Pán primátor, na čele Žiliny stojíte už šesť rokov, ako by ste ich zhodnotili?
Urobilo sa veľa, ťažko vyrátať všetky pozitíva, na to vlastne ani nie je priestor. Ak by som ale mal vypichnúť jeden moment, najviac som hrdý na to, že na radnici v Žiline sa prestalo kradnúť. Nastavili sme transparentné prostredie, jasné pravidlá platia pre všetkých. Hoci boli nutné aj trestné oznámenia, postupne každý pochopil, že ťahať sa za prsty so zákonom nestojí za to. Vrátili sme tiež na mestský úrad slušnosť, aj úradníci už pochopili, že oni sú tu pre občana a nie naopak. Vnímam klesajúci počet sťažností, naopak, dobre padnú slová chvály, ľudia cítia zmenu a som rád, že ju vedia aj oceniť.
Do funkcie primátora ste prichádzali bez väčších skúseností v samospráve, bol ten prechod náročný?
Veľa vecí som sa učil za pochodu. Dnes viem, aký dôležitý je všeobecný prehľad. Zorientovať som sa musel v školstve, zdravotníctve, sociálnej oblasti, bytovej politike, legislatíve ako takej. Každá problematika je iná, no pritom veľmi dôležitá a chyby povolené jednoducho neboli. Platí, že ak chcete kvalifikovane rozhodnúť, musíte sa v danej oblasti orientovať.
Ktoré rozhodnutia považujete aj s odstupom času za náročné?
Bolo ich veľa, vždy záleží od danej situácie a okolností. Ako príklad môžem zmieniť oblasť školstva. Verejnosťou boli a stále sú citlivo vnímané zmeny, kde boli potrebné aj nepopulárne rozhodnutia. Na zrušenie školy, či zlučovanie ďalších troch škôl, sa tí, ktorých sa táto téma bezprostredne týkala, nebudú pozerať nikdy potichu, ale v diskusii sme sa ľuďom snažili vysvetliť či už ekonomické aspekty alebo iné logické dôvody, ktoré nás viedli k prijatiu toho či onoho rozhodnutia. Neboli to ľahké rozhovory, ale na druhej strane aj riaditelia, vedenie škôl či učitelia sa naučili vnímať dôležité veci v súvislostiach, pochopili, že ekonomika je dôležitá pre zdravie školy aj mesta. Dnes školy vedia, že majú k dispozícii balík peňazí, ktorý im bol pridelený na základe vopred stanovených kritérií a je už len na každej škole, ako dokáže hospodáriť.
Stretnutie primátora Žiliny so zástupcami protikorupčného združenia. (zdroj: ARCHÍV)A aký je z tohto pohľadu stav ekonomiky v meste? Ako hospodári mesto Žilina?
Asi nemusím nikomu pripomínať, v akom stave sme preberali mestskú pokladnicu. Keď som nastupoval do úradu, úverová zaťaženosť sa pohybovala na úrovni viac ako 130 percent ročných príjmov mesta. Bolo potrebne okamžite naštartovať ozdravný proces. Ak by sme zostali len pri číslach, dnes sme úverovú zaťaženosť znížili na päťdesiat percent. Teší ma, že za tých šesť rokov nebolo mesto Žilina ani raz v mínuse, hospodárime s vyrovnaným rozpočtom, za posledné tri roky sme už dokonca aj v pluse i napriek tomu, že splácame staré dlhy, ktoré tu zanechali naši predchodcovia.
Pri hodnotení prevládajú pozitíva, prečo teda uvažujete, že už ďalej nebude kandidovať na post žilinského primátora?
Mám rodinu, ktorá dopláca na moje pracovné vyťaženie. Keď ste primátor, tak pre vás ne-
existuje piatok ani sviatok, služba občanovi je na dvadsaťštyri hodín, sedem dní v týždni. Časová náročnosť je stále vyššia, priestor pre rodinu a oddych sa neustále skracuje. S manželkou máme dve dcéry. Staršia je už dospelá, má 29 rokov, na veci sa naučila dívať s nadhľadom. Mladšia je stredoškoláčka, a naozaj neviem, či to stojí za to všetko, aby bola vystavovaná negatívnemu vplyvu okolia len preto, že je dcéra primátora.
Ste aj poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, čo si ale tiež vyžaduje nesmierne veľa času...
Áno, máte pravdu. Preto sa musím rozhodnúť, ktorou cestou pôjdem ďalej.
Je vaše rozhodnutie už definitívne?
V politike som už pätnásť rokov, viem preto, čo znamená „nikdy nehovor nikdy“. Dnes to ale cítim takto, vnútorne to spracovávam a vychádza mi to tak, že už nebudem ďalej kandidovať na funkciu primátora. Na druhej strane si myslím, že dokážem uplatniť svoje manažérske schopnosti aj v inej oblasti, čas ukáže.
Autor: Petra Kálová
