Utorok, 4. október, 2022 | Meniny má František

Patrí k najlepším na Slovensku. Zrakovo postihnutý Dušan Milo z Mojša našiel záľubu v showdowne

Hoci mnohým šport s názvom showdown nič nehovorí, v našom regióne žije jeden z jeho najlepších hráčov na Slovensku.

Dušan Milo počas zápasu.Dušan Milo počas zápasu. (Zdroj: ARCHÍV D.M.)

MOJŠ. Navštívili sme ho doma v Mojši. Pekný domček, rodinná pohoda, manželka, deti a dokonca vnúča. Na stene niekoľko trofejí a množstvo medailí. Zrakovo postihnutý stolný tenista Dušan Milo z Mojša je plný elánu aj napriek svojmu hendikepu. Ihneď nám ukázal špeciálny hrací stôl a predviedol, ako sa taký showdown vlastne hrá. Už na prvý pohľad vidieť, že človek musí byť šikovný a rýchly. Jeden z najlepších hráčov v tomto športe na Slovensku nám prezradil o svojom osude, živote a celkovo aplikovanom stolnom tenise.

SkryťVypnúť reklamu

Čo je vlastne aplikovaný stolný tenis alebo showdown?
– Ide o stolný tenis pre zrakovo postihnutých alebo nevidiacich. Hrá sa na stole s mantinelom. Proti sebe stoja dvaja hráči a obaja sa snažia streliť súperovi gól. Tento šport sa hrá klasicky do 11 bodov. Trafená bránka je za dva body, nedovolená obrana, vystrelenie loptičky von zo stola alebo do stredovej dosky, je za jeden.

Počet setov sa u nás hrá na dva víťazné, v zahraničí už nabieha na tri. Na Slovensku je showdown asi 25 rokov, možno i viac. Prišiel z Kanady. Hráči musia mať počas zápasu zakryté oči špeciálnymi čiernymi okuliarmi, cez ktoré nesmie presvitať žiadne svetlo. Dôležitý je zvuk, ktorým sa nevidiaci počas hry riadia. Preto je tento šport pomerne hlučný, keďže loptička udiera do stien na hracom stole.

SkryťVypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Žilinčan Šimon Trnka sa prebojoval na prestížnu polárnu expedíciu Čítajte 

Tomuto športu sa venujete v klube OŠK Rosina. Skúste nám priblížiť vašu činnosť.
– Pred niekoľkými rokmi sme sa rozhodli založiť v tejto obci klub, do ktorého sa prihlásilo päť mladých šikovných hráčov. Teraz dosahujú obrovské úspechy. Do Rosiny prichádzajú hráči z celého Slovenska.

O vás vieme, že ste aktívnym hráčom, no v klube máte aj iné úlohy. Aké?
– Som taký „samozvaný“ tréner. Keď sem prišli spomínaní hráči, boli výkonnostne na slabej úrovni. No mali chuť rozvíjať sa a čo bolo podstatné, veľmi ich to bavilo. Mne osobne to navyše dodávalo veľa síl a elánu. Teraz ma berú ako svojho trénera. Nikto ma nepoveril ani nezvolil, no oni ma akceptujú. Sú to mladí ľudia od 24 do 31 rokov.

Okrem hráčov máte v klube aj špičkových rozhodcov...
- V aplikovanom stolnom tenise je rozhodca nutnosť. Bez neho sa hrať nedá. Musí byť pozorný, zdravý a presný. My máme štyroch. Podarilo sa nám navyše získať dva európske certifikáty, takže môžu byť pozývaní aj na veľké turnaje. Je to zásluha celého klubu a je úžasné, že sa nám také niečo podarilo dosiahnuť.

SkryťVypnúť reklamu

Koľko sa aktívne venujete showdownu?
– Aktívne som začal hrať v roku 2010. Najskôr som pôsobil v MŠK Žilina, no v roku 2014 sme založili oddiel NSŠ (nevidiacich a slabozrakých športovcov) v OŠK Rosina. Počas pôsobenia v Žiline sme dosiahli titul majstra Slovenska a Žilinu sme potiahli veľmi dopredu. Po oddelení prišli noví hráči z celej krajiny, pri ktorých ročná alebo dvojročná práca priniesla veľmi pekné úspechy. Oddiel NSŠ v OŠK Rosina má momentálne 15 členov – 7 hráčov, 4 rozhodcov a zvyšok sú pomocní ľudia a asistenti. Predsedom oddielu je Peter Ďuroška z Rosiny.

V súčasnosti sa vám osobne ako darí?
– Som dvadsiaty v celosvetovom rebríčku. Počas súťaženia som sa na majstrovstvách Slovenska umiestňoval vždy v prvej trojke. No teraz sa karta začína obracať a mladí hráči, dokonca moji zverenci, ma začínajú postupne porážať.

Aký je váš najväčší úspech?
– Ten som dosiahol ešte v Žiline. Keď sme v tom čase oslavovali 20 rokov showdownu na Slovensku, vyhral som turnaj, na ktorom bolo osem najlepších Čechov a rovnaký počet Slovákov. To si najviac cením.

Ako je to s vašim zrakom?
– Bol som dlho normálne vidiacim človekom, no ako chlapec som mal šeroslepotu. Máme to v rodine. Za posledné roky došlo k veľkému zhoršeniu a nedá sa s tým nič robiť. Môj brat je napríklad úplne nevidiaci. Aplikovaný stolný tenis mi veľa toho dal a som rád, že som na všetko nezanevrel. Stále čosi robím, vyrábam pálky na hranie alebo som si vyrobil aj vlastný stôl.

Aj keď človek nevidí, dokáže veľa. Ja ešte málo vidím za silného svetla. Ale poznám ľudí, čo nič nevidia od malička a môžem povedať, že sú neskutoční. Napríklad mám známych, ktorí sa vyberú na futbal do Európy. Navštívia veľké štadióny a hoci nič nevidia, po návrate dokážu všetko opísať tak, ako keby videli. Je to obdivuhodné.

Ako prebieha váš tréning?
– Robím si prípravku, doma mám stacionárny bicykel, tak aj na ňom trávim čas. Rovnako pred veľkým podujatím, ako sú majstrovstvá Európy, behám 30 minút ráno i večer. Keď ma chytí „rapeľ“, trénujem aj každý deň dve hodiny. Ale väčšinou tak 2-3-krát do týždňa. Musím poďakovať svojej manželke, je to môj hlavný tréner. Ju aplikovaný stolný tenis taktiež veľmi chytil. A ona je pritom normálne vidiaca.

Spomínali ste, že vyrábate rakety na aplikovaný stolný tenis...
– Je to tak. Sú to špeciálne rakety. Vyrábam ich pre celú Európu i svet. Musia mať presné parametre a rozmery. Vyrobil som si aj stôl, ktorý mám doma v garáži a tam často trénujem. No neviem, či by som zvládol vyrobiť i ďalšie. Preto sme radšej do klubu objednali originál. Jediným výrobcom takýchto stolov je pán Trnečka z Olomouca.

Hovorili sme o stoloch, raketách, no showdown sa hrá aj so špeciálnymi loptičkami.

– Presne tak. No samotné loptičky sa ťažko zháňajú a dajú sa kúpiť len na veľkých turnajoch alebo majstrovstvách Európy. Navyše, jedna z nich stojí aj päť eur, čo nie je lacná záležitosť.

Váš klub sa pravidelne zúčastňuje turnajov, no je to finančne náročné. Ako to zvládate?
– Nechcem uraziť žiadneho zdravého športovca. Ja sám mám rád šport, pozorne ho sledujem, ale zdraví dostanú za svoju vydretú prácu peniaze. Telesne postihnutí si musia za vydretú prácu platiť, a to ma strašne mrzí. Musím so smútkom poznamenať, že hráči nášho klubu nepoberajú vysoké dôchodky a keď chcú ísť na dáky medzinárodný turnaj, musia zaplatiť vysoké štartovné. OŠK Rosina robí, čo sa dá, aby o nás ľudia vedeli a možno sa niečo podarí zohnať. Ľudia možno pochopia, že tento šport je skutočne zaujímavý a na rekreačnej úrovni si ho môže zahrať aj zdravý človek.

V januári ste sa nemohli zúčastniť jedného významného podujatia. Čo sa stalo?
– Vo Fínsku sa konali Svetové športové hry. Turnaj bol vysoko hodnotený a bodovaný, bolo tam veľa krajín. No OŠK Rosina sa zúčastniť nemohol, lebo sme nedokázali poskladať tím. Vychádzalo to 600 eur s letenkou na jedného, a to sme si nemohli dovoliť.

Hráči by si turnaj aj zaplatili, no cena leteniek zrazu vybehla hore, a tak sme nešli. Bolo nám všetkým do plaču. Pritom získavame ocenenia aj na medzinárodnej scéne. Zúčastnili sme sa napríklad majstrovstiev Európy v talianskej Pise. Dali sme dokopy vynikajúci tím. Hral som ja a spoluhráči Kuboško s Marcinom. Ja som skončil na 13. mieste, Marcin 16. a Kuboško 17. Išlo o veľmi dobré výsledky na také veľké stolnotenisové podujatie.

Fínsko nevyšlo a čo ďalšie turnaje?
– Neustále sledujeme, čo sa deje na medzinárodnej úrovni. My na Slovensku sme totiž pozadu za Európou. Boli sme na bodovanom turnaji IBSA v Prahe. Ide o prvý takýto veľký turnaj v Českej republike. U nás ešte podobný nebol, no chceli by sme, aby sa niečo také zorganizovalo aj na Slovensku. Takisto je turnaj v Litve, no neviem, či sa nám podarí ísť.

Zúčastnili sme sa ho už dvakrát. Prípravu staviame do sústredenia v Nitre, aby sme mohli v lete štartovať na európskom šampionáte vo švédskom Štokholme. Všetko však bude záležať od financií. No máme dobré skúsenosti s pánom Valenom, predsedom našej asociácie, takže by to mohlo vyjsť. Uvidíme.

Nedávno vás Slovenská asociácia zrakovo postihnutých športovcov (SAZPŠ) ocenila. O akú cenu išlo?
– Dostal som pamätnú medailu za vzornú reprezentáciu SAZPŠ a rozvoj športu. Boli oceňovaní hráči, ale i funkcionári. Ocenili ma ako hráča, ktorý v aplikovanom stolnom tenise dosiahol pekné výsledky v rámci Slovenska, Českej republiky a Európy. Zo Žiliny bola ocenená aj Evka Kosíková. Z tejto ceny mám radosť, najmä po všetkých peripetiách a problémoch, ktoré nastali. Ďakujem ľuďom, čo ma navrhli. Veľmi si to cením. Je to zároveň aj motivácia ísť ďalej. Práca s mladými ma baví, aj keď ma už porážajú. No ich výsledky sú aj moje výsledky. Je super, že sa spolu stretávame a do ďalšieho života mi to dáva veľa.

Najčítanejšie na My Žilina

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slováci a peniaze: Na čo sporíme a koľko investujeme?
  2. Hasič vyrába knedle. Denne ich uvarí tisíc a má vypredané
  3. V Žiline projektujú železnice pre Londýn, Austráliu i Čínu
  4. Dôležitosť duševnej pohody
  5. Druhý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  6. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň
  7. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  8. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  1. Nivy oslávili prvé narodeniny a takmer 13 miliónov návštevníkov
  2. Zuzana Bednárová: V Prešove je ešte veľa vecí na zlepšovanie
  3. Dni nezábudiek prispejú na zachovanie prevádzky Linky dôvery
  4. Hasič vyrába knedle. Denne ich uvarí tisíc a má vypredané
  5. V Žiline projektujú železnice pre Londýn, Austráliu i Čínu
  6. Dôležitosť duševnej pohody
  7. Slováci a peniaze: Na čo sporíme a koľko investujeme?
  8. Metropolis ostáva bez inflačnej doložky
  1. Hasič vyrába knedle. Denne ich uvarí tisíc a má vypredané 10 604
  2. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať? 7 284
  3. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 7 183
  4. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil 5 935
  5. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň 5 884
  6. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel 5 831
  7. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo 5 083
  8. Dôležitosť duševnej pohody 4 035

Blogy SME

  1. Martina Paulenová: Sama na samote
  2. Robert Puk: Komu ukradol parkovaciu politiku v Bratislave kandidát na primátora Bratislavy Rudolf Kusý?
  3. Ján Marton: Vlčanova politická tragédia sa dokonala na technickom oleji v PL krmivách.
  4. Denisa Tomíková: Nie je vodič ako vodič
  5. Pavel Macko: Nie násiliu v uliciach a extrémistickému teroru!
  6. Eva Gallova: Vtipy, tipy, frky
  7. Marek Kytka: Skvelý Slafkovský, ukážkový gól Tomáša Tatara, či hviezdne duo večera Nečas s Burnsom
  8. Peter Kuchár: Moja cesta do pekla... (I.)
  1. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 7 124
  2. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 5 943
  3. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 4 941
  4. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú... 4 013
  5. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 3 823
  6. Miroslav Kocúr: Progresívny fašizmus voči kresťanom? 3 731
  7. Ján Valchár: Gratulujeme, 60.000. A ruské tanky dostávajú defekty. 3 659
  8. Peter Slamenik: Dubák sem, dubák tam. 2 752
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

MŠK Žilina dostala čas do 31. decembra 2023, aby vymenila svoj umelý trávnik.


SITA 5 h
Nová posila Bánovej Dávid Guba.

Rozhovor s čerstvou akvizíciou TJ Jednota Bánová.


8 h

Polícia muža vypátrala.


10 h

Žilina je mesto, ktoré od malička nosím vo svojom srdci a mám ho úprimné rád. Mesto a ľudí, ktorí tu žijú.


10 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Martina Paulenová: Sama na samote
  2. Robert Puk: Komu ukradol parkovaciu politiku v Bratislave kandidát na primátora Bratislavy Rudolf Kusý?
  3. Ján Marton: Vlčanova politická tragédia sa dokonala na technickom oleji v PL krmivách.
  4. Denisa Tomíková: Nie je vodič ako vodič
  5. Pavel Macko: Nie násiliu v uliciach a extrémistickému teroru!
  6. Eva Gallova: Vtipy, tipy, frky
  7. Marek Kytka: Skvelý Slafkovský, ukážkový gól Tomáša Tatara, či hviezdne duo večera Nečas s Burnsom
  8. Peter Kuchár: Moja cesta do pekla... (I.)
  1. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 7 124
  2. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 5 943
  3. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 4 941
  4. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú... 4 013
  5. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 3 823
  6. Miroslav Kocúr: Progresívny fašizmus voči kresťanom? 3 731
  7. Ján Valchár: Gratulujeme, 60.000. A ruské tanky dostávajú defekty. 3 659
  8. Peter Slamenik: Dubák sem, dubák tam. 2 752
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu