REGIÓN. Zbierajú na túrach v horách, počas bicyklovania v okolí cyklistických chodníkov, na prechádzkach, ale aj počas čakania v zápche, či dokonca na svadobnej ceste. Rastislav a Veronika majú vždy po ruke vrece na odpadky, pretože nikdy nevedia, kde na svojich cestách naďabia na špinu a neporiadok. Počas minulého víkendu si čerstvo zosobášený pár urobil výlet na Rozsutec a na Straník. Romantika musela ísť bokom a ruky namiesto držania využili na zbieranie odpadu. Ísť na prechádzku a nezohnúť sa po zahodený obal alebo plastovú fľašu by bolo proti ich „ničiteľskému“ nastaveniu.
Terchová bola zatiaľ poslednou pracovnou zastávkou ekologického párika. Aj v tejto chránenej malofatranskej prírode im počas túry oči uhýbali z nádherných pohľadov na neporiadok v okolí značených chodníkov. „Šli sme na túru na Veľký Rozsutec, no a cestou sme zberali všetko, čo sme našli. Na vrchol sme sa tak vyštverali už s poloplným vrecom okolo pásu,“ vracia sa k pracovnému výletu do Malej Fatry Rastislav Kruľ.
Na druhý deň sa manželia rozhodli zastaviť na Straníku. Pre turistickú návštevu kolísky slovenského paraglidingu ich inšpiroval nedávny úspech novovybudovaného prístrešku, ktorý získal ocenenie za najlepšiu externú architektúru CE.ZA.AR. „Počasie nám neželalo, no samotne miesto je nádherné, a preto si ho treba chrániť. Čo nás mrzelo bolo, že ako skoro všade na Slovensku, aj na ceste k ocenenému prístrešku na Straníku nebol problém zbierať odpad po nezodpovedných návštevníkoch. Na konci prechádzky sme teda už kráčali s plným vrecom odpadu,“ posťažoval sa mladý aktivista. Dodal, že napriek tomu, že na vrchole bolo niekoľko košov, priamo v okolí prístrešku pozbierali asi desať plastových fliaš i ďalší odpad. „Cestou dole sme vrece naplnili úplne, lebo popri starej asfaltovej ceste ležalo viacero plechoviek, ďalších fliaš a iného ťažko rozložiteľného odpadu.“
Čím vyššie, tým čistejšie
Online projekt Wastebusters sa snaží motivovať ľudí, aby denne zdvihli aspoň jeden kus odpadu zo zeme a zahodili ho do koša. Ak tak napríklad urobia ľudia cestou do prace, do obchodu, alebo do kina, ich bezprostredné okolie bude bez odpadkov a každému to zaberie iba krátky čas.
Manželia Kruľovci razia presvedčenie, že odpad nemá v prírode čo robiť. Vo svojich aktivitách sa zameriavajú na slovenskú prírodu. Ale v nohách majú aj iné turistické destinácie a tak môžu porovnávať. „Určite som videl menej odpadu vo švajčiarskych Alpách, či v amerických národných parkoch. No v Amerike som videl aj naopak situáciu v ich mestách. Boli sme aj na túre na Šumave v Čechách, a čo ma prekvapilo bolo, že na nemeckej strane parku sme nazberali viac odpadu ako na tej českej,“ poukázal na paradox Rastislav.
Postrehol, že v horách platí, čím nižšia nadmorská výška, tým viac odpadu. „Nikdy nejde o nejakú malú skládku, skôr jedna plechovka tam, druha fľaša sem, no a ak popri našej prechádzke zbierame odpad, zrazu ho máme slušné množstvo vo vreci. Ja osobne nedokážem pochopiť človeka, ktorý po dopití plechovky piva obal zahodí na zem, pritom sa nachádza v Národnom parku. Netuším, čo ho do parku ťahá, lebo na základe jeho správania usudzujem, že nejaký silný vzťah k prírode vytvorený mať nemôže. Niekedy mám pocit, že tí ľudia odpad ba priam až schovávajú, čo im zaberie ešte viac času, ako keby ho strčili do batohu a pokračovali v ceste. Rastislava v horách rozčuľujú aj hygienické vreckovky. Turisti ich vnímajú ako ľahšie rozložiteľné. „Ak idete niekde cestou na vrchol a vidíte desiatky vreckoviek, veľmi to kazí celkový dojem z tury. Ja osobne som aj proti zahadzovaniu ešte ľahšie rozložiteľných vecí ako sú šupky z banánov, pomarančov a podobne. Ak by to do slovenskej prírody patriť malo, tak by to tam rástlo. Takto zahodený odpad pochádza napríklad zo slnečného Španielska a je chemicky ošetrený,“ upozorňuje.
Vlažné reakcie
Projekt Wastebusters funguje ako vlastná iniciatíva manželov na Facebooku. Všetko sa to začalo v jeden deň, keď Rastislav Kruľ vychádzal z paneláku a ocitol sa pred kopou odpadu. „Počul som susedov ako sa sťažujú a uvedomil si, že keby každý, kto tu býva, dvihol aspoň jednu vec, rýchle sa všetok odpad stratí a nebude sa na čo sťažovať. Verím, že ak by viac ľudí takto dvíhalo odpad, pôjdu nakoniec príkladom aj pre tých neporiadnych, respektíve minimálne budú mať oči viac na stopkách.“
Napriek svojmu nadšeniu a snahe šíriť myšlienku očisťovania krajiny a verejného priestoru malými krokmi, autor myšlienky cíti, že reakcie ľudí sú viac-menej vlažné. V teréne sa k nim ľudia nepridávajú. „Pod Strečnom sme minule stáli v zápche asi hodinu. Policajt nás upozornil, že to bude na dlho, tak sme vytiahli vrecia a pozberali odpad okolo odpočívadla a povodia rieky. Neplánovali sme to, no vedeli sme, že tak či tak sa odtiaľ nepohneme. Väčšina ľudí za okienkom sa na nás len pozerala. Nik sa nepridal, aj keď nás muselo vidieť asi dvadsať aut. Ale nám plynul čas v kolóne rýchlo a im pomaly. Navyše sme mali dobrý pocit,“ uzatvára Rastislav Kruľ.
