ČIČMANY. Povaly starých domov môžu ešte aj dnes skrývať veľké bohatstvo. Žilinčanka Jana Lukáčová našla v drevenici v Čičmanoch poklad. Truhlicu plnú krojov a rôznych doplnkov tradičného odevu. „Bola na povale až do vtedy, kým sme neprerábali krov a podkrovné izby. Sú v nej časti čičmianskych ženských krojov ešte z čias po Druhej svetovej vojne. Všetko vyšívala moja stará mama, ktorá ešte žije, v decembri má úctyhodných 91 rokov,“ povedala o pôvode nálezu šťastná mladá žena. Tvrdí, že kroje majú pre ňu nevyčísliteľnú hodnotu najmä ako pamiatka na starú mamu.
Z nálezu 21 kusov krojových súčastí je nadšená aj etnologička Júlia Marcinová, ktorá sa krojom z tejto oblasti venuje odborne. Tvrdí, že objavené výšivky sú vzácne. „Okrem celých krojových súčastí sú v pozostalosti aj nedokončené, prípadne odpárané vyšívané časti krojov - obojok z rukávcov, prieramky a podobne. K veľmi vzácnym patria aj zachované podviky, ktoré si veľmi špecifickým spôsobom na hlavu uväzovali vydaté ženy. Nachádzajú sa tam aj staré, v Čičmanoch nazývané staroverské záponky, kde sa používalo takzvané žilinské šitie, prelamovanie, čo je veľmi náročná výšivka,“ popisuje odborníčka zabudnutý nález zo starej truhlice.
Potvrdila, že kroje a krojové súčasti majú pôvod v Čičmanoch a dokumentujú archaickosť, na ktorú sa v súčasnosti už pomaly zabúda. „Dnes sa u laickej verejnosti udomácnil akýsi všeobecný úsudok, že čičmianske farby kroja sú oranžová, žltá a bordová. Zabudlo sa na zelenú a červenú, ktoré boli kedysi oveľa viac využívané. Sú vyšívané harasovými aj hodvábnymi niťami, ktorých používanie bolo určené na sviatočné a obradné kroje. Nesmeli sa namáčať, zmoknúť, pretože by pustili farbu. Preto, ak ženy chceli oprať kroj, odpárali najskôr prieramky na rukávcoch a až potom ich oprali.“
Júlia Marcinová je presvedčená, že na povale sa skrýval skvost. Ak majú kroje majiteľa, ktorý si prácu predkov váži, majú pre neho nevyčísliteľnú hodnotu. „Časom dám kroje vyčistiť, nariasiť, poopravovať, keďže sa dlhé roky s nimi nič nerobilo a je to dosť viditeľné. A potom ich budeme využívať na nosenie pri sviatočných udalostiach v našej milenej dedinke,“ sľubuje Jana Lukáčová. Z dediny preslávenej tradičnou ľudovou architektúrou pochádza jej otec. „Máme tam chalúpku drevenú, maľovanú a trávime tam všetok voľný čas odmalička, teraz už aj s mojou rodinkou,“ uzatvára.
