RAJEC. Väčšina rajeckých veriacich zrejme ani netuší, že nad hlavami v podkroví miestneho kostola svätého Ladislava sa im odvíja príbeh jednej kolónie netopiera veľkého. V letných mesiacoch visia na tráme strešnej konštrukcie stovky samičiek so svojimi mladými. Vysoký prehriaty priestor podkrovia farského kostola im už dlhé desaťročia vyhovuje.
Samičky netopiera sa tu cítia komfortne a bezpečne na to, aby priviedli na svet mláďatá. Na spolužitie s človekom si už zvykli. Má to však háčik. Človek nie je vždy ochotný tolerovať zápach, ktorý sa najmä v letných mesiacoch šíri aj do bohoslužobných priestorov.
V zime preto do podkrovia rajeckého kostola nastúpi čata dobrovoľníkov, aby vyčistila priestory od netopierieho trusu. Prácu im uľahčujú drevené plošiny - podlahy s natiahnutými fóliami, ktoré slúžia na zachytávanie výlučkov. Z nich potom zametajú biologický neporiadok po letnej sezóne.
Zoologička Ivana Labudíková vysvetľuje, že veľa druhov netopierov je naviazaných na ľudské sídla. Sťahujú sa do nich však iba samice. „V letných mesiacoch vyhľadávajú podkrovia kostolov, kaštieľov, stodôl, teda väčších objektov, kde nachádzajú ideálne podmienky na vyvádzanie mláďat. Mláďatá sa rodia holé, termoregulácia ešte nie je optimálna, vyššia teplota v takýchto objektoch je pre ne výhodná,“ vysvetľuje členka Spoločnosti na ochranu netopierov záujem vyhľadávať ľudské sídla.
(zdroj: KAROL UHLÁRIK)A je tu ešte jeden dôležitý dôvod. Mýtmi opradené cicavce sú chránené pred predátormi. „Kuny či líšky sa k nim nedostanú. Majú tak zabezpečenú bezpečnosť mláďat a je väčšia pravdepodobnosť, že mláďatá prežijú,“ tvrdí ochranárka.
Dodáva, že pre netopiera je dosiahnuť reprodukciu možno ešte náročnejšie, ako u iných živočíchov. Samičky totiž privádzajú na svet len jedno mláďa za rok. „Dvojičky sú veľmi zriedkavé. Mladé sa rodia veľké a samica nemá šancu vychovať viac mláďat. Netopiere sú preto zraniteľné, pretože keď mladé uhynie, nie je žiaden prírastok kolónie.
Zostalo len torzo
Kolónia netopiera v kostole v Rajci sa napriek aktivitám ochranárov za posledné roky prudko scvrkla. Ešte nedávnom bola dokonca najpočetnejšou kolóniou na celom Slovensku a mala okolo 10-tisíc členov.
Do ich života zasiahla podľa predsedníčky občianskeho združenia Tilia Evy Stankovej rekonštrukcia kostola v deväťdesiatych rokoch. A to aj napriek tomu, že už vtedy robili miestni farníci opatrenia na udržanie netopierov pod strechou božieho stánku.
„Rekonštrukcia sa robila v lete, keď tu bolo veľa samíc s mladými. Vyrušilo ich to a časť z nich sa pravdepodobne presťahovala do Fačkova. Miestni ochranári urobili pokus a skúsili presťahovať časť kolónie do podkrovia starej fary, ale veľká časť pravdepodobne odletela alebo uhynula. Ale stále bola snaha zachovať podkrovie pre netopiere a už vtedy ľudia z farnosti vyrobili prvé drevené konštrukcie na zachytávanie trusu.“
(zdroj: KAROL UHLÁRIK)Ďalšia rana prišla pre rajeckých netopierov len prednedávnom. „Pred niekoľkými rokmi sme zaznamenali veľmi razantný úhyn mláďat, ale aj samíc, kolónia prišla o dve tretiny svojej populácie. V okolí došlo k postreku lesného porastu. Samice v rámci nočného kŕmenia zjedli hmyz, ktorý bol kontaminovaný postrekom. Následne uhynuli aj mláďatá. Netopiere sú cicavce a nemal ich kto nakŕmiť,“ opísala udalosti Ivana Labudíková.
Predpokladá, že pred hromadným úhynom tvorilo kolóniu asi 1100 samíc. Každá mala jedno mláďa. „Takže to bola obrovská kolónia, jedna z najväčších v širokom regióne. V súčasnosti by ich mohlo byť asi 600,“ odhaduje.
Overené miesta
Symbióza netopiera a človeka existuje už pomerne dlho. Bútľavé stromy a rôzne prírodné útvary tieto cicavce vymenili za podkrovia. Letná návšteva v podkrovných priestoroch je pre nich z viacerých hľadísk výhodná. „Potrebujú veľké podkrovie, ktoré má rôzne úrovne teploty. Sú veľmi citlivé na mikroklímu. Keď im je chladno, držia sa zhrčené pohromade v jednom rohu, aby sa navzájom ohrievali. Keď je veľká horúčava, chladia sa na kamenných múroch. V bytčianskom zámku využívajú jednotlivé vežičky, presúvajú sa podľa toho, ako im to vyhovuje,“ vysvetľuje Eva Stanková.
V zime chránené živočíchy prespia na zimoviskách aj niekoľko desiatok kilometrov vzdialených od letných krmovísk. Podkrovné objekty opúšťajú a vyhľadávajú pivničné priestory, šachty, štôlne, banské diela a najmä jaskyne.
„Netopiere obľubujú rovnaké miesta, kde to už majú overené, že miesto je bezpečné a ponúka ideálne podmienky. Do nich sa radi vracajú. Udržanie týchto miest je veľmi dôležité, pretože zo zimovísk sa vracajú samice netopiera už ako vysoko gravidné a nemusia hľadať nové miesta,“ obhajuje Ivana Labudíková zanietenie dobrovoľníkov pre aktivity na udržanie netopierov v ľudských objektoch.
Čisto ako v kostole
Eva Stanková pochádza zo zvonárskej rodiny. Do podkrovia rajeckého kostola chodievala s otcom už od detstva a už vtedy si zvykala na netopiere. Ochranárske občianske združenie Tilia si patronát nad rajeckými netopiermi vzalo už pred viac ako desiatimi rokmi. Od roku 2010 monitoring netopierov rozšírili na celú žilinskú diecézu. Podobné brigády na vyčistenie podkrovia od trusu ako v Rajci robia aj Kamennej Porube, Višňovom, Hornom Vadičove i Dolnej Maríkovej.
Priznáva, že pre ochranu netopierov je nevyhnutná dobrá spolupráca so správcami farností aj biskupským úradom. „Chápem, že kostol je v prvom rade bohoslužobné miesto a rozumiem, že kňazi chcú v ňom mať čisto. Keď je v kostole nedýchateľný vzduch, tak je to v rozpore so snahou mať peknú liturgiu. Na druhej strane netopiere sú súčasťou božieho stvorenstva. Začali im chýbať prirodzené biotopy a tak sa naučili po stáročia využívať kostoly. Vo väčšine kostolov sa opatrenia dajú urobiť,“ upozorňuje Eva Stanková.
(zdroj: KAROL UHLÁRIK)Ochranárka si uvedomuje, že keď je v najväčších horúčavách v podkroví 60 i 70 stupňov, zápach z netopierieho trusu môže byť v niektorých kostoloch neakceptovateľný. „V Rajci to nie je cítiť, ale v niektorých kostoloch je. Chápeme aj kňazov. Problém je, keď sa nechcú pokúsiť situáciu riešiť, alebo robia opatrenia, aby sa netopiere do kostola ani nedostali."
Eva Stanková upozorňuje, že problém s netopiermi na povalách je zložitejší, ako sa zdá. Proti sebe stoja dva záujmy. Záchrana netopierov na jednej a ochrana kultúrnych pamiatok na druhej strane. „Tieto kostoly sú takmer všetky kultúrnymi pamiatkami. Moč a trus môže poškodzovať trámy. Ale netopier je chránený zákonom, kultúrna pamiatka iným. Je tu rozpor. Zahraničná literatúra sa rôzni. Niektorá tvrdí, že netopierí trus poškodzuje podkrovie, iná, že trámy konzervuje,“ tvrdí Eva Stanková.
Sama priznáva, že niekedy ich vnímajú ako exotov. Mnohým je ťažko pochopiť, že sú ľudia, ktorí vo svojom voľnom čase zametajú podkrovia od trusu. Žiadnej finančnej podpory od štátu sa nedočkajú. Odmenou je okrem dobrého pocitu iba ak vrece kvalitného a vyhľadávaného hnojiva, ktoré netopiere produkujú.
