Sobota, 26. november, 2022 | Meniny má Kornel

Úkony, obrady, vinše i koledy. Vianoce v okolí Žiliny boli plné symbolov

Byť zdraví a nehladovať. Tak málo stačilo našim predkom, aby žili spokojný život. Aby pre seba a svoju rodinu zabezpečili zdravie a prosperitu, venovali množstvo energie najrôznejším úkonom. Viaceré z nich sa koncentrujú do jediného dňa.

Jablko, cesnak, oblátka. Štedrovečerné jedlo slúžilo na magické úkony a veštby. Jablko, cesnak, oblátka. Štedrovečerné jedlo slúžilo na magické úkony a veštby. (Zdroj: ARCHÍV SME)

REGIÓN. Štedrý deň bol v minulosti presiaknutý symbolmi a úkonmi, ktoré mali priniesť v nasledujúcom roku do rodiny dobré správy. Nič sa nesmelo zanedbať, nič podceniť. Na Štedrý deň najmä ženy vstávali skoro, aby všetko do rána nachystali a napiekli. Podľa etnologičky Adriany Bárdyovej, úlohou mužov bolo nanosiť vodu a narúbať drevo na celé sviatky. Platilo totiž pravidlo, že počas sviatočných dní sa nemalo nič fyzicky ťažké robiť. „V niektorých obciach vstávali ženy už po polnoci, aby keď započujú kikiríkať kohúta, začali miesiť cesto na chlieb a koláče a aby rozkúrili pec. Na svitaní už vyberali upečené chleby z pece. Do obeda mali mať gazdinky všetko navarené a upečené. Aj muži začínali pracovať skoro ráno, aby do svitania stihli obriadiť statok a všetko pripraviť.“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Darčeky sa v skorších časoch nedávali vôbec a aj relatívne nedávno boli veľmi skromné. Rodina sa tak nevedela dočkať večere, ktorá presahovala vtedajší štandard. Etnologička Považského múzea v Žiline Adriána Bárdyová upozorňuje, že príprave štedrovečerného stola sa venovala veľká pozornosť. „Vo väčšine obcí sa na stôl prestrel biely obrus a pripravili sa taniere. Zvykol sa dávať aj jeden tanier navyše za zomrelého člena rodiny. Slávnostná večera sa začínala po zotmení, často to bolo vtedy, keď na oblohe zažiarila prvá hviezda. Sviečka, ktorá bola na stole, sa zapálila a rodina sa spoločne pomodlila. Otec alebo starý otec urobil ostatným členom rodiny pri stole na čelo krížik, aby boli dobrí a zdraví po celý rok,“ opisuje úvodné obrady neobyčajne štedrej večere odborníčka na staré časy.

SkryťVypnúť reklamu

Na stole bolo všetko, čo v tej dobe symbolizovalo nadštandard a prosperitu. Chlieb, oblátky, med, sušené ovocie – slivky, jablká, hrušky, orechy, po troche zo všetkých plodín, ktoré sa pestovali. Obilie so štedrovečerného stola sa na jar vysievalo ako prvé. Pod obrus sa dávali peniaze, aby v nasledujúcom roku v domácnosti nechýbali. „Prvým jedlom bola oblátka s medom, v niektorých obciach aj s cesnakom. Hlavným chodom bola kapustnica s hríbmi, niekde aj fazuľová polievka so sušenými slivkami alebo hrachová polievka. Nasledovali opekance s makom, krupicová kaša, ktorá sa nazývala aj „Ježiškova kaša“ a ryba,“ opisuje zloženie hostiny na severe Slovenska etnologička Adriana Bárdyová.

Podľa nej je ryba súčasťou tradičnej kuchyne až v novšej dobe a rozšírila sa pod vplyvom cirkvi. Tá považovala rybu za pôstne jedlo. „Počet chodov aj ich následnosť neboli striktne dané. Záviseli od materiálnych možností každej rodiny. Počas večere platil zákaz odísť od stola – kto by odišiel do roka by zomrel.“ Na konci sa hlava rodiny poďakovala Bohu za jedlo. „Pane Bože, ďakujeme za dary, ktoré sme mohli v tvojej štedrosti požívať,“ vyslovil formulku a poďakovanie otec.

SkryťVypnúť reklamu

Etnologočka pripomína, že vianočné sviatky v mestskom prostredí boli v porovnaní s dedinským prostredím honosnejšie. „Štedrovečerný stôl bol bohato prestretý, nechýbala na ňom porcelánová jedálenská súprava. Medzi jedlá patrili aj koláče s rôznymi plnkami, čerstvé aj sušené domáce a často aj cudzokrajné ovocie a kvalitné nápoje. Obyvatelia dbali na hojnosť všetkých surovín, ktoré boli potrebné pri príprave koláčov a jedál.“

So štedrým večerom sa spájajú aj veštby a predpovede do nastávajúceho roka. „Podľa rozkrojeného jablka a rozlúsknutého orecha zisťovali zdravie. Ak bolo jabĺčko a orech zdravé a pekné, takí mali byť aj členovia rodiny. Slobodné dievčatá zisťovali či sa vydajú. Počúvali odkiaľ zašteká pes – tam sa mali vydať.“

Čarovnú atmosféru Vianoc umocňujú podľa etnologičky Eleny Beňušovej piesne koledy a vinše, ktoré srdcia napĺňajú radosťou. „V domácnosti sa najviac tešili, keď prvý prišiel vinšovať zdravý mládenec, alebo mladý pastier. Znamenalo to dobrú správu. Naopak, neboli radi, keď prišiel žobrák alebo chudobný človek, lebo to neveštilo nič dobre.“ Adriana Bárdyová dopĺňa, že obísť to mohli tak, že ráno prišiel otec prvý do domu často s jedličkou v ruke a tváril sa, že je cudzinec. Povinšoval, aby predišiel neželanému vinšovníkovi.

Etnologička Katarína Nádaská tvrdí, že vinšovanie a prianie prosperity malo svoj pôvod už veľmi dávno. Už naši slovanskí predchodcovia verili na mágiu slova. „V určité dni sa verilo, že to, čo sa povie počas týchto dní, to sa naplní. Mágiu chceli využiť v prosperitné ciele. Priali si, aby sa darilo dobytku a aby boli všetci zdraví. Dodnes sa to zachovalo v podobe posielania esemesiek,“ pripomína Nádaská prepojenie s dnešnou dobou.

Podľa Nádaskej sú mnohé z vianočných zvykov reliktami veľmi dávnej minulosti, ktoré sa storočiami preniesli až do 20. storočia. „Takým je trasenie plotov na Štedrý večer, aby sa dievčatá dozvedeli podľa štekania psov odkiaľ príde ženích. Tradícia pretrvala od 12. storočia.“ Zakázané bolo počas Vianoc vynášať smetie z domu a zametať. Poriadky sa mohli robiť až na Štefana. „Robilo sa to preto, lebo sa verilo, že by sa vynieslo bohatstvo. Počas týchto dni si ľudia nič nepožičiavali. Pritom po iné dni si kedysi ľudia pomáhali požičiavaním často. Verilo sa, že čo ak by bol ten, kto si požičal, nejaký bosorák, alebo polodémon a počaruje týmto predmetom. Vo vianočných dňoch sa ľudia báli požičiavať čokoľvek,“ upozorňuje na strach z nevysvetliteľného Katarína Nádaská.

V niektorých obciach Horného Považia chodili večer mládenci koledovať a tak si spríjemnili vianočné obdobie. V regióne boli rozšírené obchôdzky koledníkov „polazníkov“, ktorí chodili po domoch a vinšovali zdravie a šťastie. Za prianie dostávali odmenu. „V Štiavniku na Silvestra chodili „Kurine babi“- hlavnou postavou obchôdzky bol „ dzedo“ so slamenou sukňou a čiapkou. Muž, ktorý predstavoval „Kurinu babu“, bol okrem sukne omotaný slamenými povrieslami zo slamy. Cieľom obchôdzky bolo zabezpečenie plodnosti a prosperity na hydine,“ prezrádza detaily uchované odborníkmi na tradičnú kultúru Adriana Bárdyová. Vrcholom Štedrého večera bola slávnostná polnočná svätá omša, nazývaná „uciereň“.

Najčítanejšie na My Žilina

Inzercia - Tlačové správy

  1. Blíži sa najväčšia investičná konferencia roku 2022
  2. Hotely, strava, pláže, služby. Aká je dovolenka v Punta Cana?
  3. Niektorí ľudia nemajú pracovné návyky. Ako dlho trvá zmeniť to?
  4. Pre úsmevy všetkých detí: Mikuláš prinesie prekvapenia aj online
  5. Vedeli ste, čo všetko kryje poistenie nehnuteľnosti?
  6. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám
  7. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie
  8. Novinka: Počúvajte podcasty úplne bez reklamy v apke SME
  1. Tesco pokračuje v raste, otvára dve nové predajne
  2. Adios, smetiaky! Tento domáci kompostér mení odpad na substrát
  3. TESCO pokračuje v raste.Otvorilo predajňu v Kysuckom Novom Meste
  4. Štátne rezervy uvedú nový systém pomoci v krízových situáciách
  5. 7 prekvapení, ktoré prináša bývanie v Helenkách
  6. Hotely, strava, pláže, služby. Aká je dovolenka v Punta Cana?
  7. eTabletka - 6 dôvodov pre nákup liekov z pohodlia domova
  8. Wüstenrot predstavuje novinku v poistení majetku W dobrom domov
  1. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 22 203
  2. Vo Zvolene otvorili prvé zelené obchodné centrum na Slovensku 7 987
  3. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám 6 079
  4. Hotely, strava, pláže, služby. Aká je dovolenka v Punta Cana? 3 863
  5. Plavky namiesto bielych plášťov. To sú doktori budúcnosti 3 349
  6. First moment dovolenka: letný oddych so zľavou do 35 percent 2 763
  7. Niektorí ľudia nemajú pracovné návyky. Ako dlho trvá zmeniť to? 2 541
  8. Novinka: Počúvajte podcasty úplne bez reklamy v apke SME 2 494

Blogy SME

  1. Jozef Ďanovský: 7 úrodných rokov pod supervíziou Dr.Velických
  2. Ľuboš Vodička: Husitské opevnenie v Prietrži
  3. Rastislav Puchala: Pikantné spomienky na vlastnú stužkovú
  4. Anton Kovalčík: Občianska vojna a revolučný teror v sovietskom Rusku, 2.
  5. Jozef Kozár: Aké sú skutočné farby na Marse?
  6. Adriana Boysová: Mikuláš na luxemburský spôsob
  7. Helena Michlíková: Kto uhádne moje meno- nechcem Ťa ale kto ho neuhádne, vezmem Ťa
  8. Ľudmila Križanovská: Prvýkrát súhlasím s Eduardom Chmelárom
  1. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX 6 409
  2. Ján Valchár: Ukrajinci zmasakrovali ruských vojakov - no a čo? 5 272
  3. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 5 272
  4. Věra Tepličková: Tak Sme rodina, alebo nie sme rodina? 4 788
  5. Ľuboš Vodička: Železnica na Slovensku: Myjavský viadukt 3 001
  6. Ján Valchár: 9 mesiacov štvordňovej operácie (a najlepšia investícia histórie). 2 821
  7. Pavel Macko: Ľudské hyeny a vojnoví štváči sa nezastavia pred ničím! 2 697
  8. Rudolfa Vallová: Lekári, nechcite švajčiarske platy! 2 618
  1. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  2. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  3. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  4. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  5. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  7. Jiří Ščobák: Porazíme infláciu? Ako vznikla, kto za ňu môže a ako ju riešiť?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 50. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 2/3, prvý polrok 1929
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Vlci si 25. november pripomínajú už tretí rok.


2 h

Výber TOP športových správ z regiónov.


17 h
MY | TOP správy z regiónov

Prečítajte si výber TOP správ z regiónov.


18 h
Vedenie automobilky Kia Slovakia a odborári podpísali dodatok ku Kolektívnej zmluve.

Odborári a vedenie závodu podpísali nový dodatok ku Kolektívnej zmluve.


19 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia vyhlásila pátranie po 32-ročnom mužovi.


23 h

Podmienky sú podľa nich otrocké.


24. nov

Stavba môže bez riadneho posúdenia zredukovať stav podzemných vôd.


18 h

Mladá Veľkokrtíšanka si otvorila vysnívanú čajovňu s príznačným názvom Splnený sen.


24. nov

Blogy SME

  1. Jozef Ďanovský: 7 úrodných rokov pod supervíziou Dr.Velických
  2. Ľuboš Vodička: Husitské opevnenie v Prietrži
  3. Rastislav Puchala: Pikantné spomienky na vlastnú stužkovú
  4. Anton Kovalčík: Občianska vojna a revolučný teror v sovietskom Rusku, 2.
  5. Jozef Kozár: Aké sú skutočné farby na Marse?
  6. Adriana Boysová: Mikuláš na luxemburský spôsob
  7. Helena Michlíková: Kto uhádne moje meno- nechcem Ťa ale kto ho neuhádne, vezmem Ťa
  8. Ľudmila Križanovská: Prvýkrát súhlasím s Eduardom Chmelárom
  1. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX 6 409
  2. Ján Valchár: Ukrajinci zmasakrovali ruských vojakov - no a čo? 5 272
  3. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 5 272
  4. Věra Tepličková: Tak Sme rodina, alebo nie sme rodina? 4 788
  5. Ľuboš Vodička: Železnica na Slovensku: Myjavský viadukt 3 001
  6. Ján Valchár: 9 mesiacov štvordňovej operácie (a najlepšia investícia histórie). 2 821
  7. Pavel Macko: Ľudské hyeny a vojnoví štváči sa nezastavia pred ničím! 2 697
  8. Rudolfa Vallová: Lekári, nechcite švajčiarske platy! 2 618
  1. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  2. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  3. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  4. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  5. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  7. Jiří Ščobák: Porazíme infláciu? Ako vznikla, kto za ňu môže a ako ju riešiť?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 50. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 2/3, prvý polrok 1929

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu