Vedecký pracovník Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre Gabriel Fusek tu už štvrtú sezónu vedie archeologický výskum. Spolu s trojicou profesionálnych archeológov a asi dvanástimi brigádnikmi sa snažia zo sond v rôznych častiach hradiska vyčítať, čo sa v ťažko prístupnej lokalite po tisícročia dialo. Doslova detektívna práca má odkryť funkciu veľkého hradiska a odhaliť súvislosti, za akých vznikalo.
Do ktorého obdobia siaha záujem vedcov a vzdelancov o skúmanie pozostatkov tohto hradiska v Divinke?
- Toto hradisko je prvýkrát spomínané v polovici tridsiatych rokov 18. storočia. Matej Bel píše, že nad dedinou Divinka na kopci Veľký vrch sa nachádzajú hromady kameňa, ktoré ukazujú na to, že kedysi v minulosti tam stál hrad. Potom v roku 1885 žilinský vzdelanec Alexander Lombardini v Slovenských pohľadoch dôkladne opisuje hradisko, dokonca aj nálezy, pretože mu tunajší obyvateľ hovoril, že našiel hrot kopije. Iná žena našla zlatý háčik. Vedecké poznanie hradiska je nerozlučne späté s menom Antona Petrovského-Šichmana, ktorý tu od konca štyridsiatych rokov uskutočňoval pochôdzky v teréne a následne výsledky svojho poznania publikoval v domácej aj zahraničnej odbornej literatúre.
Mali vo vtedajších časoch ľudia z okolia hradiska predstavu o tom, čo sa na kopci nad Divinkou nachádza?
- Treba si uvedomiť, že tento kopec bol kedysi holý, nezalesnený. Stromy tu vysadili až začiatkom šesťdesiatych rokov. V tejto oblasti boli v minulosti mnohé kopce sčasti nezarastené a zalesnili ich až za socializmu. Často išlo o miesta poľnohospodársky využívané, či už ako polia, alebo pasienky. Jestvujú staré fotografie hradiska, ktoré dokumentujú, že valy, teda jeho obranné múry, boli z doliny dobre viditeľné. Historická pamäť ľudí nesiaha až tak hlboko do minulosti, ale k takýmto miestam jestvujú rôzne vybájené povesti. O hradisku obyvatelia okolitých obcí samozrejme vždy vedeli, veď každý deň videli brány, mohutné valy a chlapci tam pásali statok.
Hradisko bolo v roku 1969 vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. Prinieslo to tomuto historickému miestu ochranu?
- Žiaľ, neprinieslo. Paradoxne, práve v tom čase sa začínali prípravy na geologický prieskum, ktorý sa uskutočnil v roku 1971. Jeho postup nebol koordinovaný s vtedajším pamiatkovým úradom a tak porušili všetky princípy ochrany pamiatok a došlo k nezvratnej deštrukcii viacerých objektov hradiska. Pre umožnenie presunov vrtného zariadenia upravili, čiže zdevastovali vonkajšie a vnútorné komunikácie, vytvorili tiež nové. Na viacerých miestach prerazili valy, dve zo štyroch brán úplne zničili. Vo vrcholovej oblasti v okolí Malého vrchu robili zemné úpravy a vytvorili si tu pracovný dvor. Geologický prieskum sa uskutočnil preto, lebo sa uvažovalo o otvorení lomu na kameň. To sa napokon nestalo, lebo vrty našťastie nepreukázali ekonomicky využiteľnú prítomnosť očakávaných hornín. Nadriadené stranícke orgány si nerobili ťažkú hlavu z toho, že terénna dominanta nad údolím Váhu je národnou kultúrnou pamiatkou, ale z toho, že ich sny o ťažbe ružového mramoru sa nenaplnili.
Ako sa k tomu postavili vtedajší archeológovia?
- Objektívne treba uznať, že keď geológovia natrafili na nálezy, odovzdali ich do múzea. Po okamžitom fotografickom zdokumentovaní ničivých zásahov a naliehaní archeológa Jozefa Moravčíka z Považského múzea sa v roku 1972 spustil záchranný výskum na akropole hradiska, ktorý viedol spolu s Karolom Pietom z Archeologického ústavu SAV. Od tej doby sa vlastne datuje spolupráca našich dvoch inštitúcií na tomto nálezisku. No keďže geologický prieskum nenaplnil očakávania, vyschli aj toky na financovanie archeologického výskumu a tak zo dňa na deň boli vykopávky ukončené a odvtedy sa tu nič nedialo. Hradisko ale „poskytlo“ veľmi hodnotné nálezy, predovšetkým z obdobia púchovskej kultúry, ktoré sa stali dôležitým prameňom rozširujúcim poznatky o tejto svojráznej severoslovenskej archeologickej kultúre.
Kedy sa obnovil záujem o hradisko?
- Na Slovensku od osemdesiatych rokov evidujeme zvýšené aktivity vykrádačov archeologických lokalít. Bežná dostupnosť výkonných detektorov kovov od deväťdesiatych rokoch spôsobila doslova boom vykrádania pamiatok. Podieľajú sa na ňom nielen romantickí nadšenci, ale aj rôzni špekulanti a tiež medzinárodne organizovaní vykrádači. Ide o celosvetový problém a neobišiel ani Veľký vrch. Dnes evidujeme štyri hromadné nálezy železných predmetov z veľkomoravského obdobia, ktoré boli v týchto miestach ilegálnym spôsobom vyzdvihnuté, ale dostali sa do rúk odborníkov. Na najcitlivejšom mieste na hradisku, priamo v objekte brány chrániacej vstup na akropolu, niekto urobil výkop s rozmermi asi štyri krát päť metrov. Čo ten tam musel nazbierať? Moji kolegovia tu v roku 1973 počas vykopávok našli striebornú keltskú mincu vtedy neznámeho typu a tak ju podľa miesta nálezu nazvali typom Divinka. Dnes je odbornej verejnosti známych cez 20 exemplárov z oblasti zhruba od Trenčína po Žilinu. Koľko ďalších našli vykrádači, keď sa na internete bežne predáva za 400 až 800 eur?
Žilinská župa a obec Divinka mali záujem, aby sa na hradisku urobil systematickejší výskum. Kedy sa začal?
- V roku 2012 sa na úrade Žilinského samosprávneho kraja začali prípravné rozhovory na túto tému, ktoré v roku 2013 vyústili do novej etapy úzkej spolupráce medzi nitrianskym Archeologickým ústavom SAV a Považským múzeom v Žiline, ktorá trvá dodnes. V tom roku som tu bol na šesťtýždňovom prieskume a spolu s pomocníkom sme chodili po valoch, zaznamenávali ich a zameriavali. Všímal som si každú terénnu vlnu, získaval informácie od miestnych pamätníkov, fotografie z ich rodinných albumov a tak som postupne získal obraz o nálezisku a jeho stave. V nasledujúcich rokoch sme združili financie z viacerých zdrojov a tak sme sa mohli pustiť do práce. Spolu s kolegom z nášho ústavu a archeologičkami Považského múzea sme sa spočiatku zamerali na výskum opevnenia, v súčasnosti už skúmame aj typ osídlenia vo vrcholovej časti hradiska.
Čo v súčasnosti môžete zo svojich zistení, aj z výskumov predchodcov, usudzovať o funkcii tejto lokality?
- Na základe poznatkov, ktoré získal ešte Petrovský-Šichman a najmä Moravčík s Pietom vieme, že hradisko bolo postavené v období lužickej kultúry v neskorej dobe bronzovej, to znamená v 9. až 8. storočí pred našim letopočtom. Po druhýkrát bolo osídlené v období púchovskej kultúry v 1. storočí pred našim letopočtom, keď tu sídlili Kelti a zaniklo v prvej polovici 1. storočia po zmene letopočtu. Naposledy ho obnovili v 9. storočí nášho letopočtu vo veľkomoravskom období. Rozľahlé hradisko má rozlohu 12 hektárov a je zložené z troch funkčných častí. Úplne na vrchole Veľkého vrchu sa nachádza opevnená akropola, najvyššie miesto. Od nej smeruje úzky pás asi 350 metrov dlhý a 60 metrov široký, nazývame ho Vrcholovou časťou a aj to má svoje opevnenie. A pod nimi je Podhradie na svahu kopca, ktoré má takisto svoje opevnenie. Chceme zistiť, kto, kedy a ako budoval jednotlivé časti hradu.
Viete prečo ľudia kedysi budovali takéto opevnené územia?
- V prvom rade si treba uvedomiť, že tento dávny hrad jestvoval v troch rôznych historických etapách a tak sa jeho funkcia časom menila. Pravda, niektoré znaky mohli byť spoločné. O vojenskej funkcii vari ani nie je potrebné hovoriť. Je temer isté, že vždy významnú úlohu zohrávalo hradisko ako útočisko. Ľudia, ktorí žili v jeho okolí, v čase ohrozenia naň premiestnili svoj majetok a zvieratá a keď sa nebezpečenstvo pominulo, zase sa vrátili do svojich domovov. Na akropole sú veľmi hrubé kultúrne vrstvy, doklad toho, že sa tam intenzívne žilo. Obyvateľov, či stálu posádku tvorili nielen príslušníci najvyššej spoločenskej vrstvy, ku ktorej neodmysliteľne patria nielen predstavitelia kultu, ale aj obslužný personál. Veď len samotné valy si vyžadovali údržbu, to znamená, že niekto sa o ne musel sústavne starať. Počas vykopávok sa tu odkryla sýpka, kováčska vyhňa, rôzne náradie. To znamená, že sa tu sústredila aj remeselná výroba a asi z bezpečnostných dôvodov tu skladovali aj obilie. K remeslu neodmysliteľne patrí obchod, pre ktorý bol chránený priestor priam ideálny. Hradisko je vybudované na rozhraní Žilinskej a Bytčianskej kotliny, vizuálne ich možno z neho kontrolovať. Kto mal na to prostriedky, bol z tohto strategicky výhodne umiestneného bodu napríklad schopný uzavrieť prístup z juhu do severnejších horských oblastí. Dôležitá bola aj správna funkcia hradiska ako organizačného centra priliehajúceho územia. Ako vidíte, ide o polyfunkčný objekt.
Vieme, ako tu prví budovatelia hradiska žili a ako bolo organizovaní?
- Z neskorej doby bronzovej nemáme k dispozícii písomné pramene, spadá do praveku a preto sa často pohybujeme v rovine teoretických úvah a hypotéz. Jedna z teórií vraví, že rozmach budovania hradísk v danej dobe súvisí s prudko sa meniacimi klimatickými pomermi, ktoré destabilizovali vtedajšie pomery v strednej Európe. Nastalo suché obdobie, ľudia v nížinách mali nedostatok vody, poliam sa tým pádom znížili výnosy a tak začali osídľovať vyššie polohy. Je teda možné, že klimatické zmeny v období lužickej kultúry vytvorili veľké tlaky v boji o životný priestor. Spoločnosť bola vtedy relatívne bohatá, mala už dobre zvládnutú výrobu bronzu a evidujeme nadregionálne vzťahy. Analýza relatívne bohato vybavených pohrebísk naznačuje existenciu spoločenskej stratifikácie.
Čo sa na Veľkom vrchu dá nájsť z dávnej kultúry aj po dlhých storočiach či tisícročiach?
- Keramika sa dochová najlepšie a zlodejov črepy nezaujímajú, tých nachádzame požehnane. Pritom keramický nálezový fond má pre nás veľkú výpovednú hodnotu. Jednak pretože podľa nej vieme nálezisko kultúrne zaradiť a jednak nám spoľahlivo pomáha datovať jednotlivé fázy osídlenia. Archeologickým výskumom v sedemdesiatych rokoch a aj v súčasnosti sa získali viaceré honosné exkluzívne predmety zo všetkých troch období. Napríklad lužickej kultúre patrí bronzová puklica, krásna je kolekcia spôn na spínanie šiat púchovskej kultúry, o nezvyčajnej minci sme už hovorili. Z veľkomoravského obdobia pochádza pôsobivo zdobený tepaný prsteň, ostrohy, zdobená bočnica zubadla, kovanie na upevnenie meča k opasku. Posledne spomenuté nálezy sú statusové predmety, ktoré demonštrujú vysoké spoločenské postavenie ich nositeľov. Upozorňujú teda na prítomnosť vtedajšej elity na hradisku. Rozmanité sú rôzne remeselnícke a poľnohospodárskych nástroje.
Aký môže mať význam táto lokalita nad Divinkou pre súčasníka?
- Hradísk je na Slovensku veľa. Sú rôzneho významu, rôznej veľkosti, rôznej funkcie. V Divinke ide o veľké centrálne hradisko a patrí medzi najväčšie u nás. Jeho impozantné valy oslovujú aj nezainteresovaných náhodných návštevníkov. Nie je ohrozené výstavbou, iba vykrádačmi. Ako súčasť žilinskej prímestskej rekreačnej zóny sa nachádza v atraktívnom priestore nad Hričovskou vodnou nádržou. V súčasnosti ale nie je z hľadiska turistického ruchu jeho potenciál dostatočne využitý. Už je tu vybudovaný náučný chodník s informačnými tabuľami, pri ktorých sú osadené lavičky. V podstate ide o nenáročnú turistickú trasu vhodnú aj pre rodiny s menšími deťmi. Obec plánuje postaviť na Malom vrchu vyhliadkovú vežu, odkiaľ je úchvatný rozhľad na Žilinskú kotlinu obkrúženú vencom hôr. Som tej mienky, že má zmysel získať poznatky, ktoré vieme ľuďom odovzdať. Pri týchto úvahách nemôžem obísť ani otázku výchovy k vlastenectvu. To bez poznania našich dejín nie je ani možné rozvinúť. Tu sa ponúka šanca sa ich priamo dotknúť.
Má pre vás význam skúmať toto nálezisko aj v budúcich rokoch?
- Áno, má význam. Svedčí o tom aj skutočnosť, že od tohto roku je archeologický výskum Veľkého vrchu súčasťou rozsiahlejšieho projektu skúmajúceho vzťah človeka a krajiny v stredoveku na Kysuciach a priľahlom Považí financovaného Agentúrou pre vedu a výskum. Na tomto nálezisku a v jeho zázemí mienime testovať možnosti lidarového prieskumu, v podstate ide o skenovanie krajiny z lietadla. Na základe meraní budeme môcť urobiť trojdimenzionálne modely sídelného priestoru, na ktorých sa ľudské zásahy ukážu veľmi detailne. Bude úlohou nielen diskusie v odborných kruhoch, ale aj s verejnou správou stanoviť priority výskumu na tejto lokalite v bližšej budúcnosti.
