Futbalový brankár Dominik Holec zo Žiliny bude v jarnej časti futbalovej sezóny obliekať dres FC ViOn Zlaté Moravce – Vráble. Dnes už bývalý gólman Žiliny B a odchovanec tímu spod Dubňa považuje tento krok za posun v kariére. A v nedeľu už chytal aj prvý ostrý zápas, a to hneď proti "svojmu" žilinskému klubu.
Ako sa zrodil váš príchod do fortunaligového klubu zo Zlatých Moraviec?
– Vybral si ma samotný tréner Jarábek. Povedal, že má záujem, aby som sa k mužstvu počas zimnej prípravy pripojil. Bol som len rád a nemal som nad čím váhať. Ponuku som okamžite prijal.
Ako znie váš kontrakt?
– Ide o hosťovanie na jeden a pol roka. Dohodli sa tak kluby. Vo Fortuna lige už prakticky o nič nejde, keďže z ligy sa kvôli Myjave tento rok nedá vypadnúť. Vedenie Zlatých Moraviec chcelo, aby som bol v klube dlhšie ako len do konca aktuálnej sezóny, preto znie kontrakt na jeden a pol roka. Je tam teda dlhšia časová perspektíva.
Čo vám prebehlo hlavou, keď ste sa dozvedeli o záujme tímu z Fortuna ligy?
– Bolo to pre mňa veľmi potešujúce, keď mi volal samotný tréner Jarábek. Tento prestup považujem za posun a možno i odrazový mostík do ďalšej kariéry.
Vaše prvé dojmy z nového pôsobiska...
– Určite pozitívne. V Zlatých Moravciach som sa stretol aj s chalanmi, s ktorými som v minulosti hrával. Kolektív je výborný, takže v tomto smere problém nie je. Klub funguje na slušnej úrovni a je rodinne založený.
Ako vnímali váš prestup najbližší?
– Aj oni považujú pôsobenie vo ViOn-e ako krok vpred. Chytať v najvyššej súťaži mi môže len a len pomôcť. Môže ísť o odrazový mostík, veď v tomto klube sa rozbiehali aj iní žilinskí futbalisti – Škriniar, Paur či Škvarka. Aj oni mi dali nejaké informácie a Zlaté Moravce mi schválili. Rovnako zmenu pôsobiska kvitovala aj moja najbližšia rodina, ktorá má k futbalu takisto veľmi blízko.
V prvoligovom tíme sú určite aj náročnejšie tréningy. Je tak?
– Tá intenzita trénovania je iná ako v nižších súťažiach, no nechcem to nejako porovnávať. V Žiline sú tréningy na najvyššej úrovni, či už v A-čku alebo rezerve. Prešiel som si aj druhou ligou, no znovu opakujem, nerád by som porovnával a niekoho urazil. V Zlatých Moravciach je väčšie tempo, musíte ešte viac pracovať, keďže ide o vyššiu súťaž.

Aký máte vzťah s trénerom Jarábkom?
– Máme klasický vzťah tréner – hráč. Je priateľský a otvorený, každému povie, čo si myslí. Má len tie najvyššie ciele a ako prvý sa nebál povedať, že chceme skončiť na štvrtom mieste. Náš vzájomný vzťah je na solídnej úrovni, dobre sa s ním komunikuje a môžete za ním prísť s hocičím. Vyžaduje od nás poctivú prácu. Povedal nám, že nám verí. Chce hrať otvorený a útočný futbal. Snaží sa, aby sme získali čo najviac bodov, predali sa a dvihli meno klubu.
Jednotkou v bráne je skúsený Pavol Kováč. Vy ste zatiaľ dvojkou. Aký je vzťah medzi brankármi, medzi ktorými je vekový rozdiel jednej generácie?
– Vzťah je taký normálny. Chcem sa pobiť o post jednotky a dýchať mu na chrbát. Pavol je výborný brankár a aj v prvom zápase jari nás podržal. Je takou raritou v našej lige vzhľadom na vek. No môžem sa od neho len a len učiť a brať si cenné rady. Je to pre mňa veľká škola. Chytal predsa v Olympiakose a vyhral titul so Slovanom. Je to pre mňa pocta hrať s niekým takým v jednom tíme.
Spomínali ste prvý zápas jari. Na domácej pôde ste v nadstavenom čase zachránili bod v súboji s Ružomberkom. Ako ste videli tento duel?
– Do stretnutia sme dobre vstúpili. Nezatiahli sme sa, nevyčkávali, ale hrali otvorenú partiu s tímom, ktorý bol v tomto meraní síl považovaný za mierneho favorita. Ružomberok má výborné mužstvo hlavne smerom dopredu. No i v zadných radoch má svoju kvalitu. Brankárom je skúsený Hajdúch, ktorý už má niečo za sebou. Už len to, že sme dokázali odohrať výborný zápas nás teší. Mohli sme vyhrať my aj oni, ale bod je asi zaslúžený. Aj keď sme inkasovali, nevzdali sme sa a bojovali sme. A nakoniec prišla i gólová odmena.
Môže vás tento duel nakopnúť do ďalších stretnutí?
– Určite áno. Čakajú nás ťažké zápasy s Trnavou či Slovanom. No mužstvo sa zomklo, bojovalo, a to nám môže pomôcť. Nemusíme sa nikoho báť.
Určite sa vám aj lepšie hrá, keďže nemôžete vypadnúť.
– Samozrejme, ťarcha záchrany opadla, aj keď po odhlásení Myjavy stratila liga náboj. No nechcem sa k tomu nejako vyjadrovať. Tréner si dáva čo najvyššie ciele. Nejdeme sa len tak motkať a nič neriešiť. Ako som spomínal, tréner chce byť v prvej štvorke a my ideme skúsiť tento cieľ splniť. Hoci vypadnúť sa nedá, vždy máme o čo hrať.
Spomínali ste, že ViOn môže byť odrazovým mostíkom do ďalšej kariéry. Ktorý je váš vysnívaný klub?
– Človek musí mať svoj sen a ten môj je Real Madrid. No je to skôr obľúbený klub. Musím byť realista. Chcel by som chytať hociktorú z európskych líg, možno v jednej zo štyroch najlepších. Záleží však odo mňa ako sa mi bude dariť v klube, a potom môžem postupovať ďalej.