RAJEC. Ján Veselý z Rajca má len 21 rokov. Pre záchranu ovocinárstva a pôvodných odrôd najmä jabĺk a hrušiek už urobil viac, ako ktokoľvek iný. Ako potulný ovocinár chodí zo sadu do sadu. Ochutnáva jablká, vrúbľuje, zachraňuje a potom robí osvetu. Svojimi aktivitami nadväzuje na rajeckého rodáka, kňaza a literáta Romualda Zaymusa, ktorý šľachtil stromy, zakladal ovocné sady a škôlky. Stretli sme sa vo farskej záhrade v Rajci. Zanedbané miesto premenili nadšenci z občianskeho združenia Tilia na ovocný umelecký park. Študent Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre priniesol na stretnutie sedem rôznych odrôd jabĺk, ktoré sme postupne ochutnávali.
Vedľa seba ste vyložili sedem odrôd jabĺk. Každé už na pohľad iné, určite aj s rôznymi chuťami. Čo ich spája?
- Sú to staré odrody, ktoré sa už bežne nevyskytujú. Dnes sa už nepestujú konvenčne v intenzívnych sadoch, ale nájdeme ich len v starých sadoch, v záhumienkach, záhradách. A tam môžeme objavovať ich chute i príbehy. Je tu jabĺčko Matkino, ktoré na Slovensko prišlo z Ameriky spolu s ľuďmi, ktorí sa vrátili z prác a doniesli si vrúble. Máme tu odrodu Parmena zlatá. Je to prastará odroda, štepí sa už od stredoveku. Ešte aj v druhej polovici 20.storočia sa dala bežne kúpiť v obchodoch. Ďalšia odroda sa podobá na Meklenburské. Je to zimná odroda, má mastnú šupku a po rozkrojení krásne vonia malinovo-jahodovo. V sade máme aj prastaré odrody. Api hviezdovité sa spomína v kronikách, že obľuboval ho Caesar, teda pestuje sa už od antiky. Spája ich obrovská rozmanitosť. Každé jablko je originálne, má originálnu chuť a spôsob využitia.
Mám to chápať tak, že čo odroda jablka, to na iný účel sa kedysi pestovala?
- Bolo to presne tak. Používali sa ako klasické stolové ovocie na priamy konzum, potom boli odrody na muštovanie, ďalšie, kuchynské odrody, sa používali na pečenie ako štrúdľovky. Jedno jablko stačilo na celú štrúdľu. Iné sa dobre rozvárali a robili sa z nich presnidávky. Renetky sa hodia na sušenie, iné odrody sú vhodné na pálenie destilátov. Poľnohospodárstvo fungovalo viac samozásobiteľsky. Gazdovia mali v sadoch namiešanú pestrú paletu odrôd jednak preto, aby odrody postupne dozrievali od leta do neskorej jesene a zimy, ale aj pre rôzne spôsoby spracovania.
Aké miesto malo jablko na stole v niekdajšej domácnosti? Bolo jablko vždy považované za najdôležitejšie ovocie?
- Záviselo to od regiónu. Na severe sa menej darí teplomilným druhom, takže prevahu úrody ovocia zabezpečovali jablone a hrušky. Čím viac na juh však nájdeme viac sliviek, broskýň, marhúľ, čerešní, dokonca aj mandle.
Vy ste z chladného kraja. Preto zrejme inklinujete viac k jablkám. Ako ste sa vo svojom mladom veku nadchli ovocinárstvom?
- Zaujímali ma stromy, zaujímala ma krajina a to, že v nej chýbajú stromy. Spoznával som ľudí, ktorí sa zaujímajú o tradičné hospodárstvo a nadchol som sa pre ovocinárstvo i ovocie. Staré ovocné stromy sú krásne a robia krajinu mäkkou a útulnou.
Čo ste našli v okolí Rajca? Zostali tu stopy po tradičnom ovocinárstve?
- V minulosti prebehla kolektivizácia a v okolí veľa toho nezostalo. Väčšina sadov, alejí a medzí bola zrušená a vyrúbaná. Staré stromy už nájdeme iba v starých záhradách. Zaujímavým objavom v Rajci bola mohutná jabloň odrody Jeptiška (Železné). Vysadená mohla byť niekedy medzi vojnami a je stále veľmi vitálna. V zime sme ju ošetrili rezom.
Vy ste sa pustili do zachraňovania pôvodných tradičných odrôd ovocných stromov. Ako sa dá udržať pri živote odroda starých jabĺk?
- S podobne zameranými priateľmi chodíme po starých sadoch a mapujeme jednotlivé odrody. Na jeseň chutnáme rôzne odrody a snažíme sa ich zatriediť a pomenovať. Berieme zo stromov vrúble, ktoré sa snažíme zavrúbľovať, aby sme odrody uchovali. Najväčšie špeciality a chuťovky sa snažíme množiť a inšpirovať ľudí, aby staré odrody znova vysádzali a udržali tak genofond.
Prečo je variabilita odrôd jabĺk taká veľká?
- Na svete sú tisíce odrôd jabĺk. Jabloň je veľmi rozšírený druh od Ameriky až po Nový Zéland. Ich variabilita je preto taká veľká, že jablone rastú v rôznych podmienkach. Nie všetky odrody, ktoré pestujeme, vznikli na našom území. Odroda Matkino pochádza z Ameriky, ale pestujeme aj odrody z Ázie alebo Stredomoria. Ľudia cestovali po svete za prácou a so sebou si na Slovensko priniesli vrúble. Okrem odrôd, ktoré sa k nám dostali, poznáme krajové odrody, ako je hruška ružovka z Bošáckej doliny. Vznikol náhodný semenáč, ktorý bol podarený, bol chutný a ľudia ho preto rozširovali a množili v rámci jedného regiónu, odkiaľ sa ďalej nerozšíril. Alebo jablko ďatľovské, ktoré je úplne sladké, nemá kyseliny. Používalo sa na sušenie, pretože po usušení chutí ako ďatle.
Vy ste sa pustili do záchrany tradičných odrôd ovocia systematicky. Ako sa udržiava genofond v praxi?
- V lete a na jeseň chodíme po starých sadoch a mapujeme odrody, berieme očká, tie zaočkujeme na podpníky. Tým uchováme odrodu. Okrem toho robíme osvetové akcie, výstavy ovocia a ochutnávky. Ľuďom približujeme príbehy starých odrôd. Príbehy najviac oslovujú, keď sú chuťové a ľudia jabĺčka ochutnajú. Cez zimu ošetrujeme staré stromy. Ľuďom sa zdá, že starý strom už nemôže prinášať dobrú úrodu. Nie je to pravda. Stačí citlivý zásah v podobe mierne regenerujúceho rezu a strom vyženie pekné mladé drevo a zarodí ovocie. Okrem toho robíme kurzy pre ľudí o výsadbe, reze a štepení.
Jablká, ktoré ste priniesli, by nemohli byť predávané v dnešných obchodoch, pretože nevyzerajú dokonale, majú viaceré rany a chybičky. Aké jablká kupujeme v obchodoch?
- Sú to produkty moderného intenzívneho ovocinárstva. Trh požaduje dokonalé jablká bez nedostatkov s vyrovnanou podobou a vyrovnanou chuťou. Takéto pôvodné odrody by sme v obchodoch hľadali márne. Tam kúpime päť, nanajvýš šesť odrôd, ich chuťová variabilita je nižšia. Nenájdeme medzi nimi pestrosť, napríklad korenisté jablká. Keby sme sa pokúsili nasušiť Idared alebo Golden Delicious, asi by nám veľmi nechutili, ich chuť je menej výrazná. S obmedzeným množstvom moderných odrôd prichádzame o obrovské chuťové bohatstvo. Ale ochudobňuje sa aj krajina, pretože v tradičnom ovocinárstve sú stromy v krajine a tvoria ju. Intenzívne ovocinárstvo s nízkymi tvarmi stromov už nemá veľký krajinotvorný potenciál. Ten patrí veľkým stromom.
Koľko odrôd sa vďaka vašej činnosti zachová pre budúcnosť?
- V blízkosti Rajca sme založili sad na dvoch hektároch. Je to zbierkový sad, kde sa z každej odrody nachádza jeden alebo dva stromy. Je tam nasadených asi 150 stromov a asi 60 odrôd, z toho asi 20 hrušiek. Sad má dva roky, ale keď začne plodiť, chceme ho využiť na propagáciu a prezentáciu tradičných odrôd. Budeme robiť ochutnávky a ovocné akcie. Podľa chuťového zážitku by si ľudia mohli vybrať odrodu, ktorú by sme im poskytli a mladé stromčeky sa tak šírili ďalej po Rajeckej doline.
