TEPLIČKA NAD VÁHOM. Úzky pás zelene popri ceste v blízkosti žilinskej automobilky už tri roky slúži ako letné pastvisko pre asi dvesto ovečiek. Na jednej strane rušná železničná trať a železničný terminál, na druhej štvorprúdová cesta a výrobné haly automobilky. A uprostred toho všetkého pasúce sa ovce, ktoré akoby si ani nevšímali celý ten chaos a hluk naokolo. Dve úplne odlišné podoby Slovenska na malom priestore.
Popri stáde sa každú chvíľu preženie cyklista. Pri okraji pastviska totiž vedie nový cyklistický chodník. „Zakaždým sa niekto pristaví a vypytuje sa, ako sa nám tu darí. Je tu rušno, ale už sme si na to zvykli,“ hovorí o netradičnom prostredí pre ovčiarstvo pastier Vlado.
Niekdajší murár nechal pre zdravotné problémy svoje remeslo a dal sa na službu k ovečkám. Pri nich je už takmer desať rokov. Na netradičnom mieste uprostred rozsiahlej priemyselnej zóny je spolu so svojimi zvieracími priateľmi už tretí rok. Celú sezónu, 24 hodín denne. „Ovce tu dovezú na jar, v apríli. Do jesene som stále s nimi. Mojou úlohou je prerobiť košiar, napustiť vodu a byť stále pri nich,“ popisuje svoju pracovnú náplň Vlado, ktorý pochádza z Brodna. „Sú to mladé ovce, jarky. Sú ročné a vhodné na pripustenie. Netreba ich dojiť, iba dvakrát za rok strihať. Teraz im budeme skracovať kožuch,“ predstavuje stádo.
Celú sezónu sa od pasúcich oviec nemôže pohnúť. Pol roka je jeho prechodným domovom lúka pri ceste a maringotka. Do nej sa dostane iba na noc, keď ovce zaženie do ohrady. Veľký luxus ho nečaká ani tu. V objekte nie je elektrina. Vlado si mobil nabíja na čerpacej stanici. Vodu jemu i ovciam nosia v sudoch. Ovce na pašu vyháňa skoro ráno. „Okolo šiestej siedmej. Keď idem do obchodu, aj neskoršie. Nakúpim si na tri dni, väčšinou konzervy a len niečo také, čo sa nepokazí. Nemám elektrinu, len plynový varič,“ vraví. Pod holým nebom trávi pastier s dvomi stovkami oviec každú chvíľu a ostáva s nimi za každého počasia. Na otvorenej lúke niet stromov a v horúčave si tieň len ťažko hľadá. „Zájdem pod most na chvíľu. A aj keď prší som pri ovciach. Mokrý ako myš. Len keď príde naozaj silná búrka, tak treba zutekať,“ hovorí šesťdesiatročný pastier.
V horúčave sa vo vysokej tráve schovával jediný pomocník. Heda je už pomerne stará sučka vycvičená na úlohy pastierskeho psa. Kým sa ovce pokojne pásli, pes mohol vylihovať v tieni trávy. No len čo sa ovce objavili na cyklistickom chodníku, pastier hnal svojho priateľa do práce. „Heda, dopredu! Otoč ich! Toho psa mám len druhý rok. Ale vie si s ovcami urobiť poriadok. Teraz čaká na povel. Daj!,“ prikázal Vlado. Okolo oviec prehrmel nákladný vlak. Pohybujú sa tadeto dosť často. Vlado si uvedomuje, že uprostred pulzujúcej priemyselnej zóny pôsobia ovce ako atrakcia. Sám by bol radšej, keby sa o stádo staral na horských pasienkoch.
