BRUSEL. Európsky týždeň regiónov a miest je najväčším podujatím svojho druhu na starom kontinente. Päťtisíc účastníkov na jednom mieste, 130 seminárov, diskusných fór a prezentácií v rôznych častiach Bruselu. Diskutovalo sa o tom, či má význam posielať do regiónov miliardy eur. Tie majú pomôcť menej rozvinutým regiónom dotiahnuť sa na bohatšie. Peniaze smerujú do rôznych projektov, ktoré by mali rozbehnúť regionálny rozvoj. Výsledky však nie sú presvedčivé a po roku 2020 sa ráta s výraznejšou inováciou takzvanej kohéznej politiky.
Na otváracom ceremoniáli Európskeho týždňa regiónov a miest sa Slovensko skloňovalo vo viacerých súvislostiach. Polročné predsedníctvo v Rade EÚ vynieslo splnomocnenca vlády pre najmenej rozvinuté regióny Antona Marinčina za hlavný stôl spolu s ďalšími tromi kľúčovými rečníkmi počas otvorenia prestížneho európskeho podujatia. „Je dôležité sa venovať budúcnosti kohéznej politiky. Slovensko má jeden z najväčších rozdielov medzi regiónmi. Európa potrebuje skutočne zaangažovaných hráčov v regionálnom rozvoji,“ povedal pred tisíckami účastníkov Anton Marcinčin.
Paradoxne, slovenské regióny sa aj v čase európskeho predsedníctva našej krajiny k podujatiu postavili vlažne. Z ôsmich samosprávnych krajov bol len Bratislavský a Prešovský región oficiálnym partnerom podujatia. Na takzvaných Open Days sa neukázal ani Žilinský samosprávny kraj. V prvých rokoch po vstupe do Európskej únie, v časoch eufórie z integrácie, tu župa posielala svojich ľudí a odborníkov na regionálny rozvoj. V rokoch 2007 až 2010 mala krajská samospráva v Bruseli dokonca celoročne vlastného zamestnanca v projekte Domu slovenských regiónov. Spoločné zastúpenie samosprávnych krajov sa ukázalo ako neúspešný pokus o priblíženie k Bruselu. „V roku 2010 sa všetky samosprávne kraje dohodli na ukončení dohody o spoločnom zastúpení Slovenska, teda na ukončení Domu slovenských regiónov. Cieľom Domu bolo pôvodne vzájomné zastrešenie všetkých slovenských regiónov, ktoré však nefungovalo ako celok, preto toto spoločné zastúpenie ďalej stratilo význam,“ vysvetlila hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja Lenka Záteková.
Na bruselskom podujatí sa po štrnástykrát stretli ľudia, ktorí pracujú na projektoch rozvoja regiónov. Analýzy však ukazujú, že aj napriek obrovskej snahe, kohéznej politike a miliardám eur investovaných do regiónov, sa nožnice medzi bohatými a chudobnými krajmi roztvárajú. „V minulom roku boli investície v Európe ešte stále o 59 miliárd eur nižšie ako v roku 2008 a vnútorné rozdiely sa zväčšujú“, priznal predseda Výboru regiónov Markku Markkula.
Podľa vlaňajších údajov Eurostatu sa rozdiely v ekonomickej sile členských štátov Európskej únie pohybujú v rozmedzí 47 % až 226 % priemernej úrovne HDP. Spomedzi štátov OECD je Slovensko na šiestom mieste z pohľadu rozdielov medzi najbohatším (Bratislavský kraj) a najchudobnejším regiónom (Východné Slovensko). Kým hlavné mesto výrazne napreduje hoci má len obmedzený prístup k štrukturálnym fondom, východné Slovensko stagnuje.
V minulom programovacom období pritieklo z Bruselu do Žilinského kraja 1,72 miliardy eur. Smerovali do zlepšenia infraštruktúry, do kultúry, sociálnej podpory, školstva, cestovného ruchu a ďalších oblastí. „V Hornom Považí sme získali 7,7 milióna eur na rekonštrukcie ciest a skvalitnenie dopravy, zrekonštruovaná bola budova Dopravnej akadémie v Žiline, Domov sociálnych služieb Turie a taktiež Bábkové divadlo v Žiline. Jedinečná obnova sa podarila v našom Sobášnom paláci v Bytči, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, jedinou svojho druhu na Slovensku. Kompletná rekonštrukcia paláca, ktorý dal ešte v roku 1601 postaviť významný rodák z Lietavy, uhorský palatín Juraj Turzo, bola vo výške viac ako milión eur. Eurofondy pomohli i k rozvoju hradu Strečno. Vďaka investícii viac ako 600-tisíc eur sme v podhradí vybudovali obľúbenú stredovekú dedinu Paseka,“ vymenovala najvýraznejšie projekty z väčšej časti zaplatené Bruselom Lenka Záteková.
Pripomenula, že za najúspešnejší projekt považujú postupnú obnovu Budatínskeho hradu. „V troch etapách sme vďaka eurofondom zrevitalizovali park, obnovili hradnú vežu a zrekonštruovali časť druhého a tretie nadzemné podlažie samotného hradu,“ dodala.
