Pondelok, 12. apríl, 2021 | Meniny má EsteraKrížovkyKrížovky

Úkony, obrady, vinše i koledy. Vianoce v okolí Žiliny boli plné symbolov

Byť zdraví a nehladovať. Tak málo stačilo našim predkom, aby žili spokojný život. Aby pre seba a svoju rodinu zabezpečili zdravie a prosperitu, venovali množstvo energie najrôznejším úkonom. Viaceré z nich sa koncentrujú do jediného dňa.

Jablko, cesnak, oblátka. Štedrovečerné jedlo slúžilo na magické úkony a veštby. Jablko, cesnak, oblátka. Štedrovečerné jedlo slúžilo na magické úkony a veštby. (Zdroj: ARCHÍV SME)

REGIÓN. Štedrý deň bol v minulosti presiaknutý symbolmi a úkonmi, ktoré mali priniesť v nasledujúcom roku do rodiny dobré správy. Nič sa nesmelo zanedbať, nič podceniť. Na Štedrý deň najmä ženy vstávali skoro, aby všetko do rána nachystali a napiekli. Podľa etnologičky Adriany Bárdyovej, úlohou mužov bolo nanosiť vodu a narúbať drevo na celé sviatky. Platilo totiž pravidlo, že počas sviatočných dní sa nemalo nič fyzicky ťažké robiť. „V niektorých obciach vstávali ženy už po polnoci, aby keď započujú kikiríkať kohúta, začali miesiť cesto na chlieb a koláče a aby rozkúrili pec. Na svitaní už vyberali upečené chleby z pece. Do obeda mali mať gazdinky všetko navarené a upečené. Aj muži začínali pracovať skoro ráno, aby do svitania stihli obriadiť statok a všetko pripraviť.“

Skryť Vypnúť reklamu

Darčeky sa v skorších časoch nedávali vôbec a aj relatívne nedávno boli veľmi skromné. Rodina sa tak nevedela dočkať večere, ktorá presahovala vtedajší štandard. Etnologička Považského múzea v Žiline Adriána Bárdyová upozorňuje, že príprave štedrovečerného stola sa venovala veľká pozornosť. „Vo väčšine obcí sa na stôl prestrel biely obrus a pripravili sa taniere. Zvykol sa dávať aj jeden tanier navyše za zomrelého člena rodiny. Slávnostná večera sa začínala po zotmení, často to bolo vtedy, keď na oblohe zažiarila prvá hviezda. Sviečka, ktorá bola na stole, sa zapálila a rodina sa spoločne pomodlila. Otec alebo starý otec urobil ostatným členom rodiny pri stole na čelo krížik, aby boli dobrí a zdraví po celý rok,“ opisuje úvodné obrady neobyčajne štedrej večere odborníčka na staré časy.

Skryť Vypnúť reklamu

Na stole bolo všetko, čo v tej dobe symbolizovalo nadštandard a prosperitu. Chlieb, oblátky, med, sušené ovocie – slivky, jablká, hrušky, orechy, po troche zo všetkých plodín, ktoré sa pestovali. Obilie so štedrovečerného stola sa na jar vysievalo ako prvé. Pod obrus sa dávali peniaze, aby v nasledujúcom roku v domácnosti nechýbali. „Prvým jedlom bola oblátka s medom, v niektorých obciach aj s cesnakom. Hlavným chodom bola kapustnica s hríbmi, niekde aj fazuľová polievka so sušenými slivkami alebo hrachová polievka. Nasledovali opekance s makom, krupicová kaša, ktorá sa nazývala aj „Ježiškova kaša“ a ryba,“ opisuje zloženie hostiny na severe Slovenska etnologička Adriana Bárdyová.

Podľa nej je ryba súčasťou tradičnej kuchyne až v novšej dobe a rozšírila sa pod vplyvom cirkvi. Tá považovala rybu za pôstne jedlo. „Počet chodov aj ich následnosť neboli striktne dané. Záviseli od materiálnych možností každej rodiny. Počas večere platil zákaz odísť od stola – kto by odišiel do roka by zomrel.“ Na konci sa hlava rodiny poďakovala Bohu za jedlo. „Pane Bože, ďakujeme za dary, ktoré sme mohli v tvojej štedrosti požívať,“ vyslovil formulku a poďakovanie otec.

Skryť Vypnúť reklamu

Etnologočka pripomína, že vianočné sviatky v mestskom prostredí boli v porovnaní s dedinským prostredím honosnejšie. „Štedrovečerný stôl bol bohato prestretý, nechýbala na ňom porcelánová jedálenská súprava. Medzi jedlá patrili aj koláče s rôznymi plnkami, čerstvé aj sušené domáce a často aj cudzokrajné ovocie a kvalitné nápoje. Obyvatelia dbali na hojnosť všetkých surovín, ktoré boli potrebné pri príprave koláčov a jedál.“

So štedrým večerom sa spájajú aj veštby a predpovede do nastávajúceho roka. „Podľa rozkrojeného jablka a rozlúsknutého orecha zisťovali zdravie. Ak bolo jabĺčko a orech zdravé a pekné, takí mali byť aj členovia rodiny. Slobodné dievčatá zisťovali či sa vydajú. Počúvali odkiaľ zašteká pes – tam sa mali vydať.“

Čarovnú atmosféru Vianoc umocňujú podľa etnologičky Eleny Beňušovej piesne koledy a vinše, ktoré srdcia napĺňajú radosťou. „V domácnosti sa najviac tešili, keď prvý prišiel vinšovať zdravý mládenec, alebo mladý pastier. Znamenalo to dobrú správu. Naopak, neboli radi, keď prišiel žobrák alebo chudobný človek, lebo to neveštilo nič dobre.“ Adriana Bárdyová dopĺňa, že obísť to mohli tak, že ráno prišiel otec prvý do domu často s jedličkou v ruke a tváril sa, že je cudzinec. Povinšoval, aby predišiel neželanému vinšovníkovi.

Etnologička Katarína Nádaská tvrdí, že vinšovanie a prianie prosperity malo svoj pôvod už veľmi dávno. Už naši slovanskí predchodcovia verili na mágiu slova. „V určité dni sa verilo, že to, čo sa povie počas týchto dní, to sa naplní. Mágiu chceli využiť v prosperitné ciele. Priali si, aby sa darilo dobytku a aby boli všetci zdraví. Dodnes sa to zachovalo v podobe posielania esemesiek,“ pripomína Nádaská prepojenie s dnešnou dobou.

Podľa Nádaskej sú mnohé z vianočných zvykov reliktami veľmi dávnej minulosti, ktoré sa storočiami preniesli až do 20. storočia. „Takým je trasenie plotov na Štedrý večer, aby sa dievčatá dozvedeli podľa štekania psov odkiaľ príde ženích. Tradícia pretrvala od 12. storočia.“ Zakázané bolo počas Vianoc vynášať smetie z domu a zametať. Poriadky sa mohli robiť až na Štefana. „Robilo sa to preto, lebo sa verilo, že by sa vynieslo bohatstvo. Počas týchto dni si ľudia nič nepožičiavali. Pritom po iné dni si kedysi ľudia pomáhali požičiavaním často. Verilo sa, že čo ak by bol ten, kto si požičal, nejaký bosorák, alebo polodémon a počaruje týmto predmetom. Vo vianočných dňoch sa ľudia báli požičiavať čokoľvek,“ upozorňuje na strach z nevysvetliteľného Katarína Nádaská.

V niektorých obciach Horného Považia chodili večer mládenci koledovať a tak si spríjemnili vianočné obdobie. V regióne boli rozšírené obchôdzky koledníkov „polazníkov“, ktorí chodili po domoch a vinšovali zdravie a šťastie. Za prianie dostávali odmenu. „V Štiavniku na Silvestra chodili „Kurine babi“- hlavnou postavou obchôdzky bol „ dzedo“ so slamenou sukňou a čiapkou. Muž, ktorý predstavoval „Kurinu babu“, bol okrem sukne omotaný slamenými povrieslami zo slamy. Cieľom obchôdzky bolo zabezpečenie plodnosti a prosperity na hydine,“ prezrádza detaily uchované odborníkmi na tradičnú kultúru Adriana Bárdyová. Vrcholom Štedrého večera bola slávnostná polnočná svätá omša, nazývaná „uciereň“.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie
  2. Vlastný zlatý poklad môže byť dobrou ochranou pred infláciou
  3. Prešovská spoločnosť MAXECO sa presadila na medzinárodnom trhu
  4. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest
  5. Nové medzinárodné príležitosti vo vzdelávaní 2021 – 2027
  6. Pomoc z prírody pri infekcii covid-19
  7. Pán Králiček: Aj keď predávate „len“ kávu, musíte inovovať
  8. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko
  9. Novinka, ktorá sa neodmieta: Niké predstavuje Bonus bez limitu
  10. Ako zasiahnu zmeny vo svete pneumatík bežných vodičov?
  1. Prešovská spoločnosť MAXECO sa presadila na medzinárodnom trhu
  2. Helping people with apps and social networks in Kosice
  3. Vlastný zlatý poklad môže byť dobrou ochranou pred infláciou
  4. Virtuálny Suptech workshop o Blockchain technológiách
  5. Ranný rituál plný zdravia pre celú rodinu
  6. Koľko ovocia by ste mali denne zjesť? Máme odpoveď
  7. Wüstenrot poisťovňa dosiahla čistý zisk 1,8 milióna eur
  8. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest
  9. Skúšanie a monitorovanie technických systémov na FVT
  10. Prekonalo Vaše dieťa COVID-19?
  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 29 302
  2. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 27 532
  3. Ako zasiahnu zmeny vo svete pneumatík bežných vodičov? 23 668
  4. Úspech predali Američanom. Ako sa zrodil slovenský 3D sen? 22 486
  5. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 15 314
  6. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 14 878
  7. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 10 701
  8. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 10 292
  9. Aj sladkosti môžu byť zdravé. Viete, ako ich spoznáte? 8 304
  10. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie 7 481
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Ilustračné foto

Žilinčanom bude k dispozícii už len 12 mobilných odberných miest.

10 h
Ilustračná fotka.

V online diskusii MY s Vami šéf futbalového zväzu aj štátny tajomník športovej sekcie!

9. apr

Mesto už od budúceho víkendu neplánuje testovať.

21 h
Karol Slesar

Svoje skúsenosti chce využiť sociálnom zariadení.

10. apr

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Posádka Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby (VZZS) zasahovala popoludní v Turzovke.

10. apr

Obyvatelia obce Brehy podali podnet na kontrolné meranie hluku.

7. apr

V treťom stupni varovania však bude od pondelka osem okresov kraja.

7. apr

Za frontom k nám začne prúdiť studený, pôvodom arktický vzduch, pričom bude aj veterno a veľmi chladno, ojedinele až rekordne.

12 h

Už ste čítali?