Zápisom do Knihy slovenských rekordov (najviac strelených gólov v jednom ročníku – hokej) oslávila svoje 65. narodeniny jedna z legiend žilinského hokeja Robert Kašša. Pri tejto príležitosti získal jubilant nielen certifikát a medailu slovenského rekordmana, ale aj originálnu trofej, ktorú mu vlastnoručne vyrobili jeho najbližší. Jej základ tvorí 55 pukov symbolizujúcich rekordných 55 gólov zo sezóny 1974/1975.
Popis rekordu
Hokejový útočník TJ ZVL Žilina Robert Kašša nastrieľal v sezóne 1974/1975 Slovenskej národnej hokejovej ligy 55 gólov v 44 zápasoch, čo je dodnes neprekonaný rekord tejto súťaže. Slovenská národná hokejová liga bola v rokoch 1969 až 1993 spolu s 1. českou národnou hokejovou ligou (1. ČNHL) druhou najvyššou hokejovou súťažou v Československu. Jej predchodkyňou bola od sezóny 1963/1964 jedna zo skupín celoštátnej druhej ligy, jej nástupkyňou sa stala od sezóny 1993/1994 1. hokejová liga SR. Ani v tejto súťaži sa však nenašiel strelec, ktorý by prekonal bradatý rekord Kaššu. Ba čo viac, žilinský kanonier s číslom 15 je celkovým slovenským rekordmanom v počte strelených gólov v základnej časti seniorskej hokejovej sezóny na Slovensku.
O tri góly za ním zaostal aj legendárny Žigmund Pálffy, ktorý v základnej časti extraligovej sezóny 2008/2009 nastrieľal brankárom 52 gólov v 53 zápasoch. (Napokon však sezónu ukončil s rekordnými 64 gólmi, keďže ďalších 12 pridal v 17-tich zápasoch play-off.)
Robert Kašša bol známy top kanonier. (zdroj: ARCHÍV R.K.)
Hokejový životopis Roberta Kaššu
Hokejový útočník Robert Kašša (narodený 28. 9. 1951 v Žiline) je najlepším žilinským ligovým kanonierom vôbec, keď v drese ZVL Žilina nastrieľal v SNHL viac ako 265 gólov.
Jeho športové začiatky sa viažu k atletike. S hokejom začal „až“ ako trinásťročný a cez mládežnícke kategórie prešiel postupne k seniorom. V zostave „áčka“ ZVL Žilina sa premiérovo objavil v sezóne 1970/1971 v zápase v Banskej Bystrici a žlto-zelený dres zmenil počas dlhoročnej kariéry iba raz. V sezóne 1975/1976 si totiž odkrútil základnú vojenskú službu v ASVŠ Dukla Trenčín. Funkcionári Dukly mali o strelecky disponovaného útočníka dlhodobejší záujem, ale ten sa z rodinných dôvodov rozhodol vrátiť do Žiliny.
Počas trinástich sezón v 1. SNHL sa v útoku najčastejšie objavoval s Ladislavom Machynom, Vladimírom Koržom, Štefanom Mackom, Jozefom Gambošom a niekoľkokrát si zahral aj so svojim mladším bratom Stanislavom. Dlhodobo patril, nielen medzi najlepších žilinských strelcov, ale aj kanoniersku špičku celej súťaže. Za povšimnutie stojí, že v roku 1969 nastúpil vo Viedni proti domácemu mužstvu WEV vo farbách slovenskej dorasteneckej reprezentácie a v roku 1975 bol členom víťazného Výberu slovenských technických vysokých škôl na Československej univerziáde, ktorá sa konala v Žiline.
Na svojom žilinskom drese číslo 15 nosil niekoľko sezón kapitánske „céčko“.
Po skončení aktívnej hráčskej kariéry pôsobil v klube ako tréner mládeže a pravidelne sa na ľade objavoval aj v drese Old boys Žilina.
