ŽILINA. Má 26 rokov a už teraz vedie z pozície trénera prvoligový basketbalový celok MBK ŽU Žilina. Maroš Moravčík chce s tímom skončiť v prvej päťke súťaže.
Maroš, ako sa taký mladý človek ako vy dostane na pozíciu trénera mužského tímu?
– V máji som skončil štúdium telovýchovy v Banskej Bystrici. Som žilinským odchovancom a prišla ponuka viesť mužský tím, tak som súhlasil. Minulý rok bol trénerom Milan Rožánek, ale už mal svoje roky, a tak skončil. On ma vychoval a veľa som sa od neho naučil. Okrem mužov ešte trénujem aj dva mládežnícke oddiely, takže som trénerom na plný úväzok.
Dlho ste váhali, či prijať ponuku trénera mužov?
– Bral som to ako výzvu, takže nejako dlho nie.
Neláka vás to skočiť z lavičky na ihrisko a pomôcť chalanom?
– Samozrejme, láka. Dokonca som aj na súpiske a v prípade potreby by som naskočil. Ale zatiaľ som ako tréner. Mám však veľa aktivít, som stále v pohybe, venujem sa aj plávaniu či crossfitu. No s chalanmi si na tréningu rád zahrám.
Uvidíme vás ešte ako aktívneho hráča?
– Momentálne ťažko povedať. Uvidíme, čo bude časom.
Na lavičke je s vami aj Ondrej Šoška, ktorý toho v basketbale veľa preskákal. Ako vnímate spoluprácu s týmto bývalým reprezentantom?
– S Ondrom sa poznáme dlho. V minulej sezóne sme spolu aj hrávali a rozumieme si. Aj on bol zástanca toho, aby som bol tréner. Pre mužstvo má veľký prínos, zaskakuje ma občas aj na tréningoch. Ja zasa viem, že keď nemôžem viesť tréning, tak chalani sú pod drobnohľadom. Má bohaté skúseností. Spolu konzultujeme veľa vecí. To, že sme na lavičke dvaja je veľmi dobré. Máme totiž rovnakú filozofiu. Chceme hrať rýchly basketbal.
Ako ste spokojný s aktuálnou sezónou?
– Až na zápas s Považskou Bystricou som spokojný. Tento duel sme nemali prehrať. V tomto súboji nehral náš rozohrávač Rožánek, ktorý bežne nastrieľa 30 bodov. Nešťastne sa zranil, keď mu spoluhráč rozbil ústa. Navyše sa k tomu pridali stužkové a choroby. Tieto absencie nás zastihli v tom najhoršom termíne. Dva týždne sme poriadne netrénovali. V tomto období sme hrali aj zápas v Petržalke. Prehrali sme a navyše sme išli dobití, nakoľko súper hrá tvrdý basketbal.
V minulých sezónach bola účasť na tréningoch nízka. Ako je to v tejto sezóne?
– Momentálne je situácia lepšia. Chodí viac juniorov, ktorí sú pre náš tím platní. Do tréningu sa občas zapojím aj ja.
Aké sú vaše ciele v tejto sezóne?
– Mojim prvotným cieľom je skončiť v hornej päťke. Zatiaľ sa toho držíme. Uvidíme, čo bude ďalej. Sezóna sa zatiaľ vyvíja podľa predstáv. V našom mužstve máme veľa mladých hráčov, pre ktorých je liga veľkou školou. Zatiaľ to nie je zlé, ale nechceme sa uspokojiť.
Ako vás berú samotní hráči?
– Rešpektujú ma a ja ich. Všetko je na dobrej ceste, sme dobrý kolektív a pomáha aj správny teambuilding. Sú určené nejaké pravidlá, ktoré musia dodržiavať, no sú s nimi stotožnení. Rešpektujeme a chápeme sa navzájom.
Veľa sa hovorilo o návrate Žiliny do extraligy. Je to momentálne reálne?
– Jedného dňa by sme určite chceli hrať najvyššiu súťaž, no musíme najprv vyhrať prvú ligu. Chalani však majú na to, aby v tejto súťaži triumfovali.
