Majú za sebou najlepšiu sezónu v histórii klubu. Mládežnícky basketbalový klub Victoria Žilina dosiahol v nedávno skončenej sezóne výborné výsledky. Predseda MBK Victoria Žilina a zároveň tréner Bohdan Iljaško vie, že zopakovať úspechy v tej nasledujúcej bude náročné.
Vlaňajšia sezóna bola z vášho pohľadu doteraz najúspešnejšia. Skúste sa spätne obzrieť a zhodnotiť ju.
– Sezóna bola tak, ako každý rok náročná po športovej, ale hlavne po ekonomickej stránke. Vyzerá to tak, že všetky záležitosti voči dodávateľom máme vyrovnané. Ešte nás trošku tlačia prenájmy telocviční, ktoré nemáme vyrovnané. To je však každoročný problém. Mali by sme to stihnúť do začiatku nového školského roka. Po športovej stránke sa nám darilo. Začiatkom mája sme zorganizovali majstrovstvá Slovenska juniorov a starších žiakov v jednom termíne v hale na Rosinskej ceste. Naše kolektívy boli na nich úspešné a vybojovali si majstrovské tituly. Tretí titul sa podaril družstvu starších minibasketbalistov v Leviciach. Ostatné kategórie – žiaci boli druhí, mladší mini a mladší žiaci tretí, čo je takisto pekným úspechom. Jediná kategória, ktorá sa neprebojovala na záverečný turnaj majstrovstiev Slovenska, bola kategória kadetov.
Ktorý z úspechov si najviac ceníte?
– Po problémoch, ktoré sme mali na začiatku so skladaním mužstva juniorov, je asi ten juniorský titul príjemným prekvapením, i keď sme vedeli, že máme dobrých a schopných basketbalistov, ale počet hráčov bol veľmi nízky. Káder museli dopĺňať piati hráči z kategórie kadetov. Hanbu neurobili a dvaja alebo traja z nich patrili k oporám tímu.
S čím budete vstupovať do nasledujúcej sezóny?
– V prvom rade stojíme pevne oboma nohami na zemi, pretože úspechy, ktoré sa nám podarili v jubilejnej desiatej sezóne, sú výsledkom práce trénerov, hráčov, pomoci rodičov a celého manažovania klubu. Som realista. Viem, že asi nedokážeme každý rok zopakovať podobné úspechy, pretože ani konkurencia nespí, čo je ale dobré. Sme radi, že sú aj také družstvá, s ktorými sa ťažko vyhráva. Myslím si, že pokiaľ by sme udržali pyramídu mládežníckych družstiev pokope a udržali trend, tak som presvedčený, že sa v piatich až šiestich kategóriách dokážeme prebojovať na záverečné turnaje o majstra Slovenska. Uvidíme, pôjdeme od zápasu k zápasu.
Koľko členov má MBK Victoria?
– Zastrešujeme asi 150-160 hráčov, ak k tomu prirátam aj chlapcov v minibasketbalových prípravkách. Tie máme na území Žiliny tri.
Vaše tímy hrávajú v rôznych telocvičniach, čo je taktiež určite veľmi náročné...
– Verím, že nám riaditelia škôl ostanú verní a podpíšeme nové zmluvy. Celkovo fungujeme v šiestich telocvičniach, čo je po ekonomickej stránke náročné. Nedávno som to spočítal a minulá sezóna nás stála 21-22-tisíc eur za prenájom telocviční, čo je viac ako štvrtina rozpočtu celého klubu. Chýba nám dôstojnejší článok, hlavne pre kategórie juniorov a kadetov. Chcelo by to, ako sme zvyknutí v celoslovenských súťažiach, hrať v nejakej mestskej športovej hale s pekným hľadiskom, s pekným interiérom, dobrým ihriskom a zabezpečením po všetkých stránkach. Aby bol zápas sviatkom nielen pre nás, ale aj pre súpera.
Ukazujú sa nejaké mladé talenty, ktoré by mohli byť oporou aj v seniorskej kategórii, prípadne v reprezentácii?
– Prvýkrát nám z mládežníckej kategórie do mužského veku vychádzajú dvaja hráči – Mišo Slávik a Tomáš Boroň. Boli oporami juniorského družstva. Mišo je aj v reprezentácii do 20 rokov. Myslím si, že má určitú perspektívu. Z tých mladších sú to Filip Pažický a Samir Hebibi. Tí s najväčšou pravdepodobnosťou náš klub po tejto sezóne opúšťajú a stanú sa členmi novovytvárajúcej sa akadémie v Bratislave.
Asi ich bude ťažko nahradiť, súhlasíte?
– Obaja sú juniori. V budúcej sezóne by boli prínosom pre družstvo. Väčší problém vidím až v obsezóne, t.j. v ročníku 2017/2018, keď by boli druhoročiaci. Hráčov ročníka 1999 máme už momentálne len šesť. Po doplnení hráčov ročníka 2000 ich bude 11-12. Ten počet je viac-menej dostačujúci, ale kvalita odchádzajúcich hráčov nám bude chýbať. Ale obaja vidia v tomto prestupe perspektívu, aby sa stali profesionálnymi basketbalistami. Akadémia má svoje veľké plusy. Uvidíme, či to bude prínos pre celé Slovensko, pretože samotných hráčov u nás veľa nie je a družstiev takisto ubúda. Obávam sa, aby nenastala taká situácia, že po odchode jedného-dvoch hráčov z družstva sa jednoducho rozpadne a neprihlási sa do súťaže. To je asi jediný možný mínus celej záležitosti, no je to otázka budúcnosti. Ak to tak nebude, som rád, že som sa mýlil.
Spomínali ste ekonomickú stránku. Ako sa vám darí zastrešiť taký veľký oddiel?
- Nebyť drobných sponzorov, ktorých je približne sto a taktiež pomoci rodičov, tak by sme to v tej kompletnej pyramíde nemohli zvládnuť. Je to už siedmu sezónu také dobrodružstvo. Každá sezóna však mala dobrý koniec. Záver ročníka je už o tom, akým spôsobom sa vysporiadať s podlžnosťami, hlavne za prenájom telocviční. V tomto smere som už zabehnutý. Takže za pomoci firiem, ktoré chápu vzniknutú situáciu, to zvládame. Sme v situácii, že optimisticky sa pozeráme na obdobie dvoch alebo troch mesiacov, že by sme práve v tomto období mohli normálne fungovať. Dnes však neviem povedať, či budeme mať dostatok peňazí, keď súťaže vrcholia. No veríme si, že keď sme to zvládli v minulých sezónach, tak budeme mať šťastie aj v tej ďalšej.
