Uplynulý týždeň dosiahol skvelý úspech Žilinčan Alexander Valuch. Ten sa stal majstrom Európy v stolnotenisovej štvorhre v kategórii hráčov do 21 rokov. Momentálne hráč štvrtoligového nemeckého celku TB/ASV Regenstauf sa vracia k fantastickému úspechu, hodnotí samotné majstrovstvá Európy (ME) a predstavuje plány a ciele v ďalšej kariére.
S akými cieľmi ste cestovali na ME do Soči?
– V posledných mesiacoch sa mi nedarilo podľa predstáv. Preto som ani do Ruska nešiel s veľkými cieľmi. Zlato z majstrovstiev Európy znamená pre mňa veľmi veľa. Veď predsa nie každý deň sa človek stane európskym šampiónom.
Čo vám prebehlo hlavou po poslednej víťaznej loptičke?
– Ak mám povedať pravdu, už si ani nepamätám. Bol som veľmi šťastný, aj keď som si to ešte ani neuvedomoval.
Kedy ste začali veriť, že by to mohlo vyjsť až na zlato?
– Až vo finále, keď sme viedli 2:0 na sety.
Fantázia! Žilinčan Valuch je majstrom Európy v stolnom tenise Čítajte Boli ste pred zápasmi nervózny?
– Určitú nervozitu som mal, ale že by som to cítil aj na hre, tak to nemôžem povedať.
Ako sa vám hralo s dánskym partnerom Lindom?
– Zo začiatku sme sa ešte zahrievali, ale ako sme už hrali semifinále a finále, tak sme sa vedeli vynikajúco doplniť. Takže našu spoluprácu hodnotím veľmi dobre.
Rozumeli ste si aj mimo zeleného stola?
– Poznáme sa už dlho, takže čo sa týka vzťahov mimo stola, v tomto smere nebol žiaden problém.
Bude vaša spolupráca pokračovať aj naďalej?
– Hneď po finále sme sa rozprávali, takže ak sa dostanem alebo budeme nominovaní na ten istý turnaj, tak určite budeme hrať spolu.
Alexander Valuch a jeho dánsky spoluhráč pri víťaznej oslave. (zdroj: A.V.)Koľko a ako ste sa pripravovali na toto podujatie?
– Čo sa týka prípravy, odohral som niekoľko turnajov či už na Slovensku alebo v zahraničí. K tomu som pridal aj pár tréningov, ale veľa času na trénovanie nebolo, keďže som mal veľa turnajov.
Ako celkovo hodnotíte úroveň ME?
– Šampionát hodnotím veľmi dobre – či už po stolnotenisovej stránke alebo aj tej organizačnej. Musím povedať, že na to, že išlo o prvé ME do 21 rokov, tak organizátori to všetko zvládli na výbornú.
Kto vás v Rusku sprevádzal?
– Do Soči sme cestovali šiesti hráči (Ingemar Péter, Samuel Kalužný, Natália Grígelová, Tatiana Kukuľková, Ema Labošová a ja), dvaja tréneri (Valentína Popová a Jaromír Truksa) a ešte vedúci výpravy Zdenko Kríž.
Je pre vás štvorhra špecialitou alebo sa sústredíte aj na dvojhru?
– Štvorhra nebola nikdy mojou silnou stránkou. Dvojhru som mal vždy radšej, no po tomto výsledku to budem musieť asi prehodnotiť (smiech).
Prechod od mladších kategórii k dospelým nebýva vždy jednoduchý. V čom sa ešte musíte zlepšiť?
– Áno, je pravda, že prechádzanie do vyššej kategórie je vždy náročné, no pokúsim sa, aby to v mojom prípade také ťažké nebolo. Zlepšovať sa môžem ešte vo veľa veciach, no hlavne v istote úderov.
Aký je váš program na najbližšie dni a týždne?
– Najbližšie ma čaká liga v Nemecku a následne v marci majstrovstvá Slovenska mužov. Okrem toho cestujem na významnejšie medzinárodné turnaje v Chorvátsku a Slovinsku. Vrcholom sezóny budú majstrovstvá sveta jednotlivcov v nemeckom Düsseldorfe.
Aké sú vaše ciele v rozbiehajúcej sa kariére?
– Nikdy si nedávam dlhodobé ciele, takže určite by som rád získal titul Slovenska vo dvojhre a chcem sa kvalifikovať aj na majstrovstvá sveta jednotlivcov v spomínanom Düsseldorfe.
Poďme ešte na záver k vašim začiatkom. Kedy ste začali so stolným tenisom?
– Začal som v siedmich rokoch v STK Kovo Stránske (dnes už STK Sokol Stránske). Následne som ako osemročný prestúpil do XXS Kysucké Nové Mesto (dnes MŠK Kysucké Nové Mesto). Vydržal som tu 11 rokov a ako 19-ročný som prestúpil do nemeckého klubu TB/ASV Regenstauf.
Ako často trénujete?
– V podstate každý deň. Väčšinu času trénujem s otcom (trénerom) doma v Žiline, ale snažím sa využívať aj možnosti na tréning v Ostrave, kde pôsobí klub, ktorý hrá Ligu majstrov.
Spomínate otca. V stolnotenisovom hnutí sa veľa hovorí o vašom výbornom vzťahu s otcom a trénerom v jednej osobe, pričom rodinné vzťahy tréner + zverenec vo väčšine prípadov v športe nefungujú ideálne. V čom to je, že si s otcom tak sedíte?
– Áno, je pravda, že si s otcom rozumieme. Trávime spolu aj dosť veľa času. Ale môžem povedať, že záleží to najmä od neho, aby vytvoril svojmu zverencovi – synovi, kamarátske prostredie, v ktorom sa dotyčný bude cítiť dobre. Zverenec však musí mať aj určitý rešpekt, ktorý vytvorí v tomto vzťahu určitú rovnováhu. Myslím si, že s otcom máme práve kvôli tomuto výborný vzťah. Beriem ho ako kamaráta, ale mám k nemu zároveň aj rešpekt. Myslím si, že toto vo väčšine podobných prípadov chýba.
O pár týždňov sú majstrovstvá Slovenska v dvojhre mužov. Aké máte ciele? Trúfate si zosadiť z trónu dlhodobých ťahúňov reprezentácie Pišteja, Šeredu, resp. naturalizovaných Číňanov?
– Ako som už spomínal, tak chcel by som získať titul, aj keď to bude nesmierne ťažké. Pieštej a Šereda sú ešte stále výborní hráči, na ktorých sa už pomaličky doťahujem. Čo sa týka Číňana Wanga, tam je to už iné kafé. Nie nadarmo sa už pár rokov drží v najlepšej svetovej 50-ke stolných tenistov. Medzi ciele ale určite patrí zisk titulu.
