ca matriky v Žiline Alena Ondrášková.
Od ktorého roku sa vedú u nás matriky a prečo boli založené? Matriky sú verejnými listinami, do ktorých sa zapisujú skutočnosti dôležité z hľadiska osobného stavu osôb narodených, zosobášených alebo zomretých na určitom území. Pôvodne vznikli ako najzákladnejšia forma evidencie obyvateľstva pre potreby cirkví. V Uhorsku počiatkom 16. storočia bola každému farárovi uložená povinnosť viesť knihu, do ktorej sa mali zapisovať mená pokrstených, ich rodičov a dátum krstu. Neskôr sa zaviedli aj sobášne knihy s menami novomanželov, svedkami, dátumom a miestom manželskej zmluvy. Do začiatku 19. storočia sa matriky viedli v latinčine a do polovice 19. storočia sa používala maďarčina. V Žiline máme matriky od 1. októbra 1895, staršie sú uložené v oblastnom archíve v Bytči.
Čo všetko sa dá z matričných kníh dozvedieť? Do knihy narodení sa zapisuje dieťa, ktoré sa v matričnom obvode narodilo. V prípade narodenia v lietadle, vo vlaku alebo v aute, je rozhodujúca matrika, kde dieťa vyložili z dopravného prostriedku. V sobášnej matrike sú uvedené okrem mien aj priezvisko, na ktorom sa manželia dohodli a ktoré budú po svadbe používať. V knihe úmrtí zaznamenáva matrikár každé úmrtie v obvode ako i nájdenie mŕtvoly, ak sa nezistí, kde došlo k úmrtiu. V minulosti pisatelia matrík zaznamenávali aj niektoré závažné udalosti, či už politického života alebo živelné pohromy – veľké požiare, povodne, zemetrasenia, tragické udalosti z čias vojen a morových epidémií. Prostredníctvom matrík môžeme zostaviť rodokmene, spoznávať dávnych predkov, zistiť počet obyvateľov, ich rodinné vzťahy, plodnosť i dĺžku života. Žiaľ, niekedy sa stávalo, že údaje zapisovatelia nezaznamenali správne, či už úmyselne alebo z nepozornosti. Taktiež sa niekedy nezhodujú údaje na náhrobnom kameni s údajmi v matrikách, ak si niekto zmýlil dátum krstu s narodením alebo dátum úmrtia s pohrebom.
Ktoré rodné mená sú v našom regióne teraz najobľúbenejšie? Z detí, ktoré sa v Žiline narodili od začiatku tohto roku, vedú chlapčenské mená Samuel, Martin a Michal a dievčenské mená Simona, Dominika a Ema. Čo sa týka celého Slovenska, najviac sú rozšírené ženské mená Mária, Anna a Zuzana a mužské mená Ján, Jozef a Peter. Ale Márií je suverénne u nás najviac zo všetkých mien. Prv bolo zvykom dávať mená po rodičoch alebo svätcoch, ktorí mali sviatok v deň narodenia dieťaťa. Rodičia tak boli bez starosti. V niektorých rodinách potom bolo aj niekoľko generácií Štefanov alebo Ondrejov. Keď rodičia mali vybraté len jedno meno a namiesto syna sa im narodila dcéra alebo naopak, dávali im podobné mená – Peter – Petra, Jozef – Jozefína, Štefan - Štefánia. Rodičia dnes často vyberajú deťom aj mená, ktoré začínajú rovnakými iniciálkami ako ich priezvisko. Ženám to vydrží väčšinou aj tak iba do svadby. Módou tiež bolo, zvlášť u rómskych občanov, dávať svojim deťom mená podľa televíznych hrdinov. Preč sú tie časy, keď sa dávali deťom rýdzo slovenské mená. Dnes to často znie čudne, keď k čisto slovenskému priezvisku dieťa dostane exotické meno. Niektoré mená „vymierajú“ a iné sa u nás udomácňujú. O mená ako Gašpar, Adolf, Vendelín, Svätopluk či Mikuláš, Agáta, Dorota, Žofia, Hortenzia, Rozália, Gertrúda, Gizela, Serafína momentálne nie je záujem. Voľakedy bežné meno Vincencia sa už nevyskytuje ani v našom kalendári.
Je možné dať dieťaťu aj cudzokrajné meno? Rodičia sa môžu rozhodnúť v podstate pre ľubovoľné meno, ktoré sa používa kdekoľvek na svete. Máme k dispozícií zoznam všetkých mien a pokiaľ v ňom nie je, sú to napríklad niektoré čínske mená, rodičia musia predložiť doklad, že existuje a že je určené pre pohlavie ich dieťaťa. Už desiaty rok je povolené dávať deťom aj tri rodné mená. V úradnom styku však musia používať len prvé v poradí.
Aké mená sa deťom dávať nesmú? Niekedy si rodičia vyberú nevhodné mená. Zásadne nemožno dávať mená domácke, skomolené, zdrobneliny. Rovnako sa nesmú volať ani dvaja žijúci súrodenci. Taktiež musí mať muž meno mužské a žena ženské. Univerzálne pre obe pohlavia sa u nás uvádza len jedno meno – René. Je tiež zvláštne, ak má niekto rovnaké priezvisko s menom –Peter Peter, Ivan Ivan alebo keď dievčaťu s priezviskom Pretrhnutá dajú meno Blanka. Takých kurióznych príkladov je medzi nami veľa a v živote im to robí nepríjemnosti.
Za akých okolností je možné meno alebo priezvisko zmeniť? Priezviská u nás vznikali z prezývok alebo podľa miesta bydliska či povolania dotyčného. Používať priezvisko po svojich rodičoch bolo povinné až po nariadení cisára Jozefa II. koncom 18. storočia. Odvtedy si ženy bežne menia priezviska podľa svojich manželov, ak sa, pravda, nedohodnú opačne. Pokiaľ si to obaja želajú, môže sa muž volať podľa nastávajúcej manželky. Stáva sa však, že si žena svoje priezvisko nechá aj po svadbe, prípadne si k svojmu pripojí i manželove. Ak si osvojíte dieťa, rodné meno mu môžete zmeniť do šesť mesiacov. Aj po rozvode je pre deti dobré, keď majú všetci súrodenci rovnaké priezviská. Na niektorých priezviskách si môžete jazyk polámať. Ťažko sa pamätajú a málokto ich napíše správne. Tie dlhé ich celý život zdržiavajú pri vypisovaní rôznych tlačív. Na zmenu priezviska však treba udať dôvody hodné osobitného zreteľa. Je možné zmeniť priezvisko len ak je smiešne, hanlivé alebo inak výstredné. Nie je to však lacný špás a vymeniť treba potom aj všetky osobné doklady.
