Fantastický úspech dosiahla žilinská fitneska Eva Bániková. Na majstrovstvách sveta vo fitnes v poľskom Bialystoku si vybojovala titul svetovej šampiónky v kategórii fitnes nad 163 cm. Stala sa tak súčasťou mimoriadne úspešnej slovenskej výpravy, ktorá domov doviezla početnú zbierku medailí.
Eva Bániková sa pri svojej premiére na majstrovstvách sveta dostala až na vrchol, na májových majstrovstvách Európy v španielskej Santa Susanne skončila strieborná v kategórii fitnes junioriek a štvrtá medzi seniorkami.
Zlatá šampiónka: Ešte stále som z toho v šoku
Eva Bániková potešila nielen rodnú Žilinu, ale aj obec Brezany, kde už niekoľko rokov býva. Len pár hodín po súťaži sme sa so svetovou šampiónkou porozprávali.
V prvom rade veľká gratulácia. Aký je to pocit byť najlepšou na svete?
– Aký je to pocit? Stále sa snažím prísť na to, čo sa vlastne pred pár dňami udialo, pretože stále tomu sama neverím. Keď vyhlásili druhé miesto a ja som tam ostala stáť úplne sama, myslela som si, že je to len sen a že stále ešte spím na hotelovej izbe a čakám na ten veľký deň D. Bolo to niečo neskutočné. Srdce sa mi rozbúšilo a v tom momente som ani nevedela, kde som. Keď začala hrať naša slovenská hymna, myslela som na moju úžasnú rodinu a trénerku a že som dokázala v podstate niečo nemožné. Celú súťaž som myslela len a len na nich.
Dojatá Eva Bániková. (zdroj: E.B.)S akými cieľmi ste cestovali na šampionát?
– Od začiatku bolo mojim cieľom dostať sa medzi finálovú top šestku, pretože to boli moje prvé majstrovstva sveta medzi ženami. Neočakávala som extra výsledok. No v kútiku duše som si priala aspoň vybojovať pre Slovensko minimálne bronzový kov. Na jar som štartovala na európskom šampionáte medzi juniorkami, kde som si vybojovala nádhernú striebornú medailu. Medzi ženami som bola štvrtá a vyhrala krásnu sošku. Tiež to bol môj prvý výjazd, preto hovorím, že to, čo sa stalo v nedeľu, je niečo neskutočné a neuveriteľné. Ešte stále som z toho v šoku.
Akú ste mali prípravu na podujatie?
– Čo sa týka prípravy, dala som do toho všetko – celé svoje srdce aj dušu. Bola to náročná príprava, ale keď človek niečo chce, musí ísť aj cez hranice nemožného. A tak som išla aj ja spolu s mojou trénerkou, absolútnou majsterkou Európy Barborou Sečkárovou Bunčákovou. Chcela som byť lepšia ako na jar a dokázať ľuďom, že na to mám. Spolu sme robili všetko preto, aby to na súťaži vyzeralo čo najlepšie, aj keď niekedy boli časy, že som už nevládala a chcela to vzdať. No nie som ten typ, ktorý začne a tesne pred cieľom skončí a za to ďakujem predovšetkým jej, mojej rodine a priateľovi Peťovi, že stáli celú tú dobu pri mne a podporovali ma. Veľké ďakujem patrí hlavne mojej mamine, pretože tá to od začiatku prežíva všetko so mnou. Keď nevládzem, príde za mnou a vždy mi niečo povzbudzujúce povie. Ona je tá, ktorá ma vidí v kúte plakať a utrie mi slzy. Vždy povie: „Ešte vydrž a bojuj. Raz sa to podarí. Celú prípravu som mala v hlave len jedno. Nesklamať ľudí, ktorí mi veria.
Aké máte ciele do ďalšej kariéry?
– Ako som prišla z majstrovstiev sveta, dala som si pár dní oddych a poriadne sa najedla. Už čoskoro ma čaká juniorská súťaž na Slovensku. Tá je zároveň nominačnou súťažou na juniorské majstrovstvá sveta v Dominikánskej republike, ktoré sa budú konať v decembri. Nepoľavujem, práve naopak. Súťaž v Poľsku ma nakopla. Nevzdám to a budem bojovať ešte viac. Mojou prioritou, ako som už spomínala, je dostať sa medzi top 6, pretože už len to je veľký úspech a ja budem vďačná za to, ak sa mi to podarí.
