KUNERÁD/ŽILINA. Miroslav Bellan je s Kuneradským zámkom zviazaný už detstva. Rodák z Lietavskej Lúčky trávil v lesoch Svitačovej doliny svoju mladosť, zbiera artefakty z ruín storočnej národnej kultúrnej pamiatky, fotografuje, dokumentuje jeho stav. Pred nedávnom sa mu do rúk dostala veľká pamätná kniha. Podrobne dokumentuje život na zámku v období krátko po normalizácii až do revolúcie v novembri 1989.
V tom čase využívali niekdajší poľovnícky zámok protifašistickí bojovníci ako svoju ozdravovňu. „Knihu zachránil človek, pôvodom z Konskej, ktorý potom prišiel za mnou. Dal mi ju, aby som ju ochránil do budúcnosti. Neschoval ju pre seba, schoval ju pre budúce generácie. Nikto si ju vo vyhorenom zámku nevšímal, nikto je nezdvihol, nikto s ňou nič nespravil,“ ozrejmil pôvod zaujímavého nálezu zanietený znalec Kunerádskeho zámku.
Pamätná kniha je kronikou udalostí, ktoré sa diali počas pätnástich rokov v zrekonštruovanej zotavovni a odráža dobu, myslenie i hodnoty obdobia sedemdesiatych a osemdesiatych rokov. Do secesného paláca sa po rozsiahlej rekonštrukcii nasťahovali v roku 1974 veteráni druhej svetovej vojny a partizáni. Za svoje zásluhy v bojoch Druhej svetovej vojny dostali od podlahy zrekonštruovaný objekt, v ktorom sa zotavovali a liečili.
Kniha má 361 strán a registruje každého hosťa, ktorý sa v Kuneráde liečil z kruhov protifašistických bojovníkov a ich rodín. Nie je to však len obyčajný zoznam. Doba si žiadala, aby boli aj bojovníci za slobodu aktívní, podporovali režim a v nostalgických spomienkach oslavovali víťazstvo nad fašizmom. Najmä v sedemdesiatych rokoch to robili oduševnene a s dávkou pátosu. V knihe sa objavuje množstvo básní, niektoré vymysleli samotní pacienti, iné prebrali od básnikov. Pri mnohých sú ilustrácie, samozrejme od hostí Zotavovne SNP.
Miroslav Bellan sa domnieva, že nad zápiskami dohliadal kultúrny referent zariadenia, ktorý vybral v každom turnuse toho, kto má talent a preberie za celú skupinu zodpovednosť za obsah odkazu. „Sú tu rôzne básne, ospevovali zámok, dolinu. Popisujú veľmi pekne tú dobu, ktorá bola. Tak napríklad: Kuneradský zámok v malebnom údolí, liečia sa tu ľudia, čo boli v odboji. Liečia sa tu z chorôb v starostlivých rukách, v prostredí prekrásnom, v krásnych našich horách,“ prečítal z jednej z básni majiteľ kroniky. Dodal, že kto mal vtedy básnické črevo, ten písal.
Miroslav Bellan vníma Pamätnú knihu Zotavovne SNP v Kuneráde ako zrkadlo doby. Patetickému jazyku sa však nečuduje. „Ľudia, ktorí toto písali, boli jednoznačne zapálení pre tú najčistejšiu vec. Pre boj za slobodu. Oni bojovali vo vojne a svoje slová mysleli úprimne,“ obhajuje znalec Kunerádu spoločenské aktivity pacientov počas liečenia. A pridáva slohu ešte z jednej básne „Tá jeseň praskla salvami. Postoj môj - ľudský brat, za teba som šiel umierať a kráčať horami.“
Liečebňu v prostredí s neporušeným prostredím a čistým vzduchom otvorili na jeseň v roku 1974. Prví pacienti prišli na vyše trojtýždňový pobyt s kúpeľnou starostlivosťou 23. októbra 1974. Liečebňu rekonštruovali z podnetu Zväzu protifašistických bojovníkov na základe uznesenia vlády Slovenskej socialistickej republiky z 21. 12. 1972. Pacienti boli z pobytu takí nadšení, že na Ústredný výbor protifašistických bojovníkov napísali list. Zachoval sa v kronike: „Vážení súdruhovia. Sme radi, že medzi prvými využívame novú odbojársku Liečebňu SNP v Kuneráde. Prišli sme sem v zime, hľadajúc úľavu z rôznych chorôb v našom pokročilom veku. Z výsledkov liečby môžeme prehlásiť, že miesto a spôsob boli správne volené.“
V osemdesiatych rokoch sa z Pamätnej knihy nadšenie vytráca. Kúpeľní hostia už menej dbajú na úpravu a dokonca sa objavujú aj kritické vyjadrenia. „V októbri 1989 sú už zápisy strohejšie, menej patetické. Pacienti píšu poďakovanie, len aby sa nepovedalo,“ hodnotí posledné predrevolučné poznámky v knihe Miroslav Bellan.
Každý záznam zo života na zámku a množstvo fotografického materiálu má pre neho veľký význam. „Pre mňa to má veľmi nostalgickú hodnotu. Dúfam, že raz ju budem môcť odovzdať niekde, kde bude slúžiť všetkým. Ak by napríklad existovala expozícia, ktorá zachováva pamiatky z kuneradského zámku,“ uzatvára Miroslav Bellan.
