REGIÓN. Fašiangy boli v minulosti na dedine dlho očakávané obdobie žartov a zábav. Predchádzali im Vianoce so štvortýždňovým obdobím adventu, keď sa bolo treba postiť a akýkoľvek prejav radosti bol odsudzovaný. Za fašiangami nasledovalo ďalšie obdobie potláčania zábavy. Štyridsaťdňový predveľkonočný pôst a samotná Veľká noc.
Práve medzi dvoma najväčšími kresťanskými sviatkami mali ľudia príležitosť popustiť svoje mravy a do sýtosti povyvádzať, zhrešiť nielen nezdravým jedlom a porobiť kúsky, ktoré by inokedy nikto neakceptoval. Medzi Tromi kráľmi a Popolcovou stredou je mimoriadne zábavné fašiangové obdobie. Jeho dĺžka sa z roka na rok mení v závislosti od toho, na aký dátum pripadá pohyblivý sviatok Veľkej noci. V tomto roku majú fašiangy 53 dní, vlani to pritom bolo len 34 dní. Spev, tanec a neviazané škodoradostné kúsky musia utíchnuť do polnoci na Popolcovú stredu, ktorá vychádza na 1. marca.
(zdroj: ARCHÍV SME)Fašiangy majú v našom prostredí dlhú tradíciu. Podľa etnografky Rastislavy Stoličnej-Mikolajovej sa v mestách i na vidieku oslavovali už od stredoveku. „Bolo to obdobie mäsa a masti, ktoré v prenesenom symbolickom význame znamenalo v tradičnej kultúre telesnosť, hriešnosť, pozemskosť. Ich zmysel najlepšie prezrádzajú názvy ako masopust alebo carne vale – rozlúčka s mäsom, pretože karnevalové maskové sprievody patrili nerozlučne k fašiangom.“
„Na fašiangy výskaj, v pôste brucho stískaj“
Fašiangy predstavujú druhú polovicu zimy, keď hospodárskych prác na gazdovstve nie je veľa, no komory sú ešte relatívne plné. Ideálne podmienky pre zábavy spojené s pohostením. Vo fašiangovom čase sa robievalo veľa svadieb. Konali sa spoločné priadky, zakáľačky, všetko príležitosti pre hry, zábavy, obchôdzky masiek a muzík po dedine. Na obchôdzkach získavali mladí peniaze na organizovanie zábav, ale aj slaninu, klobásu a vajíčka pre hody.
V Čičmanoch sa pre celú dedinu pripravovala praženica. Mládenci už niekoľko dní pred zábavou pozývali dievčatá, ale aj starších a pri tom zozbierali vajíčka a slaninu. „Z potravín urobili v niektorom dome alebo v krčme hostinu. Slaninu vytopili a pražili na nej pampúchy, šišky, fánky, božie milosti. Bolo to typické pečivo fašiangových období nielen na dedinách, ale aj v mestách. Klobásy si uvarili, z vajec sa urobila praženica a za peniaze sa kúpila pijatika a zaplatila muzika,“ vysvetľuje Rastislava Stoličná-Mikolajová.
Pretrvali do dnes
Počas tohto veselého obdobia mohla mládež povystrájať aj to, čo by im inokedy neprešlo. „Gazdom rozobrali celý voz a poskladali mu ho na streche. Odchytávali mládencov alebo dievčatá a za trest im dávali na krk alebo na nohy drevený klát a s posmechom ich vodili po dedine za to, že zostali slobodní. Inde zase slobodných trestali holením mládencov nasucho alebo symbolickým podkúvaním dievčat.“
Aj dodnes sú fašiangy spájané s obdobím tanečných zábav, plesov, karnevalov a svadieb. Obchôdzky v maskách a pochovávanie basy na záver fašiangového obdobia zostáva stále živou a obľúbenou tradíciou.
