ŽILINA. Štrnásti otužilci z klubu Tučniaky Žilina naskákali do studených vôd žilinského vodného diela pri mínus šestnástich stupňoch Celzia. Je nedeľa, štrnásť hodín, vonku slnečno, ale mrazivo. Voda má teplotu len tesne nad nulou. Ani jeden z najchladnejších dní v roku neodradil skalné jadro žilinských otužilcov absolvovať tréning.
Klub otužilcov a priateľov zimného plávania má vrchol sezóny. Tréning je trikrát do týždňa. Vyhovárať sa na extrémne počasie nemôžu. V prípade ľadových medveďov to nikomu ani nenapadne. Teplomer pri Vodnom diele Žilina nestúpne nad mínus pätnásť.
Zakladateľ a vedúci klubu Jozef Repčík tvrdí, že pre otužilcov platí heslo „čím horšie, tým lepšie.“ Podľa neho vonkajšiu teplotu pozorne sledujú, ale nie je to jediný údaj, podľa ktorého sa riadia. „Teplota -15° C pri bezvetrí a popoludňajšom slniečku je oveľa príjemnejšia, než teplota -5° C, studený vietor, súmrak, alebo tma. A to sú bežné podmienky, v ktorých plávame.“
Pre mnohých bola nedeľná teplota dosiaľ najnižšia, pri ktorej plávali. Váh pri vodnom diele nezamŕza. Tučniaci majú oproti iným klubom výhodu v tom, že v silných mrazoch nepotrebujú prácne vysekávať v ľade bazén. Studenú vodu si môžu vychutnávať neobmedzene. „Máme otvorenú hladinu, v ktorej si môže každý aj v mrazoch zaplávať takú vzdialenosť, aká mu vyhovuje,“ tvrdí Jozef Repčík. Otužilci dole prúdom preplávali 300, ale aj 500 metrov.
(zdroj: TUČNIAKY ŽILINA)Mnohým účastníkom plávania sa ani nechcelo ísť z vody. Predsa len, aj keď má voda len okolo jedného stupňa, je v nej stále teplejšie ako na brehu. Primerane dlhý pobyt v mrazivých vodách nepredstavuje pre trénovaného otužilca žiaden extrém. Horšie to je, keď treba z vody vyliezť a vrátiť sa späť do teplotnej rovnováhy. Na žilinských tučniakov totiž pri vodnom diele nečaká vyhriata šatňa, ani žiadne zázemie na prezlečenie a zahriatie. „Po výstupe z vody sa musíme mokrí vrátiť na miesto vstupu, vyzliecť sa z mokrých vecí, osušiť, obliecť a dôjsť k autám, prípadne pešo, alebo na bicykli domov. A tu telo podchladené pobytom vo vode dostane zabrať viac, než v samotnej vode.“
Otužilecké plávanie dnes na Slovensku prežíva rozmach. Odmenou za odriekanie sú pre ľadových medveďov pocity blahodarnej eufórie, spokojnosti a nezriedkavo i snaha o zdravý život. Zimné plávanie podľa Jozefa Repčíka prináša niečo, čomu sa v športe hovorí "funkčná radosť". „Potešenie z aktivity, pohybu, z prekonávania prekážok, zo zvládania náročných i nepriaznivých prírodných podmienok. O to viac, že sa vykonáva v zdanlivo úplne nevhodných podmienkach. Radosť z toho, že nám naše telo slúži dobre a spoľahlivo. Je tu prítomná aj radosť z toho, že máme svoje telo i myseľ pod kontrolou, že vieme prekonať prirodzenú nechuť, slabosť, pohodlnosť či lenivosť.“
Zimné plávanie pre nadšencov prináša psychické uvoľnenie, odpútanie sa od každodenných starostí a stresov. „Zacvakáme si zubami, prekonáme otužileckú triašku a spokojní a šťastní ideme domov. Pokiaľ to robíme v skupine ľudí s podobnými cieľmi, tak to prináša aj nové kontakty, zábavu, spestrenie života a prospešnú voľnočasovú aktivitu. Zimné plávanie je výborná investícia do seba, svojej spokojnosti a svojho zdravia,“ uzatvára Jozef Repčík, pre ktorého sa zimné plávanie stalo súčasťou jeho životného štýlu.
