V utorok 26. apríla bolo Štúrovo námestie svedkom netypickej aktivity. Skandovalo sa a diskutovalo, transparenty niesli heslá ako: „Neberte nám námestie!“ či „Komunisti boli oproti dnešným takzvaným demokratom obyčajní amatéri!“ Konala sa tu Rozlúčka s námestím, ktoré sa likviduje pre pripravovanú výstavbu Auparku. Stretnutie odštartoval nedávny výrub zelene na námestí. Bol to jeden z ojedinelých protestov Žilinčanov voči praktikám radnice v uliciach mesta.
Stretnutia sa zúčastnili zástupcovia neziskových organizácií, žilinskí opoziční poslanci, občianski aktivisti, študenti, dôchodcovia, ale aj verejnosť, ktorá s predajom námestia a výrubom stromov nesúhlasí. Miriam Cesneková z Centra komunitného organizovania konštatovala, že podujatím si chceli uctiť pamiatku vyrúbaných stromov a Štúrovho námestia: „Každá občianska iniciatíva má význam - aj vďaka tomu, že sme sa pred rokom ozvali prvý raz, zastavili sme výstavbu Auparku až na Bulvár, kam mal pôvodne siahať.“ Námestie podľa sloganov na transparentoch patrí mestu a nie mestskému zastupiteľstvu. „Nebojme sa povedať, čo si myslíme. Vyrúbali tu zeleň za takmer 5 miliónov korún, aby v centre mesta mohol nezmyselne stáť obrovský Aupark,“ myslí si členka OZ Za krajšiu Žilinu Eva Országhová. Z členov mestského zastupiteľstva boli na podujatí prítomní len opoziční poslanci. Dušan Maňák skonštatoval, že v Žiline sa často predáva za bagateľ: „To je aj príklad Štúrovho námestia, ktoré sa na návrh primátora predalo za dvadsať minút. Voliči by mali pamätať na žilinské kauzy, keď pôjdu k urnám.“ Stretnutia sa zúčastnilo vyše sto ľudí. Poslanec Peter Fiabáne však zdôraznil, že veľa Žilinčanov nie je spokojných s tým, kde bude Aupark stáť: „Buďme aktívni, len tak môžeme zmeniť veci, s ktorými nesúhlasíme.“ Štúrovo námestie sa predalo za 2 625 korún za meter štvorcový, čo poslanec Peter Ničík považuje za smiešnu cenu, pričom uvádza ako príklad Nitru. Tam mesto pod Aupark v centre požaduje 14 000 korún za meter. „Prejav vlastenectva to asi nebude, keď niekto predá cudzincom žilinskú pôdu pod nohami Ľudovíta Štúra. Nenavrhol to žiaden Maďar, ale Ján Slota,“ dodal Ničík. Pri predaji námestia sa hlasovania zdržal aj ďalší prítomný poslanec Ladislav Bittšanský: „Zdržal som sa hlasovania, pretože som sa jednoducho nevedel rozhodnúť za pár minút o niečom, o čom sme nemali žiadne informácie - nevedeli sme, komu ani za koľko vlastne námestie predávame.“
Organizátori museli použiť megafón, elektrinu na ozvučenie aparatúry im nikto z okolia neposkytol. Žilinský architekt Pavel Kropitz je jedným z tých, kto verejne kritizoval vedenie mesta, že nebolo ochotné diskutovať a bagatelizovalo hlas verejnosti: „Námestie nám občanom jednoducho ukradli, zastupiteľstvo tento verejný priestor predalo za „babku“ ako stavebnú parcelu. Sme tu dnes aj preto, aby sa raz nestalo, že predajú celé mesto aj s nami občanmi.“ Výtvarník Stano Lajda zo Zboru Žilincov spomenul, že mesto, ktoré mal vždy rád, sa mu pre spomenuté praktiky prestáva páčiť. Medzi vystupujúcimi však neboli len Žilinčania. Jaroslav Dunaj z považskobystrického Klubu Strážov vysvetľoval, prečo sa zúčastnil podujatia: „Spolupatričnosť je potrebná. Pretože aj my máme také problémy, aj u nás si páni myslia, že ľudia musia držať hubu a krok.“ Pred rokom označil primátor Slota verejné zhromaždenie proti Auparku za krikľúňov a bandu plesnivých dedkov, tentoraz reagoval: „Nech robia rozlúčku so Štúrovým námestím. Ja by som sa najradšej rozlúčil s nimi.“ Stretnutie sa konalo na chodníku pred Dome odborov, pretože na námestie, ktoré je už majetkom Auparku, ich nepustili. Aupark má síce územné rozhodnutie, chýba mu ešte právoplatné stavebné povolenie. Organizátori manifestu preto tvrdia, že ešte neprehrali.