TERCHOVÁ. Atraktívne furmanské divadlo, vysoký počet súťažiacich a dostatok snehu aj napriek neskorému februárovému dátumu. Terchová má za sebou ďalšie divácky zaujímavé preteky gazdovských koní. Pod sochou Juraja Jánošíka zapriahlo svoje kone dvadsať furmanov z celého Slovenska.
Organizátorom z terchovského Obecného úradu pomohlo nočné sneženie. Hoci sa poistili a k areálu navozili hromadu snehu, napokon si vystačili s tým, čo dostali z neba.
„Ľad sa nám zachoval, a keďže trošičku nasnežilo, máme celkom optimálnu trať. Nikde naokolo snehu už niet, ale v Terchovej ho teraz máme,“ žiaril spokojnosťou riaditeľ podujatia František Kadaš. Ani na chvíľu nezapochyboval, že by tak, ako vlani, museli obľúbené furmanské preteky zrušiť.
Podujatie má korene ešte v roku 1998. Podľa Františka Kadaša v tých časoch chceli gazdov dostať z maštalí, aby ukázali aj v zime svojich tátošov. „V začiatkoch bolo 90 percent súťažiach z Terchovej. V tomto ročníku nie je ani jeden furman z našej obce,“ hovorí prednosta tamojšieho obecného úradu.
Adrenalínové preteky
Na štartovej listine Pretekov gazdovských koní v Terchovej sa objavujú najmä zvučné mená furmanov, ktorí sa na furmanské preteky špecializujú a brázdia celé Slovensko.
Lukáš Jurko z Ľubovca v okrese Prešov vyráža so svojimi koňmi na súťaže každý víkend. O terchovskej tratí tvrdí, že je náročná a adrenalínová. „Tu v Terchovej je to iné ako všade inde. Sú tu aj kopce, nie len rovina. A to ma na tom baví. Na kopcoch je o trochu viac adrenalínu a strachu.“
So svojim koňom Cedrikom napokon po troch povinných disciplínach dominovali a stali sa víťazmi 16. ročníka Pretekov gazdovských koní. Na druhom mieste skončila Michela Ižipová z Turčianskych Teplíc s Burkom a na treťom Pavol Blaško z Hričovského Podhradia s Rostandom.
Lukáš Jurko (druhý zprava) so svojim Cedrikom. (zdroj: BRANISLAV KOSCELNÍK)Furmanské súťaže sú pre ťažné zvieratá a ich majiteľov spestrením práce v horách. Aj absolútny víťaz, mladý furman Lukáš Jurko, sa na súťaže pripravuje v lese, kde svoje kone zapriaha každý deň do práce. Vraví, že medzi nim a koňom je absolútna dôvera.
„Tieto dva kone pracujú v lese bez opratí, bez zubadla. Vôbec ich neovládam. Robia na slovo, na diaľku. Niektoré kone ťahajú furmanov šmykom, títo pracujú na slovo,“ poukazuje Lukáš Jurko na spoluprácu so svojimi tátošmi.
Zradný ľad
Ľubomír Chromec z Turčianskych Kľačian prišiel do Terchovej oblečený v tradičnom odeve. V štartovom poli bol jeden z mála furmanov, ktorí už do hory nechodia a preteky robí pre zábavu.
Do Terchovej prichádza už dlhé roky a ešte ho to tu nezunovalo. Aj keď trať mu dala zabrať. „Je dlhá, má problematické zákruty, medze dajú poriadne zabrať, niekedy je to na vyvrátenie. Robil nám problém ľad, v tom najstrmšom kopci sa šmýkalo. Ja koníky nekujem a tak mali problém sa vyškriabať. Podkutý kôň s ľadom nemá problémy, ale ja som zástanca nekutia koní, mal som hendikep.“
Jurko exceloval
Furmani so svojimi koňmi súťažili v Terchovej v troch povinných a jednej dobrovoľnej disciplíne. Podľa Františka Kadaša sú disciplíny s malými úpravami rovnaké už od začiatku organizovania podujatia.
„Prvá je o vytrvalosti, ako koník na osemstometrovej trati dokáže udržať rýchlosť a vytrvalosť. V druhej disciplíne gazdovia ukazujú, ako sú zžití s koňom, ako ho vedia ovládať. Musia prejsť cez prekážkovú dráhu, naložiť si náklad na sane. Tretia je fašiangová disciplína. Gazda si vymení pozíciu s koňom. Chytí sane a na dĺžku 40 metrov ich musí potiahnuť. Z koňa sa stane divák. V dobrovoľnej disciplíne o siláka Terchovej ide o ťahanie bremena na 40 metrov.“
Absolútny triumf a dobrú formu potvrdil Lukáš Jurko aj v súťaži o siláka Terchovej. Na pódiu sa objavil hneď dvakrát. Zvíťazil s koňom Malý Kuba a so Cedrikom skončil na treťom mieste. Najkrajším koňom sa stal Gaštan Petra Kitaša. Dominoval v diváckej ankete a najkrajší bol aj podľa odbornej poroty.
Pod Hričovským hradom súťažili furmani. Víťazstvo ostalo doma Čítajte Pod sochou Jánošíka si furmani zmerali sily už po šestnásty raz. Tradícia pretekov sa píše od konca deväťdesiatych rokov. „Už tradične ho usporadúvame na posledný fašiang. Vtedy to vyšlo až na začiatok marca. Pod sochou Jánošíka sa to vtedy nedalo urobiť. Podujatie sme preniesli za hotel Diery na Bielom Potoku. Tam sme sneh navozili a bolo to veľmi vydarené. Povedali sme si, že toto do Terchovej patrí, to musíme robiť stále,“ uzavrel František Kadaš.
