Pondelok, 22. apríl, 2019 | Meniny má Slavomír

Za Rajcom vysadili novú aleju. Obrať z nej ovocie bude môcť ktokoľvek

Viac ako šesťdesiat stromov má v budúcnosti ponúknuť verejnosti chute starých odrôd jabĺk a hrušiek.

Vo veternom počasí vysadili dobrovoľníci šesťdesiat ovocných stromčekov. Vo veternom počasí vysadili dobrovoľníci šesťdesiat ovocných stromčekov. (Zdroj: ILUSTRAČNÉ FOTO: BRANISLAV KOSCELNÍK)

RAJEC. Už o približne päť rokov by mohla zarodiť nová ovocná aleja. V sobotu ju vysadili dobrovoľníci za rajeckým židovským cintorínom popri ceste do Porubskej doliny. Šesťdesiat stromov prinesie do otvorenej poľnohospodárskej krajiny nový prírodný prvok. V lokalite s minimálnym pohybom áut si bude ktokoľvek môcť odtrhnúť jablko alebo hrušku.

Za nápadom stojí rajecké občianske združenie Tilia, ktoré vykonáva v regióne viacero environmentálnych aktivít. Partnerom projektu je mesto Rajec. To poskytlo časť pozemkov okolo účelovej komunikácie za mestom.

„Náš zámer je vrátiť stromy do krajiny. Dlho sa v nej nesadilo. Ľudia zväčša stromčeky sadili len v záhradkách. Krajina bez stromov je málo vľúdna, chudobná a monotónna,“ hovorí o motivácii zorganizovať brigádu mladý zapálený ovocinár Ján Veselý. Dodal, že okrem úrody ovocia a krajinotvorby majú ovocné stromy význam ako vetrolamy. Bránia tvorbe závejov, veternej erózii poľnohospodárskej pôdy a brzdia nárazový vietor.

Asi 25 ľudí, z toho viacero detí, prišlo v sobotu pomôcť vysadiť ovocnú aleju. Na každých pätnástich metroch umiestnili asi tri metre vysoký mladý stromček, ktorý vyrástol na semennom podpníku. „V aleji sadíme šesťdesiat stromov. Tridsať jabloní, tridsať hrušiek striedavo. A k nim ešte štyri čerešne Budú tu odrody ako Jadernička moravská, hruška Hardyho maslovka, Salisburyho maslovka. Voľné priestranstvá medzi stromami vysadíme krovinami ako sú vtáčie zoby a kaliny,“ vysvetľuje Ján Veselý.

Ovocinár dbal na výber odrôd tak, aby si počas celého životného cyklu vyžadovali len minimálnu starostlivosť. „Stromy musia byť samostatné a dlhoveké. O výsadbu sa budeme starať prvých štyri až päť rokov, keď stromčekom zapestujeme základ budúcej korunky. Výsadbu potom už môžeme nechať rásť samostatne, postačí občasná kontrola. Jabloň na semennom podpníku vie samostatne prežiť 80 aj 90 rokov, hruška 150 až 200 rokov v závislosti od odrody. Stromy začnú plodiť po štyroch až piatich rokoch od zasadenia. Rezom v prvých rokoch vlastne plodnosť mierne odďaľujeme, aby nám stromček zosilnel. Radi si však počkáme a oželieme plody, pretože vieme, že strom bude plodiť ďalších 80 až 90 rokov bez väčšieho zásahu.“

Medzi dobrovoľníkmi, ktorí pomohli ovocné stromoradie vysadiť, bol v sobotu v nevľúdnom a veternom počasí aj Ladislav Stehlík. Hovorí, že sadí od malička. „Robím to preto, aby naša krajina vyzerala v budúcnosti normálnejšie, aby sa tu čosi urodilo. Aby mali ľudia dobrý pocit, keď stromy na jar kvitnú, zastavia sa pri bzukote včielok. Príroda pôsobí na človeka odjakživa blahodarne.“

Iniciátori výsadby rajeckej aleje idú do projektu s nezištnými cieľmi. Ján Veselý pripomína, že stromoradie zložené z ovocných stromov nezasadili preto, aby z neho mali ekonomický prospech, ale aby chuť ovocia zabudnutých odrôd sprístupnili pre ľudí. „Na účelovej ceste nie je veľmi frekventovaná premávka. Používajú ju najmä miestni na prechádzky a cykloturistiku. Je to oddychová lokalita, v ktorej si už čoskoro budú môcť ľudia odtrhnúť ovocie. Dozrievať bude od júla do októbra. To, čo nezužitkujú ľudia, zostane pre zver, ktorej sa tak zvýši potravová ponuka.“

Dopĺňa, že voľne prístupné ovocné stromy majú v prírode význam aj z hľadiska potravinovej bezpečnosti. „Je dobré mať vysadené ovocné stromy v krajine, hoci sa nám zdá, že ich produkciu teraz až tak nepotrebujeme. Nevieme, aké časy nás čakajú. Dnes máme plné supermarkety ovocia, ale nie vždy to tak bolo a nie vždy to tak musí byť. A dobre zapestovaný strom, ktorý plodí aj bez akejkoľvek starostlivosti, úročí vloženú prácu.“

Ján Veselý pripomína, že sadenie alejí má dlhú tradíciu. „V strednej Európe sa aleje začali sadiť už za Karola IV., Mária Terézia nariadila sadenie alejí okolo hradských ciest a sedliakom dovolila sadiť tie ovocné okolo menej významných ciest, ktoré poskytovali plody a tieň ako obyvateľom, tak aj pochodujúcim vojskám. Sadenie alejí pokračovalo až do druhej polovice minulého storočia – vtedy sa vysadili popri cestách posledné ovocné aleje, ktoré dnes dožívajú a miznú z ciest,“ vracia sa do minulosti študent Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Aj keď má v súčasnosti výsadba alejí pre produkciu ovocia nanajvýš samozásobiteľský význam, ešte v prvej polovici 20. storočia bola znakom zintezívňovania ovocinárstva. Ovocné stromy popri ceste sa dali dobre oberať a ošetrovať rezom priamo z vlečky traktora.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019
  2. Čerpáte úver? Na toto by ste určite mali myslieť
  3. Až vďaka chorobe objavila svoj talent
  4. Pre učiteľov je dôležité, aby sa navzájom inšpirovali
  5. Vie sa vaša pokladnica spojiť s finančnou správou?
  6. Kaufland začal s predajom slovenských uhoriek bez fólie
  7. Jozef Miloslav Hurban sa dostal do vesmíru
  8. Bulharsko: Najlepšie miesta na dovolenku pri mori
  9. Čo robí dobrého zamestnávateľa dobrým?
  10. 7 kritických situácií na cestách. Ohrozujú každého vodiča
  1. Women in business
  2. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019
  3. Bim Challenge 2019
  4. Čerpacie stanice OMV Slovensko budú otvorené aj počas sviatkov
  5. Z Fondu malých projektov je možné získať až 50-tisíc eur
  6. Grilovacia sezóna je zahájená!
  7. Moderné bývanie v Žiline v 30-tych rokoch 20. storočia
  8. Čerpačky OMV na Slovensku majú dvere otvorené aj počas sviatkov
  9. Funkce pro Slovensko: navigace na čísla popisná i bez ulic! Mio
  10. Projekt CEC spojil študentov ekonomických univerzít troch štátov
  1. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019 20 892
  2. Bulharsko: Najlepšie miesta na dovolenku pri mori 11 849
  3. Čerpáte úver? Na toto by ste určite mali myslieť 9 784
  4. 7 kritických situácií na cestách. Ohrozujú každého vodiča 8 528
  5. Čo upiecť na Veľkú noc? 5 skvelých dezertov Adriany Polákovej 6 899
  6. Kaufland začal s predajom slovenských uhoriek bez fólie 4 456
  7. Až vďaka chorobe objavila svoj talent 3 859
  8. Pre učiteľov je dôležité, aby sa navzájom inšpirovali 3 816
  9. Čo robí dobrého zamestnávateľa dobrým? 2 969
  10. Vie sa vaša pokladnica spojiť s finančnou správou? 1 893

Hlavné správy z MY Žilina

V najnovšom čísle týždenníka MY Žilinské noviny sa dočítate

Aktuálne číslo nájdete v stánkoch, vo vybraných obchodoch aj priamo v redakcii výnimočne v utorok ráno.

Oblastný futbal: Trnové s prehľadom zvládlo dva zápasy

V Hornom Hričove padlo dovedna sedem gólov.

Futbalové triedy pokračovali počas Veľkonočnej nedele ďalším kolom.

Krčmy v Žiline sa sústredili najmä na rínku, ubytovaní tu boli aj ruskí dôstojníci

Žilina, tak ako každé väčšie mesto, mala už od stredoveku svoje krčmy a ubytovacie zariadenie.

Obľúbený UHU bar v Žiline.

Regionálny futbal: Švikruha sa v Turci prezentoval hetrikom

Višňové podľahlo poslednému celku tabuľky.

V zápase Rosiny s Rajcom padol jediný gól, tešili sa z neho domáci.

Horskí záchranári pomáhali turistovi, ktorého uhryzol had

Záchranári Horskej záchrannej služby z Malej Fatry pomáhali 45-ročnému českému turistovi.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na prvý foťák si zarobil brigádou na stavbe. Snímky mladíka vám vyrazia dych

Snažím sa byť vždy jedinečný a originálny, hovorí mladý fotograf Adam Kuric.

Krčmy v Žiline sa sústredili najmä na rínku, ubytovaní tu boli aj ruskí dôstojníci

Žilina, tak ako každé väčšie mesto, mala už od stredoveku svoje krčmy a ubytovacie zariadenie.

Smutnú vŕbu v Soblahove zasypalo takmer osemsto maľovaných kraslíc

Soblahovská šibačka má každoročne rekordnú podobu. „Veľkonočnú“ smutnú vŕbu ozdobili aj v tomto roku stovky kraslíc.

FOTO: Oblievačka v okolí Trenčína

Mládenci v ľudových krojoch z obce Selec alebo tí z Trenčianskej Teplej? Ktorým to podľa vás dnes lepšie šibalo?

Vybrali SME

Už ste čítali?