BUDATÍN. Atraktívny park na symbolickom mieste sútoku dvoch riek je pre Žilinčanov mimoriadne obľúbeným miestom na krátke výlety. Až do augusta župa nemala potuchy o tom, koľko ľudí prejde bránami parku. „Park, ktorý v tejto podobe slúži verejnosti po rekonštrukcii od roku 2010, je rovnako ako Budatínsky hrad Národnou kultúrnou pamiatkou. Poznáme počty návštevníkov hradu, ale nevedeli sme, koľko ľudí príde do parku,“ povedala hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja Lenka Zátekova.“
Župa dala pri bráne do parku nainštalovať elektronické sčítače. Ide vôbec o prvé zariadenia na spočítavanie ľudí v Žilinskom kraji. Sčítače spustili 25. augusta. Po štyroch mesiacoch prevádzky sú známe výsledky. Areálom Budatínskeho parku prešlo 73 360 návštevníkov. „Je to úžasné číslo, ktoré jasne hovorí o tom, že revitalizácia v roku 2009 bola tou najlepšou investíciou. Obyvatelia Budatína, Žiliny, ale i okolitých obcí a miest využívajú tento priestor v lete na prechádzky, oddych a tiež športovanie. A túto zimu dokonca prišli aj bežkári,“ hodnotí druhú polovicu sezóny žilinský župan Juraj Blanár.

Na konci júla otvorili v Budatíne novozrekonštruované hradné priestory a kaplnku. Jedna z najstarších architektonických pamiatok na území Žiliny prešla od roku 2009 obnovou za viac ako päť miliónov eur. Žilinský samosprávny kraj plánuje do budúcnosti ďalšie zhruba dvojmiliónové investície. „Po desiatich rokoch sa nám opäť podarilo sprístupniť viac ako polovicu hradu a zrekonštruovali sme i unikátnu barokovú kaplnku. Park je teda prepojením histórie a moderného miesta pre relax,“ dodal Blanár s tým, že v obnove župa pokračuje naďalej. „Zatiaľ sme tu investovali viac ako päť miliónov eur, no čakajú nás ešte práce vo vnútri hradu aj vonku v hospodárskej budove,“ informoval.
Budatínsky park ma za sebou roky rozvoja i úpadku. Prvé záhrady boli v tomto území už okolo roku 1600. V urbári sa spomínajú kvetinové záhony i dva rybníky s kaprami a šťukami. V tomto období bol v parku aj altánok, kde panstvo trávilo letné dni. Od 17. storočia prišli do zámku Suňogovci. Za ich pôsobenia sa už spomína aj úprava parku. Založili lipovú aleju, ktorá je súčasťou areálu dodnes, priviezli cudzokrajné platany a agáty. Najstaršia z líp má okolo 330 rokov, je vysoká 27 metrov a jej obvod je vyše 6 metrov.
Okolo roku 1850 bola v parku aj fontána a malé sochy. Zlé časy prišli až po vojne, keď park ani zámok nemal svojho majiteľa. Park musel ustúpiť výstavbe železnice. Časť z územia odkrojila stavba domov. Výmera pôvodne trinásťhektárového parku sa znížila na päť hektárov.