ĎURČINÁ. Za nápadom spojiť matky a priviesť ich do Ďurčinej stojí etnologička a folkloristka Júlia Marcinová, ktorá žije v Poluvsí. Jednu celú nedeľu sa spolu s priateľkami venovali krojovanému foteniu. Vznikne z neho kalendár ako pocta tradičnej matke. Trinásť žien v krojoch si na hlavu nasadilo čepiec, bez ktorého sa kedysi vydatá žena ani nepohla. „Sme ženy-matky, každá sa pracovne venujeme niečomu inému. Sme z rôznych kútov Slovenska, dve prišli na fotenie dokonca zo zahraničia. Obliekli sme sa do krojov a chceme predstaviť tradičnú kultúru a život, aký tu kedysi bol prostredníctvom tohto fenoménu. Výsledkom bude veľký kalendár, pri každej fotografii bude text piesne z tej ktorej obce. V každej sa spomína matka v akejkoľvek životnej situácii, pretože naši predkovia vkladali do piesní celý svoj život,“ naznačila zmysel fotografovania Júlia Marcinová. Prezradila, že najmladšia zo žien má tridsať, najstaršia 48 rokov. „Nechceli sme chudé modelky s dokonalými mierami, ale ženy krv a mlieko,“ dodala a priznala, že jadro žien tvorili bývalé členky folklórneho súboru Rozsutec.
Krojované fotografovanie zorganizovali pod značkou Klubu železných matiek. Ide o online spoločenstvo viac ako 2300 žien. Podľa zakladateľky klubu Žilinčanky Kataríny Strýčkovej je to miesto, kde členky majú možnosť vyjadriť sa a vymeniť si názory na materstvo, výchovu detí, tradície, odovzdávanie hodnôt, na rolu ženy-matky v rodine, v práci i v spoločnosti. Nápad fotenia ju okamžite nadchol. „Chceli sme vzdať hold matke ako nositeľke života, opatrovateľke detí, tej, ktorá drží hodnoty a tradície rodiny, matke ako zdroju lásky, a tiež jej pôvabu v každej forme a veku. Sme normálne ženy, nie modelky, každá z nás je iná a tento kalendár má oslavovať krásu ženy a lásku a dobrotu matky - od našich predkov, cez súčasnosť a ja verím, že aj do budúcnosti. Každý kroj bol absolútne autentický, ani jeden sa nepodobá na ten druhý, ale všetky v sebe nesú dedičstvo našich starých mám a mám. Je to teda aj hold hmotnému dedičstvu našich predkov, ich šikovnosti, zmyslu pre krásu a ich umeleckému a remeselnému majstrovstvu,“ hovorí Katarína Strýčková.
Fotografie Petra Fehéra vznikali v Ďurčinej v starej dreveničke manželov Stankovcov, ale i v exteriéri na dvore. Dokumentujú pestrosť tradičného sviatočného odevu v jednotlivých regiónoch Slovenska. „Niektoré kroje som zabezpečila od svojich kamarátov. Jeden bol nanovo ušitý originálny kroj z Polomky, ktorý presne zodpovedal tradičnému odevu z obce. Na druhej strane sme mali aj veľmi staré kroje. Važecký kroj bol doslova vybratý zo starej truhlice. Mali sme aj kroje z Myjavy, Ždiaru, z Terchovej, z Dohnian, mali sme kroj z Detvy, Myslavy, z obce Jakubany, z Hronských Kľačian, Dubnice nad Váhom a Dobrej Nivy,“ bez zaváhania vymenovala pôvod všetkých krojov Júlia Marcinová.
Všetkých trinásť žien má dohromady 34 detí. Len jedno z nich sa objaví aj v kalendári. Jedenásť hodín fotografovania si ženy užili. Zaspievali si i zabavili sa pri terchovskej muzike. „Ja som mala to šťastie, že som túto nedeľu videla úžasnú, divú, hrdú ženskú krásu. Vo všetkých formách, tvaroch, odtieňoch a hlavne v atmosfére šťastia, smiechu, ženskej súdržnosti, podpory, vzájomného úprimného obdivu, žičlivosti, hlbokého dojatia a dôvery sesterstva nášho klubu,“ zhodnotila deň a novú skúsenosť Katarína Strýčková.
