TERCHOVÁ. Čo dom, to muzikant. O Terchovej sa bez preháňania hovorí, že v nej žije najviac muzikantov na meter štvorcový. Huslisti, speváci, „basičkári“, ale najmä heligonkári. Deťom tu dávajú hudobné nástroje do ruky už od malička a väčšina z nich vie na heligónke celkom dobre zahrať.
Potenciál povestného muzikantského kraja chcel využiť učiteľ hry na gombíkový akordeón a heligónku Martin Čerňanský na to, aby dal dohromady na jednom mieste čo najviac tradičných umelcov. Sám tvrdí, že jeho najväčšou radosťou je, keď hudba prináša radosť druhým. „Chceli sme využiť jedinečnú príležitosť Jánošíkových dní, keď je tu množstvo návštevníkov. Na tento úžasný nástroj hrá veľa ľudí, tak sme chceli vyskúšať, koľko sa ich nájde, to bola pointa celého,“ povedal organizátor rekordného podujatia.
Prvý pokus o heliginkársky rekord je starý len niekoľko týždňov. V Podhorí pri Banskej Štiavnici sa na rovnakom mieste a v rovnakom čase zišlo 45 heligonkárov. Ich heligónky však mali rôzne ladenia. Igor Svitok z Knihy Slovenských rekordov to napriek tomu považuje za ustanovujúci rekord. Nikto nepochyboval, že v Jánošíkovom kraji sa pôvodný rekord podarí pokoriť. Navyše si všetci muzikanti museli priniesť rovnako ladený nástroj. Keď sa na pódium pod šapitó najskôr zmestila len menšia časť účastníkov rekordného zápisu a muzikanti s heligónkami začali obsadzovať veľký priestor pod stanom, bolo jasné, že diváci v Terchovej budú svedkami rekordného zápisu.
Verdikt znel 227
Krásne kúsky od Antonína Hlaváčka, Delície, Hohnery i heligónky od Jelínkovcov. Všetko nástroje, ktoré majú na ľavej strane osadené takzvané heligónové hlasy, ktoré pri hre vydávajú mohutný zvuk pripomínajúci hlas heligónu z dychového orchestra. Niektorí prišli v krojoch, iní v civilnom oblečení. Najmladší Peťko mal len štyri roky. Najstarší Stano Mihalčatin 74 rokov. Všetci si pred rekordom v duchu precvičovali terchovskú hymnu „V pondelek doma nebudem.“
Potom, ako ju pred stovkami nadšených divákov predohral Martin Čerňanský, spustili účastníci rekordu najskôr bez spevu tri slohy tejto piesne. A hrali ako jeden muž. Komisár Igor Svitok mohol potvrdiť, že rekord bez najmenších problémov padol. Do hry sa napokon zapojilo 227 heligonkárov z celého Slovenska. „Páčil sa mi zvuk veľkého počtu heligóniek. Keď aj nejaký tón uletel, je to v norme. Takže ste to zvládli na výbornú. Certifikát získava obec Terchová, ktorá je organizátorom 54. ročníka Jánošíkových dní,“ zhodnotil rekordné podujatie Igor Svitok z Knihy Slovenských rekordov. „Diváci mali z hromadného prejavu heligonkárov veľmi silný zážitok. Myslím si, že ten počet 227 neočakávali ani samotní organizátori. Terchovci zaťali sekeru veľmi vysoko a tento rekord bude dlho-dlho odolávať,“ dodal. Keď nepísanú terchovskú hymnu zahral dav heligonkárov ešte raz a už so spevom, pod šapitó znel nadšený spev.
Nepatri medzi ľudové nástroje
Heligónka sa v Terchovej používa ako sprievodný nástroj k tamojším ľudovým piesňam. No napríklad na Podpoľaní nahrádza často virtuózne husľová sóla. Paradoxne, v hudobnej vede nie je tento gombíkový diatonický nástroj považovaný za ľudový hudobný nástroj najmä preto, že jeho konštrukcia a výroba je zložitá a jednotlivé kúsky vznikajú v špecializovaných dielňach. Napriek tomu si hudobný nástroj získal na prelome 19. a 20. storočia veľkú popularitu pri interpretácii ľudových piesní. Možno aj preto, že jeden človek narobí sám dosť veľa muziky. „Heligónka je špecifická v tom, že obsahuje celú ľudovú hudbu. Nahradí aj prvé, aj druhé husle, aj basu, aj kontru,“ vysvetlil jeden z účastníkov rekordu Milan Pavlovčík zo Žaškova. V tejto oravskej obci majú mimochodom až dvoch výrobcov heligóniek.
