STREČNO/ŽILINA. Už pred dvoma rokmi upozornili geológovia z Geologického ústavu Dionýza Štúra na pohyb skalného masívu priamo nad frekventovanou komunikáciou pod Strečnom.
Masív je narušený
Hoci sa skala hýbe rádovo v milimetroch, vápencový masív je podľa odborníkov silne tektonicky narušený s viacerými zlomami a horniny sú zvetrané.
Ohrozené sú aj niektoré objekty hradu Strečno, ktoré sa nachádzajú na okraji tektonicky porušených dolomitových blokov. Stav hornín v stene pod hradom označila Správa o súčasnom stave hradného brala z roku 2015 ako veľmi nepriaznivý a nebezpečný.
Riziko uvoľnenia skál
Riziko zosuvu skál je veľké. Pod stredovekým hradom prejde každý deň až 30-tisíc vozidiel. Situáciu musia geológovia riešiť s vylúčením dopravy.
„Previsy a bloky s kubatúrou stoviek metrov kubických sa môžu neočakávane odtrhnúť a zosunúť, ale stačí aj menší skalný úlomok, ktorý po uvoľnení, saltácii a voľnom páde môže zraniť alebo usmrtiť človeka,“ upozorňuje dokument, pripravený pre vládny kabinet.
Rozpadávajúce sa bralo má už na svedomí jeden ľudský život. V roku 2008 zasiahol českú turistku padajúci balvan.
Kontrolujú ho už roky
Geológovia kontrolujú skalný masív už 35 rokov. Znepokojuje ich, že za posledné dva roky sa otváranie poruchy zrýchlilo. Medzi skalným blokom a masívom brala je od roku 1996 trvalo zabudovaný dilatometer. Ten zaznamenáva veľkosť posunov.
„V roku 2014 celková hodnota otvorenia trhliny dosiahla 4,414 milimetrov,“ prináša presné merania správa. V roku 2014 upozornili odborníci na túto havarijnú situáciu Považské múzeum v Žiline, ktoré je správcom hradu Strečno a Slovenskú správu ciest v Žiline. Odvtedy sa začalo hľadať riešenie.
Pôvodné plány rátali s vybudovaním železobetónovej galérie priamo nad cestou. Stálo by to takmer sedem miliónov eur, no doprava by tak výrazne netrpela. Tento variant neprešiel. Kabinet sa priklonil k lacnejšiemu riešeniu. Daňou zaň je odstavená cesta.
VÝVOJ GEOLOGICKEJ SITUÁCIE
1981 – Na brale sa robili najrozsiahlejšie geologické práce.
1984 – Prvá sanácia skalného masívu. Stabilitu skalnej steny zabezpečili mikropilótami a injektážou. Skalné previsy geológovia dočasne zabezpečili oceľovými lanami.
1996 – Štátny geologický ústav Dionýza Štúra monitoruje pod hradom Strečno rozvoľňovanie skalného bloku. V poruche medzi skalným blokom a masívom brala je trvalo zabudovaný pristroj, ktorý zaznamenáva veľkosť posunov.
2008 – Náhodná smrť českej turistky, ktorú zasiahol padajúci balvan.2014 – Geológovia upozornili na havarijnú situáciu Považské múzeum v Žiline, ktoré je správcom hradu Strečno a Slovenskú správu ciest v Žiline.
2015 – Minister životného prostredia a minister dopravy dostali úlohu vypracovať správu o stave skalného brala s návrhmi na riešenie havarijného stavu
Október 2016 – Spoločnosť ARCADIS CZ ponúkla vo verejnom obstarávaní najnižšiu cenu 868-tisíc eur za práce na sanácii.November 2016 – Spúšťajú sa práce na sanácii brala. Ukončené majú byť do konca mája.
