REGIÓN. Krehké a chrumkavé oblátky predstavujú posvätný chlieb – hostiu. Kým hostia vo svojom pravom slova zmysle sa môže prijímať za veľmi prísnych podmienok v kostole, oblátka sa dostala ako štedrovečerné obradové jedlo do každej domácnosti.
Vyrába sa z nekvaseného cesta z pšeničnej múky a vody a pečie vo forme v oblátkárni. Pôvodne vyzerala forma na výrobu oblátok ako roztváracie kliešte s dvoma okrúhlymi alebo obdĺžnikovými platňami a dlhými ramenami. Oblatkáreň sa položila na otvorený oheň, či vložila do vyhriatej rúry. Keď sa vytiahla, mohlo sa do nej naliať riedke cesto a vyformovať chrumkavá pochúťka.
Na prilepšenie
Oblátky mali okrúhly či oválny tvar, alebo sa zakrútili do trubičky. Pečenie oblátok bolo kedysi výsadou učiteľa – rechtora v cirkevnej škole. Príjem z ich predaja mu slúžil na legálne prilepšenie. Podľa etnologičky Viery Feglovej začali na začiatku adventu žiaci po domoch vyberať obilie na oblátky a pri tom vinšovali. „Kde bol mlyn, tam dával múku miestny mlynár,“ dodala.
Roznášali ich žiaci s vinšom v posledný týždeň pred Vianocami, spravidla na Tomáša. Pre učiteľa i žiakov to bol vítaný spôsob zárobku. Deti za ne dostávali niekoľko grajciarov, pre učiteľa vypýtali peniaze, strukoviny alebo mak. „Ešte pred Vianocami sa roznášali po domoch. Roznášanie bolo zaujímavé pre chudobných chlapcov, ktorí vedeli zavinšovať, aby si zarobili nejakú korunku. Neváhali ísť s oblátkami aj do iného regiónu či mesta,“ dopĺňa etnologička Elena Beňušová.
Viera Feglová pripomenula, že v medzivojnovom období bolo pečenie oblátok v mnohých cirkevných zboroch zrušené a oblátkový dôchodok sa učiteľom vyplácal v peniazoch. Povery fungovali aj pri ich používaní. Oblátky sa odkladali do siatin, dávali sa do liečiv a na ochranu pred požiarom.
Na rôzne spôsoby
Dnes sa dajú oblátky kúpiť pred Vianocami v každom obchode. Mnohí si však túto pochúťku doprajú ručne vyrábanú a radšej volia nákup u výrobcu oblátok. Emília Valčuhová z Klokočova sa do ich pečenia pustila v čase, keď premýšľala, akoby si spestrila čas, ktorý trávi na trhoch so svojím synom. „Syn je nepočujúci remeselník a sprevádzam ho po trhoch ako tlmočník,“ povedala.
(zdroj: ARCHÍV SME)Aj keď si vyskúšala pečenie vianočných oblátok na ohni tak, ako za starých čias, elektrickú oblatkáreň by za tú kovovú nemenila. „Elektrika je elektrika. Je viacej faktorov, či oblátka sa podarí, ale najdôležitejšia je múka. Cesto sa urobí večer a musí odstáť. Pripravujeme ho z nekvaseného cesta. Dávame doň okrem múky mlieko, med, cukor a olej. Nedávame maslo, lebo olej dlhšie vydrží,“ odhaľuje Emília Valčuhová tipy zo svoje skúsenosti.
Ako príchuť do krehkých oblátok už dávala všeličo. „Skúšali sme šťavu s pomaranča alebo citróna, piekli sme z maku, dávame orechy, mandle, kokos, škoricu a vanilku. Dajú sa robiť aj na slano so syrom alebo bryndzou. Ale ľudia majú aj tak najradšej vianočné príchute – vanilku a škoricu,“ dodáva výrobkyňa tradičných oblátok.
