Šancu dostávali postupne viacerí hráči, no nikto sa výraznejšie neuchytil. Rada prišla aj na rodáka zo Žiliny a bývalého hráča Kysuckého Nového Mesta, pravda, veľmi zaslúžene.
Dvadsaťročný Alexander Valuch sa osvedčil a vďaka svojím výkonom je už platným členom reprezentácie...
Sezóna 2015/2016 je už síce dávno za nami, no pre vás bola veľmi úspešná. Ako by ste ju v krátkosti zhodnotili?
– Darilo sa mi či už na medzinárodnej scéne, ale aj v súťaži v Nemecku. Až na pár momentov zo začiatku sezóny to hodnotím veľmi pozitívne.
Po reprezentačnej stránke ste boli veľmi platným hráčom na MS družstiev. Slovensku sa tak po dlhšej dobe podarilo zapracovať mladého hráča k stabilným oporám Šeredovi či Pištejovi. Teší vás tento fakt, ako hodnotíte svoje vystúpenie na MS?
– Myslím si, že som nesklamal a vlastne som skôr prekvapil. Thomas Keinath, trojka mužstva, mal v prvom zápase žalúdočné problémy a potom následne aj zranenie zápästia. Ja som tak dostal šancu v základe a využil som ju.
Slovenský dres ste si obliekli aj na viacerých prestížnych turnajoch série ITTF World Tour. Ktorý z nich považujete za najvydarenejší?
– Výborne som zahral hlavne v Nemecku, kde som dokázal poraziť 138. hráča sveta Marka Jevtoviča zo Srbska a bol som prekvapením turnaja. A pokračovalo to aj na posledných dvoch turnajoch v Chorvátsku a Slovinsku, kde som dokázal poraziť taktiež lepších hráčov od 140. do 230. miesta na svete. Tento turnaj ma posunul z 320. na 265. pozíciu na svete, čo mi dáva dobré vyhliadky do novej sezóny.
Poďme na klubovú scénu. Odkrútili ste si prvú sezónu v zahraničí. Ako sa vám v Nemecku viedlo?
– V Nemecku hrám štvrtú najvyššiu súťaž, no treba dodať, že na pozícii jednotky tímu, kde sú naozaj silní hráči. Darilo sa mi výborne, dokonca sa mi podarilo poraziť už síce staršieho, ale bývalého reprezentanta Nemecka Torbena Wosika, čo si veľmi vážim. Myslím si, že táto liga je podstatne silnejšia ako naša slovenská extraliga.
A čo nová sezóna? Ostávate v klube, či vaše kroky smerujú niekam inam?
– V novej sezóne zostávam v klube TB/ASV Regenstauf, kde by sme chceli postúpiť do 3. Bundesligy. Bude to veľmi ťažké, keďže do iných klubov prišlo veľa výborných hráčov na úrovni 2. Bundesligy – ako napríklad Čech Roland Krmaschek, Bulhar Petko Gabrovski a veľa ďalších...
Už o pár dní štartuje nový ročník medzinárodným turnajom v Olomouci. Aké sú vaše ciele na tomto podujatí?
– Tak ciele sú vždy tie najvyššie. Určite by som sa rád pozrel do hlavnej súťaže mužov a v kategórii do 21 rokov by som rád zahral nejaký dobrý výsledok, teda osemfinále a lepšie.
A čo celkové ciele do novej sezóny?
– Je ich viacero. Ten najväčší je dosiahnuť umiestnenie do prvej 200 alebo 150 na svete.
V súčasnosti ste aj vzorom pre mnoho mladých hráčov na Slovensku. Čo všetko musí obetovať športovec, aby sa stal úspešným?
– To rád počujem, že som niekomu vzorom. Je to pre mňa uznanie za to, čo som doteraz obetoval stolnému tenisu. Ak chce byť športovec úspešný v akomkoľvek športe, jediné čo musí obetovať, je čas na tréning a hlavne kvalitný tréning. Ten zahŕňa aj kondičku, ktorá je v modernom stolnom tenise dôležitá. Väčšina trénerov by najradšej trénovalo za stolom šesť hodín denne, lenže ten trend už dávno skončil, keďže stolný tenis sa dosť zmenil. Na Slovensku je mnoho talentov, len musíme začať s nimi robiť rozumne a nie ich už v 10 rokoch posielať do roboty s ,,krompáčom“ ako to je obľubou u trénerov. Ja osobne držím mladším ročníkom palce.
Počas leta ste občas vypomáhali v úspešnom klube MSK Čadca. Ako sa vám javí práca s mládežou v tomto klube?
– Áno, je pravda, že som sa zúčastnil pár tréningov v Čadci. Myslím, že je to momentálne najväčší klub na Slovensku, čo sa týka mládeže. O kvalite tréningov nepochybujem, keďže sa tomu usilovne venujú Rado Blažek, Palo Petráš a uznanie patrí najmä Mariánovi Kapustovi, ktorý zháňa financie na to, aby deti mohli napredovať. V Čadci je množstvo talentov, či už začínajúcich alebo pokročilých. Keď to bude v Čadci naďalej takto fungovať, tak môžeme čakať výborné výsledky či už na Slovensku alebo v Európe. Ja by som rád poprial trénerom a hráčom Čadce veľa šťastia.
