DOLNÝ HRIČOV. Jaroslav Drienik je jedným z dvadsiatich troch rytierov Slovenského Rádu rytierov destilátov. Novodobý rád združuje znalcov pravej slovenskej pálenky. Šíria dobré meno tradičných destilátov poctivo vypálených z ovocného kvasu, robia osvetu, školia, organizujú degustačné súťaže a ochutnávky. Na jednu takú koštovku, ktorá bola predminulú sobotu na Zabíjačkových slávnostiach v Dolnom Hričove, priniesol Jaroslav Drienik zo svojej pálenice desať vzoriek ovocného destilátu.
Každá z nich je iný. Na jednej strane sa líšia a to dosť výrazne. Veď každá jedna je vypálená z iného ovocia. Zo sliviek, jabĺk, hrušiek, čerešní, marhúľ, višní... Na druhej strane medzi chuťami jednotlivých destilátov veľké rozdiely nie sú. Po treťom, štvrtom poháriku sa chute premiešajú tak, že laik môže mať s určením chute ťažkosti.
Až do žalúdka
Aj preto rytieri destilátov učia Slovákov porozumieť domácej pálenke. Ovoňať, prehltnúť a zajesť. Také sú základné rady degustátora Jaroslava Drienika počas lákavej koštovky.
„V prvom rade treba ovoňať. Je to prvý dotyk s destilátom. Keď príjemne vonia, väčšinou má aj dobrú chuť. Potom príde degustácia. Destilát musí prejsť po celých ústach. Na jazyku rozoznávame horkú chuť vzadu na koreni. Destilát sa pri degustácii, na rozdiel od vína, musí prehltnúť. Nemôže sa vypľúvať. Po každej vzorke sa pohár vypláchne. Treba vypláchnuť aj ústa a zajesť chlebom, syrom, žinčicou, nejakou neutrálnou chuťou.“
Moderné prístroje dnes vysypú databázu chemických zlúčenín v destiláte. Ale ani jedna takáto presná analýza nepovie, ako tieto látky vzájomne vytvárajú harmóniu chuti a vône. Niekedy destilácia nevyjde podľa predstáv a výsledkom je zapáchajúca biela tekutina.
Jaroslav Drienik. (zdroj: ARCHÍV SME)Prečo sa destilát nie vždy podarí? Jaroslav Drienik tvrdí, že je to chybou výrobného postupu i ovocia. „Keď je ovocie nezrelé, tak nemá tu fantastickú chuť, napríklad hrušky alebo slivky. Musí byť dozreté, aromatické, chutné. A musí ísť o ovocie, ktoré je určené na destiláciu. Potom by ten rozdiel mal rozoznať každý.“
Kráľovná slivovica
Do kvasu patrí len čisté a zdravé ovocie. „Nič iné sa nedáva do kvasu. Najskôr sa ovocie pomelie, rozkvasí sa, vypáli a dodá sa iba voda na zriedenie destilátu. Tisíc ľudí robí rozdielne kvas a každý si mysli, že to robí dobre. Každý si myslí, že je odborník na degustáciu destilátov,“ usmieva popod fúz Jaroslav Drienik.
Keď sa v bielom nápoji, ktorý ľahko pomotá hlavu, objavia pachute, vtedy je zle. „Môže nastať zlé kvasenie, octové kvasenie, mliečne kvasenie. Ľudia bohužiaľ vypijú všetko, preto sme založili rytiersky rád, aby sme ľudí učili.“
Gazdovské kone prilákali do Terchovej tisícky ľudí Čítajte Priznáva, že kráľovnou destilátov je slivovica. „Mne najviac chutí destilát z bielych sliviek, takzvaná belovica, Je ich málo, a je umenie ich nájsť. V tej slivke musím cítiť domáci lekvár, mandle.“
Návrat k tradícii
„Pi málo, pi dobré!“ Také je krédo Slovenského Rádu rytierov destilátov. Rytieri sa angažujú proti alkoholizmu a proti nevedomosti. Jaroslav Drienik sa snaží ľudí presvedčiť, že najlepšie veci máme vo svojom okolí. Nie je nič lepšie, ako destilát z domáceho ovocia, z plodov našich záhrad. „Pomaličky ľudia prichádzajú na to, čo je dobré, že lacné liehoviny zo zahraničia môžu byť vypálené zo všeličoho,“ obhajuje číry tradičný produkt rytier Slovenského Rádu rytierov destilátov.
Pálenka sa na Slovensku vyrábala už v 12. storočí. Nie vždy išlo len o ovocný destilát. Pripravovala sa z vína, obilnín, cukrovej repy, zemiakov alebo iných surovín. „Na dedine sú tri povinnosti. Zabiť rasa, natlačiť kapustu a vypáliť pálenku. Už aj niektorí mladí sa vracajú k starým tradíciám. Lebo destilát je liek. Nesmie sa zneužívať, nesmie byť droga,“ upozorňuje výrobca a degustátor v jedenej osobe.
