Pondelok, 18. február, 2019 | Meniny má Jaromír

Za Rajcom vysadili novú aleju. Obrať z nej ovocie bude môcť ktokoľvek

Viac ako šesťdesiat stromov má v budúcnosti ponúknuť verejnosti chute starých odrôd jabĺk a hrušiek.

Vo veternom počasí vysadili dobrovoľníci šesťdesiat ovocných stromčekov. Vo veternom počasí vysadili dobrovoľníci šesťdesiat ovocných stromčekov. (Zdroj: ILUSTRAČNÉ FOTO: BRANISLAV KOSCELNÍK)

RAJEC. Už o približne päť rokov by mohla zarodiť nová ovocná aleja. V sobotu ju vysadili dobrovoľníci za rajeckým židovským cintorínom popri ceste do Porubskej doliny. Šesťdesiat stromov prinesie do otvorenej poľnohospodárskej krajiny nový prírodný prvok. V lokalite s minimálnym pohybom áut si bude ktokoľvek môcť odtrhnúť jablko alebo hrušku.

Za nápadom stojí rajecké občianske združenie Tilia, ktoré vykonáva v regióne viacero environmentálnych aktivít. Partnerom projektu je mesto Rajec. To poskytlo časť pozemkov okolo účelovej komunikácie za mestom.

„Náš zámer je vrátiť stromy do krajiny. Dlho sa v nej nesadilo. Ľudia zväčša stromčeky sadili len v záhradkách. Krajina bez stromov je málo vľúdna, chudobná a monotónna,“ hovorí o motivácii zorganizovať brigádu mladý zapálený ovocinár Ján Veselý. Dodal, že okrem úrody ovocia a krajinotvorby majú ovocné stromy význam ako vetrolamy. Bránia tvorbe závejov, veternej erózii poľnohospodárskej pôdy a brzdia nárazový vietor.

Asi 25 ľudí, z toho viacero detí, prišlo v sobotu pomôcť vysadiť ovocnú aleju. Na každých pätnástich metroch umiestnili asi tri metre vysoký mladý stromček, ktorý vyrástol na semennom podpníku. „V aleji sadíme šesťdesiat stromov. Tridsať jabloní, tridsať hrušiek striedavo. A k nim ešte štyri čerešne Budú tu odrody ako Jadernička moravská, hruška Hardyho maslovka, Salisburyho maslovka. Voľné priestranstvá medzi stromami vysadíme krovinami ako sú vtáčie zoby a kaliny,“ vysvetľuje Ján Veselý.

Ovocinár dbal na výber odrôd tak, aby si počas celého životného cyklu vyžadovali len minimálnu starostlivosť. „Stromy musia byť samostatné a dlhoveké. O výsadbu sa budeme starať prvých štyri až päť rokov, keď stromčekom zapestujeme základ budúcej korunky. Výsadbu potom už môžeme nechať rásť samostatne, postačí občasná kontrola. Jabloň na semennom podpníku vie samostatne prežiť 80 aj 90 rokov, hruška 150 až 200 rokov v závislosti od odrody. Stromy začnú plodiť po štyroch až piatich rokoch od zasadenia. Rezom v prvých rokoch vlastne plodnosť mierne odďaľujeme, aby nám stromček zosilnel. Radi si však počkáme a oželieme plody, pretože vieme, že strom bude plodiť ďalších 80 až 90 rokov bez väčšieho zásahu.“

Medzi dobrovoľníkmi, ktorí pomohli ovocné stromoradie vysadiť, bol v sobotu v nevľúdnom a veternom počasí aj Ladislav Stehlík. Hovorí, že sadí od malička. „Robím to preto, aby naša krajina vyzerala v budúcnosti normálnejšie, aby sa tu čosi urodilo. Aby mali ľudia dobrý pocit, keď stromy na jar kvitnú, zastavia sa pri bzukote včielok. Príroda pôsobí na človeka odjakživa blahodarne.“

Iniciátori výsadby rajeckej aleje idú do projektu s nezištnými cieľmi. Ján Veselý pripomína, že stromoradie zložené z ovocných stromov nezasadili preto, aby z neho mali ekonomický prospech, ale aby chuť ovocia zabudnutých odrôd sprístupnili pre ľudí. „Na účelovej ceste nie je veľmi frekventovaná premávka. Používajú ju najmä miestni na prechádzky a cykloturistiku. Je to oddychová lokalita, v ktorej si už čoskoro budú môcť ľudia odtrhnúť ovocie. Dozrievať bude od júla do októbra. To, čo nezužitkujú ľudia, zostane pre zver, ktorej sa tak zvýši potravová ponuka.“

Dopĺňa, že voľne prístupné ovocné stromy majú v prírode význam aj z hľadiska potravinovej bezpečnosti. „Je dobré mať vysadené ovocné stromy v krajine, hoci sa nám zdá, že ich produkciu teraz až tak nepotrebujeme. Nevieme, aké časy nás čakajú. Dnes máme plné supermarkety ovocia, ale nie vždy to tak bolo a nie vždy to tak musí byť. A dobre zapestovaný strom, ktorý plodí aj bez akejkoľvek starostlivosti, úročí vloženú prácu.“

Ján Veselý pripomína, že sadenie alejí má dlhú tradíciu. „V strednej Európe sa aleje začali sadiť už za Karola IV., Mária Terézia nariadila sadenie alejí okolo hradských ciest a sedliakom dovolila sadiť tie ovocné okolo menej významných ciest, ktoré poskytovali plody a tieň ako obyvateľom, tak aj pochodujúcim vojskám. Sadenie alejí pokračovalo až do druhej polovice minulého storočia – vtedy sa vysadili popri cestách posledné ovocné aleje, ktoré dnes dožívajú a miznú z ciest,“ vracia sa do minulosti študent Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Aj keď má v súčasnosti výsadba alejí pre produkciu ovocia nanajvýš samozásobiteľský význam, ešte v prvej polovici 20. storočia bola znakom zintezívňovania ovocinárstva. Ovocné stromy popri ceste sa dali dobre oberať a ošetrovať rezom priamo z vlečky traktora.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  2. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  3. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  4. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  5. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime
  6. Stotisíc ľudí rozhodlo: Nadácia banky rozdelí štvrť milióna eur
  7. Slovensko má historicky najvyšší počet ľudí bankujúcich online
  8. ZSE ako jediné prináša Virtuálnu batériu pre fotovoltiku
  9. First moment: Španielske pobrežie patrí medzi najpredávanejšie
  10. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma
  1. Podnikanie a významné ukazovatele v roku 2019
  2. Smartfóny Samsung Galaxy S priniesli množstvo inovácií
  3. eKasa prichádza na Slovensko
  4. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  5. 4 úkony, ktoré treba absolvovať po založení s.r.o.
  6. Konferencia - EU support for research
  7. A dynamic year in the industrial and logistics sector
  8. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici
  9. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  10. Zápis do Registra partnerov vo verejnom sektore
  1. Na dôchodok si možno sporíte zle. Šesť zásad správneho šetrenia 18 745
  2. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 13 415
  3. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 11 806
  4. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 8 374
  5. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici 4 939
  6. First moment: Španielske pobrežie patrí medzi najpredávanejšie 4 665
  7. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 4 420
  8. Zbrojársky líder z Považia pomáha ľuďom 4 021
  9. Esin Group: Líder Iniciatívy poľnohospodárov vydiera 4 000
  10. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 3 788

Hlavné správy z MY Žilina

Záchranársky vrtuľník letel do Malej Fatry a na Veľkú Raču

Leteckí záchranári dnes ratovali v Malej Fatre skialpinistu a lyžiarku na Veľkej Rači.

Vrtuľník previezol zranených do jednotlivých nemocníc.

Žilinčania vedenie v Nitre neudržali

Domáci rozhodli o svojom víťazstve v tretej tretine.

V piatok privítajú Žilinčania Liptovský Mikuláš. (Ilustračné foto)

Fotoklub Obzor získal ocenenie na súťaži Interfotoklub

Fotoklub OBZOR , ktorý bude budúci rok oslavovať 40 rokov svojej existencie, bol úspešný na tomto salóne aj v minulosti.

Fotografia Prosíme ticho.

Od scéniky k turnajom. Žilinčania sa dnes venujú šermu aj súťažne

Cech Terra de Selinan má bohatú paletu aktivít.

Hráči ocenili prítomnosť fanúšikov na severnej tribúne.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Liptovská Mara dala najväčšej priehrade meno i symbol

Ako minca má dve strany, tak ich má aj Liptovská Mara.

Móda v kaštieli: Predviedli spoločenské a svadobné šaty (+FOTO)

Módna prehliadka opäť pritiahla návštevníkov všetkých vekových kategórií.

Kysučanka neprežila pád z okna nemocnice

Včera večer došlo vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Žiline k obrovskej tragédii. Z okna vypadla 31-ročná Kysučanka.

Vybrali SME

Už ste čítali?