ŽILINA. Celovečerný film Piata loď je príbehom dvoch detí. Inšpirovaný je skutočnou udalosťou, ktorá zaujala aj autorku knihy. Malá Jarka, ktorá je hlavnou predstaviteľkou, má mamu, ktorá nechce byť mamou.
Aj preto zúfalo hľadá lásku a nachádza ju náhodou, keď za zvláštnych okolností vezme dve batoľatá do opustenej záhradnej chatky. Jej konanie je dojemným a detsky úprimným pokusom napraviť svet dospelých svojou hrou na rodinu, akú by chcela mať.
Knižná predloha bola tiež úspešná
Nový slovenský film je nakrútený na motívy úspešnej knihy Moniky Kompaníkovej, ktorá sa stala najlepšou knihou roka 2010. Aj o tom, ako film vznikal, čo mu predchádzalo, o knižnej podobe či zákulisí celej tvorby prišli porozprávať režisérka Iveta Grófová, autorka knihy Monika Kompaníková a psychologička a konzultantka filmu Zlatica Bartíková na Stanicu Záriečie.
Tri generácie, tri osudy. (zdroj: ARCHÍV PIATA LOĎ)Film bude v kinách od 16. marca a už teraz má za sebou významné ocenenie na prehliadke Generation Kplus na 67. Berlinale. Tam zaujal detskú porotu a získal cenu Krištáľový medveď. „Film som videla na berlínskej premiére, ale musím sa priznať, že zakaždým mám zimomriavky. Je emotívny a má v sebe množstvo rovín,“ hovorí autorka knižnej predlohy Monika Kompaníková. Tá, ako spomína, začala písať knihu Piata loď v čase, keď bola na materskej dovolenke. „Všetko sa odvíjalo od veľmi základnej informácie, o ktorej som sa dočítala v novinách. Išlo o to, že niekde v Čechách malé dievčatko zobralo dieťa a niekde s ním odišlo. Viac informácií som v tom čase nemala,“ opisuje autorka.
Okrem toho, písanie knihy ovplyvnila aj skutočnosť, že v detstve sa jej 11-ročný kamarát zastrelil. „Tieto čriepky sa poskladali. Keď máte doma dieťa, tak rozmýšľate o tom, aké škody môžete na ňom napáchať, ako ho môžete ovplyvniť. Piatu loď som dopísala, keď sa mi narodil druhý syn a v tom čase som bola veľmi ponorená do otázok výchovy.“
Ako sa zoznámili?
Režisérka bola oslovená na spoluprácu, kde mala o autorke knihy natočiť krátky dokument. „Musím priznať, že kniha ma veľmi nadchla. V tom čase som už premýšľala nad ďalším filmovým projektom. Veľa sme pri príprave dokumentu cestovali vlakom a množstvo vecí sme preberali,“ opisuje začiatky spolupráce režisérka Iveta Grófová. Svoju úlohu mala pri tvorbe aj psychologička Zlatica Bartíková. „Moja úloha bola najmä v tom, že som pôsobila ako konzultant. Či sa dieťa takto chová, aké sú jeho konania v takom veku. Film si divákov nájde. Inak bude pôsobiť na deti, inak na rodičov. Je v ňom množstvo rozličných príbehov, osudov.“
Autorka knihy mala možnosť vidieť rôzne štádiá scenára. Zásadné verzii boli tri. „V knihe máte možnosť na niekoľkých stranách vysvetliť, kto aký je. Vo filme máte na to pár minút. Iveta mi vedela vždy vysvetliť, prečo sú vo filme niektoré veci vysvetlené inak.“ Aj keď kniha získala viacero ocenení, autorka priznáva, že ju najviac potešilo ocenenie za film. „Mne by sa nikdy ani len nesnívalo, že takýto príbeh, o ktorom veľa ľudí povie, že takéto veci sa nedejú, získa takéto ocenenie. Nie je to veľká téma a aj napriek tomu zaujala,“ hovorí Monika Kompaníková.
Hlavné úlohy obsadili nehercami
Režisérka si do detských úloh vybrala nehercov a hľadala ich v školách či v detských táboroch.
„Je to príbeh o dievčatku, ktoré nemá ideálny vzťah so svojou matkou. Chýba jej láska, chýba jej pozornosť.“ Na hlavnú predstaviteľku si režisérka vybrala Vanessu Szamuhelovú. „Zahliadli sme ju náhodou na chodbe jednej z desiatky škôl, ktoré sme prešli pri hľadaní našej herečky. Po hereckých skúškach s takmer stovkou dievčat uspela najlepšie. Vanesska je veľmi milé a veselé dievča, ktoré má však v sebe aj hĺbku, potrebnú pre túto rolu,“ hovorí režisérka.
Predstaviteľka malej Jarky. (zdroj: ARCHÍV PIATA LOĎ)Detského diváka podľa režisérky priťahuje, keď sú deti v roli dospelých. „Nakrúcanie filmu vyzeralo ako jeden veľký tábor. Deti, bábätká a zvieratká. Film sme robili počas leta 2015 a jednu etapu v zime 2016.“ Ako spomína, išlo jej najmä o herecký talent. „Vanesska je v každom jednom zábere filmu. Bolo to náročné.“ Často pracovali aj 12 hodín. „Na to, či mali hereckú skúsenosť, som moc ohľad nebrala. Matúša Bačišina som vybrala dokonca rok predtým v jednom detskom tábore.“
Na svoj vek je veľmi drobný, pôsobí krehko a má v sebe svojské čaro – jeho prejav, pohyby, úsmevy, vtipné hlášky. Nakrúcanie ho veľmi bavilo, okamžite pochopil, čo sa od neho očakáva, a dokázal sa z toho tešiť. „Vybrala som najväčších čertov, akých som mohla. Deti musia mať v sebe iskru a život. Samozrejme, výsledkom bolo, že natáčacie dni boli veľmi dobrodružné,“ hovorí s úsmevom režisérka.
Podľa nej bolo ťažké si dávať pozor na maličkosti. „Vysvetlite dieťaťu, že zahrala si to dobre, ale musíme ísť ešte raz, pretože ti spadlo ramienko a na prvom zábere ho máš hore. V tých filmoch, kde veríte hlavným hrdinom a kde je všetko spontánne, musí byť práve pri filmovaní všetko do detailov premyslené až zošnurované. To je ten paradox.“ Vanesska podľa nej na natáčanie „kašlala“. „Práve to filmu nesmierne pomohlo,“ tvrdí režisérka.
Filmu uveríte najmä preto, že je autentický. „Sama som sa zúčastnila jedného dňa a videla som, koľko detailov o tom rozhoduje. Napríklad aj to, ako dieťa sedí za stolom, ako má položené ruky,“ hovorí autorka knižnej predlohy. Titulnú pieseň k filmu nahrala Katarzia, vlastným menom Katarína Kubošiová. Aj pieseň pôsobí poeticky, podobne ako film. „Jej prednosť je, že je textárka. Film si pozrela a napísala text. Myslím si, že sa k filmu veľmi hodí. Išli sme cestou, ktorá nie je veľmi komerčná, ale myslím, že to funguje,“ hovorí režisérka a smeje sa aj na tom, ako nahrávali videoklip.
„Bolo to vcelku zaujímavé. Klip sme točili na zabudnutom mieste v Bratislave, na mieste, kde malo byť metro. Všade bola zima, kryhy ľadu. Katku drkotalo od zimy,“ spomína. Aj napriek tomu sú s výsledkom spokojní a tešia sa na reakcie divákov. Film vznikol s finančnou podporou Audiovizuálneho fondu, Eurimages, Státního fondu kinematografie, Creative Europe – Media a Bratislavského samosprávneho kraja.
