Už počas rekonštrukcie sa stala novým kultúrnym bodom v strede mesta. „Nebudú tu len výstavy súčasného umenia, ako sme si mysleli na začiatku, keď sme plánovali koncept takzvanej kunsthalle. Nakoniec nám prišiel tento formát pritesný, chceme priestor otvoriť do podoby kultúrneho centra, kde sa budú okrem výstav konať aj ďalšie umelecké a komunitné podujatia,“ vysvetlil Marek Adamov, riaditeľ kultúrneho centra Stanica a jeden z iniciátorov záchrany Novej synagógy.

V roku 2010, po skončení prevádzky kina Centrum, ktoré tu sídlilo, ostala táto architektonicky významná pamiatka opustená. Rekonštrukcia bola pre prípadných investorov pridrahá a neatraktívna. Situáciu zmenila náhoda, inzerát v novinách, idea vdýchnuť stavbe nový život. Ľudia z občianskeho združenia Truc sphérique sa pustili do jej obnovy a vybojovali pre bývalú synagógu novú budúcnosť.

K otvoreniu chýbajú vstupné dvere, opravu dreveného stropu, vybavenie, zábradlia na schodiskách a množstvo dokončovacích prác, ktoré chcú získať z darovaných 2 % z daní. „Po šiestich rokoch driny sme tri mesiace od otvorenia a 2 % použijeme aj na vylepšenie akustiky Novej synagógy pre kvalitnejší zážitok z hudby. Podporil nás aj Michal Kaščák, ktorý tu aj s ďalšími kapelami problémy s nevyhovujúcou akustikou zažili na vlastnej koži,“ povedal Róbert Blaško, projektový manažér Novej synagógy.

Projektu pomáhajú desiatky ľudí, ktorí pracujú ako dobrovoľníci, ďalší sa podieľajú na projektovej dokumentácii či iných odborných prácach. Jedným z nich je aj architekt Martin Jančok, ktorého architektonický ateliér PLURAL zastrešil projektovú dokumentáciu synagógy. Materiálom a financiami prispelo niekoľko desiatok firiem (napr. Kia Motors Slovakia, Počítače a Programovanie), rekonštrukciu financuje aj Ústredný zväz židovských náboženských obcí.

Neologickú synagógu v Žiline postavili na podnet židovskej komunity v rokoch 1928 až 1931 podľa návrhu svetoznámeho nemeckého architekta Petra Behrensa. Jeho projekt vybrali v medzinárodnej architektonickej súťaži. Stavba Novej synagógy je obrazom vyspelej doby, v ktorej vznikla, obrazom vyspelého medzivojnového Československa. Bola náboženským centrom žilinskej židovskej obce, ktorá tvorila počas prvej republiky takmer dvadsať percent obyvateľov mesta. Priestory prešli po druhej svetovej vojne viacerými necitlivými zásahmi. Synagóga slúžila ako divadelná a koncertná sála, ako vysokoškolská aula, potom ako kino. Cieľom rekonštrukcie je vrátiť budovu do jej pôvodného stavu a využívať ju ako kultúrne centrum pre verejnosť. Budova patrí Židovskej náboženskej obci v Žiline, ktorá ju bezplatne poskytla občianskemu združeniu Truc sphérique na 30 rokov.

