ČIČMANY. Michal Borsody si splnil ďalší sen. Na ruku si dal vytetovať geometrické vzory z maľovaných chalúp, ktoré preslávili Čičmany. Inšpiráciu nemusel hľadať medzi čínskymi znakmi ani orientálnymi symbolmi, ale siahol po tvaroch, ktoré ho od detstva obklopovali a formovali.
Sám totiž pochádza z obce, ktorá je dnes už vďaka geometrickým obrazcom turistickým magnetom. Obrázky v minulosti maľovali ženy na svoje zrubové domy a miestni obyvatelia ich dodnes udržiavajú. Presne v takom vyrastala Michalova mama Katarína Joklova i stará mama Anna Joklová.

Tridsaťročný kuchár bol presvedčený, že ďalšie tetovanie, ktoré pokryje jeho telo, bude súvisieť z Čičmanmi. Priznáva, že myšlienka prešla dlhou cestou. Rozhodoval sa nielen, kde si dá tetovanie urobiť, ale či na ňom bude čičmiansky kostol, kaštieľ, alebo Javorinka. Napokon padlo rozhodnutie na vzory, ktoré zanechali aj Michalovi predkovia na rodnom dome. V rozhodnutí ho utvrdil tatér Peter Ka. „Po dlhej analýze mojich predkov a ich celoživotnej práce sme prišli k záveru že najlepšia voľba bude zvečniť práve ich dielo. Presne tieto vzory z nášho domu sme nakoniec zrealizovali po malej úprave. Dokonca sme zmenili aj pôvodný plán farebného prevedenia. Bola to tá najlepšia voľba,“ povedal so spokojnosťou v hlase Michal Borsody.
Tetovanie dnes považuje za trend a životný štýl spojený s umením. Ešte skôr, ako sa na jeho ruke objavili čičmianske „sŕcka“, „zákrutki“, či „baranie roški“, Michal si dal telo vyzdobiť portrétmi svojich dcér. „Ako iní aj ja som podľahol tomuto trendu a zvečnil na svojom tele všetko čo milujem. Ako hrdý otec dvoch krásnych dcér som začal svoju cestu bolesti a hojenia práve portrétmi ich krásnych tvári. Keďže je v mojom srdci okrem rodiny aj veľká láska k tejto dedine a mojim predkom, rozhodol som sa zvečniť ďalší kus môjho srdca a to v podobe tetovania a čičmianskych motívov.“

Michal považuje Čičmany za nenahraditeľnú súčasť svojho života. „Prežil som tam krásne detstvo plné zážitkov a lásky. Veľmi veľa ma naučili Čičmany a ľudia žijúci tam. Prekrásna príroda obklopená Strážovskými vrchmi, nekonečne ticho, čistá voda priamo v prírode ma naučili milovať prírodu a všetko, čo k tomu patrí,“ vyznal sa patriot s koreňmi v Čičmanoch.
Maľovanie čičmianských chalúp malo pôvodne ochrannú funkciu. Domy mali ochraňovať pred poveternostnými vplyvmi a škodcami. Celé trámy sa natierali do žlta sfarbenou hlinkou, neskôr sa prešlo na biele vápno. Až potom pribudli jednoduché ornamenty, ktoré sa v minulom storočí vyvinuli do maľovania motívov inšpirovaných výšivkami. Ornamenty z Čičmian sú zapísané v Zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Podľa odborníkov, vďaka záujmu miestnych ľudí o šírenie tohto prvku kultúrnej histórie netreba mať obavy o jeho pretrvanie.
