Sobota, 10. apríl, 2021 | Meniny má IgorKrížovkyKrížovky

Za Rajcom vysadili novú aleju. Obrať z nej ovocie bude môcť ktokoľvek

Viac ako šesťdesiat stromov má v budúcnosti ponúknuť verejnosti chute starých odrôd jabĺk a hrušiek.

Vo veternom počasí vysadili dobrovoľníci šesťdesiat ovocných stromčekov. Vo veternom počasí vysadili dobrovoľníci šesťdesiat ovocných stromčekov. (Zdroj: ILUSTRAČNÉ FOTO: BRANISLAV KOSCELNÍK)

RAJEC. Už o približne päť rokov by mohla zarodiť nová ovocná aleja. V sobotu ju vysadili dobrovoľníci za rajeckým židovským cintorínom popri ceste do Porubskej doliny. Šesťdesiat stromov prinesie do otvorenej poľnohospodárskej krajiny nový prírodný prvok. V lokalite s minimálnym pohybom áut si bude ktokoľvek môcť odtrhnúť jablko alebo hrušku.

Za nápadom stojí rajecké občianske združenie Tilia, ktoré vykonáva v regióne viacero environmentálnych aktivít. Partnerom projektu je mesto Rajec. To poskytlo časť pozemkov okolo účelovej komunikácie za mestom.

Skryť Vypnúť reklamu

„Náš zámer je vrátiť stromy do krajiny. Dlho sa v nej nesadilo. Ľudia zväčša stromčeky sadili len v záhradkách. Krajina bez stromov je málo vľúdna, chudobná a monotónna,“ hovorí o motivácii zorganizovať brigádu mladý zapálený ovocinár Ján Veselý. Dodal, že okrem úrody ovocia a krajinotvorby majú ovocné stromy význam ako vetrolamy. Bránia tvorbe závejov, veternej erózii poľnohospodárskej pôdy a brzdia nárazový vietor.

Asi 25 ľudí, z toho viacero detí, prišlo v sobotu pomôcť vysadiť ovocnú aleju. Na každých pätnástich metroch umiestnili asi tri metre vysoký mladý stromček, ktorý vyrástol na semennom podpníku. „V aleji sadíme šesťdesiat stromov. Tridsať jabloní, tridsať hrušiek striedavo. A k nim ešte štyri čerešne Budú tu odrody ako Jadernička moravská, hruška Hardyho maslovka, Salisburyho maslovka. Voľné priestranstvá medzi stromami vysadíme krovinami ako sú vtáčie zoby a kaliny,“ vysvetľuje Ján Veselý.

Skryť Vypnúť reklamu

Ovocinár dbal na výber odrôd tak, aby si počas celého životného cyklu vyžadovali len minimálnu starostlivosť. „Stromy musia byť samostatné a dlhoveké. O výsadbu sa budeme starať prvých štyri až päť rokov, keď stromčekom zapestujeme základ budúcej korunky. Výsadbu potom už môžeme nechať rásť samostatne, postačí občasná kontrola. Jabloň na semennom podpníku vie samostatne prežiť 80 aj 90 rokov, hruška 150 až 200 rokov v závislosti od odrody. Stromy začnú plodiť po štyroch až piatich rokoch od zasadenia. Rezom v prvých rokoch vlastne plodnosť mierne odďaľujeme, aby nám stromček zosilnel. Radi si však počkáme a oželieme plody, pretože vieme, že strom bude plodiť ďalších 80 až 90 rokov bez väčšieho zásahu.“

Medzi dobrovoľníkmi, ktorí pomohli ovocné stromoradie vysadiť, bol v sobotu v nevľúdnom a veternom počasí aj Ladislav Stehlík. Hovorí, že sadí od malička. „Robím to preto, aby naša krajina vyzerala v budúcnosti normálnejšie, aby sa tu čosi urodilo. Aby mali ľudia dobrý pocit, keď stromy na jar kvitnú, zastavia sa pri bzukote včielok. Príroda pôsobí na človeka odjakživa blahodarne.“

Skryť Vypnúť reklamu

Iniciátori výsadby rajeckej aleje idú do projektu s nezištnými cieľmi. Ján Veselý pripomína, že stromoradie zložené z ovocných stromov nezasadili preto, aby z neho mali ekonomický prospech, ale aby chuť ovocia zabudnutých odrôd sprístupnili pre ľudí. „Na účelovej ceste nie je veľmi frekventovaná premávka. Používajú ju najmä miestni na prechádzky a cykloturistiku. Je to oddychová lokalita, v ktorej si už čoskoro budú môcť ľudia odtrhnúť ovocie. Dozrievať bude od júla do októbra. To, čo nezužitkujú ľudia, zostane pre zver, ktorej sa tak zvýši potravová ponuka.“

Dopĺňa, že voľne prístupné ovocné stromy majú v prírode význam aj z hľadiska potravinovej bezpečnosti. „Je dobré mať vysadené ovocné stromy v krajine, hoci sa nám zdá, že ich produkciu teraz až tak nepotrebujeme. Nevieme, aké časy nás čakajú. Dnes máme plné supermarkety ovocia, ale nie vždy to tak bolo a nie vždy to tak musí byť. A dobre zapestovaný strom, ktorý plodí aj bez akejkoľvek starostlivosti, úročí vloženú prácu.“

Ján Veselý pripomína, že sadenie alejí má dlhú tradíciu. „V strednej Európe sa aleje začali sadiť už za Karola IV., Mária Terézia nariadila sadenie alejí okolo hradských ciest a sedliakom dovolila sadiť tie ovocné okolo menej významných ciest, ktoré poskytovali plody a tieň ako obyvateľom, tak aj pochodujúcim vojskám. Sadenie alejí pokračovalo až do druhej polovice minulého storočia – vtedy sa vysadili popri cestách posledné ovocné aleje, ktoré dnes dožívajú a miznú z ciest,“ vracia sa do minulosti študent Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Aj keď má v súčasnosti výsadba alejí pre produkciu ovocia nanajvýš samozásobiteľský význam, ešte v prvej polovici 20. storočia bola znakom zintezívňovania ovocinárstva. Ovocné stromy popri ceste sa dali dobre oberať a ošetrovať rezom priamo z vlečky traktora.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest
  2. Pán Králiček: Aj keď predávate „len“ kávu, musíte inovovať
  3. Pomoc z prírody pri infekcii covid-19
  4. Nové medzinárodné príležitosti vo vzdelávaní 2021 – 2027
  5. Novinka, ktorá sa neodmieta: Niké predstavuje Bonus bez limitu
  6. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko
  7. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie
  8. Ako zasiahnu zmeny vo svete pneumatík bežných vodičov?
  9. Úspech predali Američanom. Ako sa zrodil slovenský 3D sen?
  10. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou
  1. Virtuálny Suptech workshop o Blockchain technológiách
  2. Ranný rituál plný zdravia pre celú rodinu
  3. Koľko ovocia by ste mali denne zjesť? Máme odpoveď
  4. Wüstenrot poisťovňa dosiahla čistý zisk 1,8 milióna eur
  5. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest
  6. Skúšanie a monitorovanie technických systémov na FVT
  7. Prekonalo Vaše dieťa COVID-19?
  8. Za 16 rokov pomohli Prešovskému kraju získať milióny eur
  9. Slovník investora 04: Kto môže investovať
  10. Na čo si dať pozor pri zateplení fasády
  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 28 616
  2. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 27 779
  3. Ako zasiahnu zmeny vo svete pneumatík bežných vodičov? 22 361
  4. Úspech predali Američanom. Ako sa zrodil slovenský 3D sen? 19 989
  5. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 14 039
  6. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 13 351
  7. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 12 909
  8. Aj sladkosti môžu byť zdravé. Viete, ako ich spoznáte? 9 050
  9. Najprv eštebák, potom oligarcha. Aká bola Širokého éra? 6 456
  10. Platí zákaz cestovania. BUBO pozýva do Ománu 6 388
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Kapitán vlčej svorky Jaroslav Markovič.

O výsledku zápasu rozhodli situácie z prvej polovice úvodnej tretiny.

5 h
Dušan Gregor.

Východniari zvládli aj druhé meranie síl na severe Slovenska.

16 h

V týchto dňoch pripravuje Mestské divadlo Žilina online slovenskú premiéru inscenácie hry Jona Fosseho Niekto príde v réžii Eduarda Kudláča, ktorú sprostredkuje prostredníctvom siete Ticketportal.

9. apr
Jakub Cíger (vpravo) sa raduje z vyrovnávajúceho gólu.

V prvom finálovom zápase sa bolo na čo pozerať.

9. apr

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Rodina z Hnúšte prežíva ďalší čierny deň. V utorok 6. apríla vyhasol v Nemecku život 21-ročnej Eugénie. Jej sestričku Martinku pochovali pred šiestimi rokmi. Tiež po havárii.

8. apr

Dôvodom je výstavba nového parkoviska pre papierenský závod Mondi SCP.

9. apr

Bobrovecká dolina je poslednou turisticky navštevovanou dolinou v liptovskej časti Tatier, kde sa za parkovanie neplatí.

9. apr

Nariadenie nahradia novým, kedy?

8. apr

Už ste čítali?