Ako vidia budúcnosť odborníci z praxe i vzdelávacích inštitúcií sa dozviete v ankete.
Anketové otázky:
1. Ako vidíte budúcnosť strojárstva, ktoré je na Slovensku jedným z najdôležitejších odvetví v priemysle?
2. Myslíte si, že je úroveň vzdelávania adekvátna k potrebám trhu v našej krajine?
3. Aké opatrenia by ste privítali na zlepšenie dnešného stavu?
Igor Kováč – generálny riaditeľ Kinex Bearings
1. Strojárstvo historicky bolo a aj v súčasnosti je jedným z hlavných pilierov priemyslu na Slovensku. Vo vzťahu na zostavu firiem a rôzne oblasti strojárstva, v ktorom podnikajú, je predpoklad pre pozitívny vývoj. Dôležité je rozvoj konkurenčných výhod, ktorým toto odvetvie na Slovensku vládne. Je nevyhnutné, aby pokračovala transformácia od konkurenčnej výhody založenej na lacnejšej pracovnej sile a dostatku vzdelanej pracovnej sily, na konkurenčnú výhodu definovanú kvalitou, know-how produktu a pridanej hodnote ponúkanej zákazníkovi, pričom musíme s tým samozrejme zachovať potenciál a záujem našich ľudí pracovať v tomto odvetví.
2. Nie je. Stredné odborné školstvo sa až na ojedinelé výnimky rozpadlo. Duálne vzdelávanie je iba na začiatku a systémovo je nedoriešenie z pohľadu financovania. V systéme vysokoškolského vzdelávania je bakalársky stupeň nesystémový – bez pokračovania v inžinierskom stupni nie je takýto absolvent pripravený pre prax (častokrát sa nedá ani hovoriť o „ lepšom priemyslovkárovi“, ak nemá základ zo strednej odbornej školy a nastúpil na bakalárske štúdium z gymnázia). V priebehu štúdia je systémovo veľmi malá interakcia medzi praxou a univerzitným prostredím resp. je vyložene založená na individuálnej aktivite študenta resp. podnikateľského subjektu.
3. Doriešiť problematiku financovania duálneho vzdelávania. Podporu strojárstva, ako jedného z dominantných priemyselných odvetví Slovenska realizovať nie len slovne, ale aj reálnymi krokmi v definovaní stratégie vzdelávania tak v stredoškolskom, ako aj vysokoškolskom stupni. Potlačiť bujnenie vzdelávacích smerov, pre ktoré nie je reálne pracovná ponuka na Slovensku. Diferenciácia financovania škôl s humanitným a odborným zameraním – zohľadnenie nepomerne vyšších nákladov potrebných na vzdelávanie v odbornej sfére.
Jaroslav Holeček – výkonný viceprezident ZAP SR
1. Strojárstvo je nosným odvetvím hospodárstva SR a pre zabezpečenie jeho konkurencieschopnosti je potrebné zabezpečiť dostatok kvalifikovanej pracovnej sily a aplikovaný výskum a vývoj. 2. Úroveň vzdelávania vo svojej štruktúre vôbec nekopíruje potreby trhu práce. Je potrebné zabezpečiť jeho štrukturálnu a obsahovú zmenu.
3. ZAP je dlhodobo aktívnym hráčom vo verejnej diskusii o krokoch, ktoré majú viesť k pozitívnym zmenám na trhu práce. Problematika uplatnenia študentov je pomerne komplexná. Je potrebné sa detailnejšie pozrieť na potreby zamestnávateľov, proces výberového konania študentov, obsahu štúdia aj na meranie kvality absolventov škôl.
František Kajánek – riaditeľ SOŠ technickej v Čadci:
1. Úroveň strojárstva vo firmách je teraz vysoká . My školy neučíme dostatočný počet žiakov, ako si to priemysel vyžaduje. Hlavný dôvodom je nezáujem žiakov základných škôl a ich rodičov. Ďalším faktom je, že v školách technologicky za firmami zaostávame.
2. Je to spôsobené širokou ponukou všeobecného vzdelávania a otváraním podľa môjho názoru odborov, ktoré firmám nie sú potrebné.
3. Pokiaľ štát neurobí reguláciu v počte otváraných odborov a počtu žiakov v nich, ako je tomu posledné dva roky v stredných školách, dovtedy budú štátne prostriedky použité na odbory, o ktoré nemajú firmy a štát záujem. Stále bude vysoký počet absolventov odborov, ako sociálna práca, ekonomické odbory a pod. Čas ukázal, že vysoké školy otvárajú to, kde sa im hlásia žiaci. Firmy nevytvárajú dostatočné motivačné prvky pre štúdium na technické odbory. Vysoké školy regulovať nie je pre ich autonómiu jednoduché a parlament, ktorý by to mohol zmeniť, o to nemá záujem.
Ondrej Holienčík – riaditeľ SOŠ strojníckej v Kysuckom Novom Meste
1. Strojárstvo má na SK budúcnosť. Je tu ešte stále kvalifikovaná pracovná sila, ktorá je jedným z hlavných dôvodov pre investorov. Horšie je to už s vysokou vekovou štruktúrou kvalifikovanej pracovnej sily. Tu je jediná cesta omladiť rady v strojárstve.
2. Úroveň vzdelávania v princípe nie je zlá. Školy vzdelávali a vzdelávajú ako najlepšie vedia. Problém, ale začal vznikať ešte pred 15-20 rokmi a postupne sa prehlboval až do dnešnej podoby. Každý si žil svoj život. Školy si učili to, čo vedeli a firmy sa uzatvorili a zamerali len na výrobu. Do firiem prichádzali a prichádzajú nové technológie, ale na školy sa nedostávali nové informácie, nové technológie, poprípade sporadicky a nie systémovo. Posun začal, keď sa firmy opäť otvorili a svoje potreby si firmy začali definovať. Školy na to postupne reagujú, len to bude chcieť veľa úsilia, trpezlivosti a vytrvalosti.
3. Firmy si musia presne stanoviť aké vedomosti, schopnosti a zručnosti očakávajú od absolventov. Nestačí povedať, že nie sú dostatočné, treba byť konkrétny. Zoberú tým určitú zodpovednosť a absolvent takto bude bližšie k ich požiadavkám.
Alena Strýčková - riaditeľka Gymnázia v Žiline
1. Stále optimisticky. Máme historicky veľmi dobré základy, mozgový potenciál v rámci rôznych generačných skupín v spoločnosti, dobré meno a produkty žiadané v zahraničí, a to nielen v Európe, a na tom by sme mali ďalej stavať.
2. Neumiestnení absolventi sú najväčší problém. Je evidentný nesúlad medzi požiadavkami trhu práce a štruktúrou absolventov. Nechcem hovoriť o zatváraní škôl, resp. vyraďovaní študijných či učebných odborov zo siete škôl, ale najmä o skvalitnení informovanosti rodičov a ich detí - budúcich stredoškolákov, a to nielen prostredníctvom príslušných stredných škôl, ktoré hovoria najmä o štúdiu, ale centrálne, s ohľadom na budúce uplatnenie, možností kariérneho rastu či finančného ohodnotenia resp. iných benefitov. Je verejne známe, že v niektorých oblastiach ešte stále chýba prepojenie aktuálnych požiadaviek, ale aj poznatkov z praktického výkonu povolania do vzdelávacieho systému. No i napriek tomu sa manažmenty škôl venujú inováciám, skvalitňovaniu vybavenie či odbornému rastu svojich pedagogických zamestnancov, aby minimalizovali túto priepasť.
3. Vo všeobecnosti sa venovať najmä prehodnoteniu spôsobu financovania škôl, zníženiu administratívnej záťaže škôl, skvalitneniu prípravy na učiteľské povolanie, zabezpečeniu spolupráce všetkých aktérov vstupujúcich do vzdelávania, profesionalizácií kariérneho poradenstva na ZŠ a SŠ. Je potrebné všetky zmeny v školstve vyhodnocovať a nie robiť ďalšie bez vyhodnotenia tých predchádzajúcich.
