V kádri basketbalistov MBK ŽU Žilina sa uplynulý víkend objavilo pomerne známe meno. Do sobotného prvoligového duelu proti Iskre Petržalka a aj nedeľného so Štartom Bratislava nastúpil aj Ján Závodný. Kedysi hráč extraligovej Žiliny, neskôr i Lučenca či Komárna, sa vytratil zo slovenských paluboviek, aby skúsil legionársky chlebík. Čoskoro 30-ročný basketbalista sa však po dlhšom čase vrátil domov. O tom, ako sa zrodil jeho príchod, o minulosti, cieľoch i budúcnosti, porozprával Ján Závodný v rozhovore pre MY Žilinské noviny.
Ján, vitajte späť v Žiline. Ako sa zrodil príchod do vášho bývalého klubu?
– Naposledy som pôsobil vo Francúzsku, no v auguste minulého roka som sa rozhodol skončiť. Mal som problémy s bedrovým kĺbom. Doktori mi odporučili, aby som v športe zvoľnil, ak nie úplne skončil. Cítil som už minulú sezónu, že to zbytočne silím, často som po zápasoch a tréningoch aj kríval. O svojej situácii som povedal aj vo svojom klube a informoval ich, že už nebudem hrávať. Navyše sa nám s manželkou narodila dcérka, tak sme sa rozhodli, že sa vrátime na Slovensko. Prišiel som do Žiliny, kde ma basketbalová komunita presvedčila, aby som svojimi skúsenosťami pomohol mladému žilinskému celku v prvej lige.
Vy ste vo svojej kariére preskákali pomerne dosť. Skúste nám priblížiť váš basketbalový životopis.
– V Žiline som už na strednej škole začal hrávať extraligu. Ďalší rok som odišiel do Lučenca, kde som bol tri roky. Podarilo sa nám vyhrať majstrovský titul i pohár. Následne som išiel do Komárna, kde som bol jednu sezónu a po postupe Žiliny naspäť do extraligy som sa vrátil. No túžil som ísť do zahraničia. Mal som pocit, že naša najvyššia súťaž mi neprináša radosť z hry a nejde tým správnym smerom. Tak som odišiel do Francúzska.
Prečo práve táto krajina?
– Ako som spomínal, chcel som skúsiť zahraničie. Kontaktoval som známych a hráčsku agentku, ktorá žije vo Francúzsku. Ponúkla mi angažmán v klube ASC Weitbruch neďaleko Štrasburgu. Spočiatku som túto ponuku nechcel zobrať , lebo mi dali iba poloprofesionálny kontrakt. Po mesiaci váhania som súhlasil a klubu som prikývol. V podobnej situácii bol aj Peter Tilandy. Spolu sme vyrastali v Žiline a spolu sme aj odišli do spomínaného klubu. Prvý rok sme hrali šiestu najvyššiu súťaž, po príchode sme postúpili o ligu vyššie, čo bol veľký úspech, nakoľko basketbal je vo Francúzsku veľmi populárny. Je tam 13 líg a každá má približne 15 tímov. Zároveň sme pracovali v stavebnej firme, ktorú vlastnil majiteľ nášho klubu. Prvé mesiace boli ťažké, ale postupne sme si zvykli. Fungovalo to a boli sme spokojní.
Keby zostala Žilina v tom čase v extralige, menili by ste Slovensko za Francúzsko?
– Zrejme by som zostal doma a hral za Žilinu našu najvyššiu súťaž.
Žilinskí basketbalisti zosmiešnili Petržalku Čítajte Na Slovensku ste boli profesionál, vo Francúzsku poloamatér. Nebol to krok späť?
– Po športovej stránke som bral Francúzsko ako medzizastávku v športovej kariére. No po roku som zistil, že profesionálom už nebudem.
Prečo?
– Uvedomil som si, že moje kvality už nepostačovali a ani som nemal potrebné šťastie.
Hrával som s rôznymi hráčmi, ktorí sa dostali do kvalitnejších líg, čo sa nepodarilo mnohým od nich lepším. Nepodarilo sa to ani mne. Myslím si, že športovec potrebuje svojho zástupcu – agenta, ktorého som ja nikdy nemal. Ani neviem prečo, asi som to nikdy nejako extra neriešil. Keď sa mi skončila zmluva v jednom klube, tak sa mi ozvali z druhého a vybral som si. Navyše som popri basketbale stále študoval.
Skúste porovnať slovenský a francúzsky basketbal.
– Vo Francúzsku je neporovnateľné kvantum basketbalistov, mužstiev a líg. Spomínaná tretia národná liga, do ktorej sme postúpili, je na vyššej úrovni ako naša prvá liga, kde hrá momentálne aj Žilina. Bolo to náročnejšie, či už fyzickým nasadením alebo rýchlosťou. No keď som prišiel z našej extraligy do nižšej francúzskej súťaže, ľahko som sa presadzoval. Naša najvyššia súťaž je asi oveľa kvalitnejšia ako spomínaná francúzska liga, v ktorej som začínal.
Poďme ale už k vášmu aktuálnemu pôsobeniu v Žiline. Dlho ste váhali, či sa opäť dáte na súťažný basketbal?
– Priznám sa, že som váhal. Vedeniu i trénerovi som vysvetlil situáciu a vedia, že nemôžem byť na každom tréningu či zápase. Ale budem sa snažiť byť čo najviac nápomocný. Keď som prišiel na prvý tréning, bol som najstarší. Mladším hráčom viem pomôcť a odovzdať im skúsenosti.
Ako ste sa cítili po dlhšom čase na palubovke? Cítili ste aj nervozitu?
– Nervozitu som mával vždy, nikdy neviete, ako sa bude zápas vyvíjať. Pred stretnutiami s Iskrou a Štartom som mal len dva tréningy. Pociťoval som, že nie som v ideálnej forme. V prvom zápase proti Iskre som hral asi 15 minút. Bolo vidieť, že nie sme úplne zohraní, no chalani hrali výborne. Z mojej strany to bola strelecká katastrofa, nedal som ani jeden bod. V druhom sa mi podarilo dať jeden kôš. Viem, že musím zabrať. No bol to príjemný pocit, keď nás prišli povzbudiť aj fanúšikovia. Na predzápasové predstavenie sme na palubovku priviedli mladých basketbalistov. Je dôležité, aby rodiny s deťmi takto chodili na športové podujatia a aby sa deti venovali športu.
Spomínali ste zdravotné problémy, ktoré vás sužovali. Pociťovali ste bolesť aj počas stretnutí?
– Keď nastúpim na zápas, bolesť potlačím a nie je čas nad ňou rozmýšľať. Horšie je to po zápase. No cítil som, že kĺb dostal zabrať.
Žilinský dres budete obliekať iba do konca sezóny? Alebo vás uvidíme v tíme aj v budúcej sezóne?
– Po príchode z Francúzska som sa natrvalo usadil v Žiline. Chcel by som vydržať do konca sezóny. Je však predčasné hovoriť, čo bude ďalej. Máme veľa mladých chalanov a nevedno, čo s nimi bude, či pôjdu študovať na vysoké školy alebo si to nasmerujú do zahraničia. V tomto smere je ešte veľa otáznikov.
Ako sa bude dariť Jánovi Závodnému v žilinskom drese? (zdroj: ARCHÍV J.Z.)Pôsobili ste v Žiline ešte v čase, keď sa tu hrala extraliga. Asi je škoda, že v meste pod Dubňom chýba najvyššia súťaž...
– Je to veľká škoda. Viem, že extraliga v Žiline sa nehrá kvôli financiám. Funkcionári sa snažia nájsť prostriedky, no chýba hlavný sponzor. Ale to je problém celej našej najvyššej súťaže.
Ako by podľa vás obstálo súčasné žilinské mužstvo v našej najvyššej súťaži?
– Začnem obšírnejšie. Každé mužstvo potrebuje tri piliere, čiže minimálne troch kvalitných a skúsených hráčov. Keby ich Žilina mala, tak mladí chalani, ktorí sú teraz v mužstve, by sa od nich mohli učiť a napredovali by rýchlejšie. Žilinské družstvo má veľký potenciál i kvalitu. A to treba rozvíjať.
Ešte nemáte vysoký basketbalový vek. Ale profesionálna kariéra je pre vás už uzavretou kapitolou, je tak?
– Presne tak. Basketbalu sa na vrcholovej úrovni už venovať nebudem. Basketbalom som žil celý život, teraz sa snažím už len odovzdávať skúsenosti. Vo Francúzsku som si vyskúšal trénovať mládež. Je možné, že by som niečo podobné raz skúsil aj doma v Žiline. Všetko však záleží od toho, ako by som to stíhal popri práci.
