ŽILINA. Niekoľko stánkov a ženy zo Živeny v krojoch, ktoré ponúkali všetko, čo sa v tradičnej kuchyni na severe Slovenska kedysi z kapusty varilo a pieklo. A k tomu moderné variácie kapustových šalátov a koláčov. Kapustné dni priniesli do centra Žiliny ochutnávky kapusty a jej úpravy na množstvo spôsobov. „Mali sme tri druhy kapustnice, klasickú s mäsom a klobáskou, zo sladkej kapusty a rajčinami i pôstnu so zemiakmi a hubami. Ponúkali sme koložvarskú kapustu, kapustový prívarok, lokše s kapustou, šesť druhov šalátov a asi dvanásť druhov koláčov. Tento rok je prvý ročník, vlani sme mali nultý. Chceli by sme zaviesť tradíciu, aby sa v Žiline kapustné dni rozšírili a vytiahli sme to medzi verejnosť,“ povedala o svojich predstavách predsedníčka spolku slovenských žien Živena Daniela Daníková.
Myšlienku spropagovať kapustu nosila niekoľko rokov v hlave. Bolo jej ľúto, že kapuste, ktorá je taká typická pre Žilinu i celé severné Slovensko, sa nevenuje žiadna pozornosť. „Žilinčanov prezývali žartovne Kapustniari. Kým nebola v Žiline železnica a Národná ulica, tak v tých miestach boli všade kapustové polia. Kapusta je navyše zdrojom vitamínu C, tak toto kedysi ľudí držalo pri živote,“ tvrdí Daniela Daníková.

Ženy zo Živeny vlastnými silami pripravili kapustové jedlá. Zo spomienok vytiahli to, čo im varievali mamy a staré mamy. Niektoré postupy aj spísali a ľuďom rozdávali recepty. „Kto mal kapustu, zemiaky a múku, celú zimu prežil a nebol hladný. Maximálne použili jednoduché korenie, nič exotické a soľ. Úplne najjednoduchšie boli zemiaky s kapustou,“ spomína Otília Kadašiová zo Strečna na časy, keď v špajzi ešte nebolo veľa surovín. Jej halušky s kapustou a slaninkou sa míňali veľmi rýchlo. „Navarila som halušky z kyslej i hlávkovej kapusty. Teraz na jeseň, keď je hlávková kapusta čerstvá, halušky sa robia z hlávkovej kapusty. Hlávková kapusta sa dá síce odložiť do pivnice, ale nevydrží celú zimu. Preto sa kapusta kvasila a uskladňovala do sudov,“ tvrdí paní Otka.
Jedlá z kapusty sa v minulosti varili pomerne často. Nie nadarmo sa kedysi v tejto oblasti hovorilo, že ráno sa jedla kapusta so zemiakmi a večer zemiaky s kapustou. „Kapusta bola na stole aj päťkrát v týždni. Z kyslej kapusty sme varili halušky s kapustou, kapustnicu, robili sa osušky, uhrabky, čo je zemiaková kaša, ktorá sa opečie s kapustou. Z čerstvej kapusty sme robievali fliačky s kapustou, podlesníky sú takisto známe,“ spomína Daniela Daníková. Jej snom je Žilinské kapustné dni ďalej rozširovať. Už v tomto roku pribudli organizátorom noví silní partneri. Snahu o propagáciu kapusty v našej kuchyni čiastočne prekazilo počasie. Z Mariánskeho námestia sa rodiaca akcia musela presťahovať na dvor Mestského divadla.
