BUDATÍN. Mimoriadny záujem bol v nedeľu o Budatínsky hrad. Na jeho nádvorí sa zabávalo, jedlo a pilo, rodiny si v parku rozložili piknik, nakupovali na jarmoku a z pódií im po celý deň zneli koncerty. Už od poludnia mohli záujemcovia o miestnu históriu vstúpiť do vynovenej hradnej kaplnky z roku 1745. Tá už dlhé desaťročia neslúžila svojmu účelu. V Budatíne a Považskom Chlmci sa však ešte nájdu miestni ľudia, ktorí si pamätajú, ako tu chodievali do kostola. „Kým tu do roku 1945 žil dovtedajší majiteľ gróf Gejza Čáki, tak sa tu konali omše. Starí Budatínčania si spomínajú na polnočné omše, ktoré mali mimoriadne dobrú atmosféru. Po roku 1945 to tu zdevastovali, vykradli. Štát tu umiestnil okresný archív a prebudoval kaplnku na svoje účely. Po šesťdesiatych rokoch kaplnka chátrala a slúžila ako sklad,“ vrátila sa do nedávnej histórie riaditeľka Považského múzea v Žiline Zuzana Kmeťová.
Kaplnka Budatínskeho hradu je zasvätená nepoškvrnenému počatiu Panny Márie. Historický objekt bude od teraz miestom pre výstavy a koncerty. V súčasnosti je v priestoroch barokovej kaplnky výstava fotografií o živote národnostných menšín na Slovensku „Korene nevykoreníš“. Kaplnka nie je vysvätená a tak v najbližšom čase sa v nej nebudú konať sväté omše ani cirkevné svadby. Zuzana Kmeťová však pripúšťa, že v budúcnosti sa v kaplnke môžu konať svadobné obrady. „Predpokladáme, že dopyt mladých ľudí prinesie to, že kaplnku sprístupníme pre vykonávanie občianskych obradov.“
Najťažší exponát
Budatínsky hrad prechádzal v posledných rokoch rekonštrukciou a postupne nadobúda svoju historickú podobu. Všetko sa to začalo v roku 2009, keď bol sprístupnený obnovený park. Nasledovala kompletne zrekonštruovaná veža a od teraz je okrem kaplnky pre verejnosť otvorené aj druhé a tretie poschodie hradu. A späť je aj celosvetovo unikátna výstava drotárstva. „Od roku 1953, od kedy sídli žilinské múzeum v tomto objekte, bola drotárska expozícia trvalou súčasťou hradných výstav až do roku 2007, keď sme expozíciu museli zrušiť,“ povedala duša tejto expozície Katarína Hallonová pri otváraní výstavy. V prípade drotárskej výstavy sa nestrihala páska, ale s kliešťami precvikoval drôt. „Tentoraz sme sa rozhodli, že príbeh drotárstva vyrozprávame prostredníctvom veľkej otvorenej trojdimenzionálnej výstavy. Jednotlivé panely môže návštevník vnímať ako stránky knihy a cez jednotlivé kapitoly sa dozvedáte fascinujúci príbeh drotárov. Hovorí o vandrovnom ťažkom živote drotárov, o ich práci, ale aj o tom, ako sa dostali do sveta a ich podnikateľských úspechoch,“ priblížila historička drotárstva.
Potom už nasledujú v niekoľkých menších miestnostiach nové expozície, ktoré zachytávajú historický vývoj mesta Žilina a jeho okolia, dobový nábytok, ale aj kuriozity z depozitov Považského múzea. Jednu z nich umiestnili do priestorov hradu len s veľkým úsilím. Ťažká truhlica je vôbec najťažším exponátom, aké múzeum má vo svojich zbierkach. „Pochádza z 15. až 16. storočia a slúžila ako mestská pokladnica. Do týchto pokladníc sa dávali nielen peniaze, ale aj všetky dôležité písomnosti a dokumenty ako privilégiá, listiny a knihy, ktoré sa viazali k histórii mesta Žilina. Dokonca slúžila aj ako banka, do ktorej si mešťania ukladali svoje peniaze,“ povedal historik Michal Jurecký. Dodal, že pôvodne mala byť v inej miestnosti, ale nezmestila sa cez dvere. „Jej prevedenie je netradičné a je to skvostný kus,“ uzavrel.
Ešte dva milióny
Sprievodný program sa na južnej terase niesol v nálade dvadsiatych rokov. Na hlavnom pódiu zahrali evergreeny spojené s Františkom Krištofom Veselým mladí muzikanti zo zoskupenia Slovak Tango, svoje najväčšie hity zaspievala Zuzana Smatanová a netradičné spracovanie piesní z východného Slovenska z rusínskej oblasti uviedla skupina Rusín Čendeš Orchestra. „Je to paradox, že my sme Banskobystričania a hráme rusínsku hudbu. Robíme to preto, že náš spevák Peter Šipula je z Telgártu a hoci je to na Horehroní, má rusínsky pôvod. On nás do tohto namočil,“ povedal jeden z jej členov Robo Bošeľa. „Do našej hudby zapájame balkánske rytmy, miešame to s popom, s jazzom, všetko sa to teraz nazýva wold music alebo etno music. Veľkú inšpirácu čerpáme z Gorana Bregoviča. Čendéš je archaizmus a znamená bláznivý,“ dodal.
Od rekonštrukcie parku, cez rekonštrukciu hradnej veže, druhého a tretieho podlažia hradu a kaplnky preinvestovala žilinská župa spoločne s nórskym finančným mechanizmom a európskymi zdrojmi v Budatínskom hrade takmer 5 miliónov eur. Podľa župana Juraja Blanára, aby sa celý projekt dotiahol do konca, treba zainvestovať ešte okolo dvoch miliónov eur. Úrad finišuje s prípravou projektu cezhraničnej poľsko-slovenskej spolupráce, odkiaľ chce získať zdroje na dokončenie rekonštrukcie Budatínskeho hradu. „Ak budeme úspešní, tak na prelome roka, alebo na začiatku budúceho roka, by sme mohli začať s rekonštrukciou hospodárskych budov, ktoré nadväzujú na kaplnku, kde by sme umiestnili stálu expozíciu múzejníctva, čo prispeje k životu hradu. Z vlastného rozpočtu pripravujeme obnovu omietok severnej časti Budatínskeho hradu a odstránenie nových konštrukcií, ktoré tam pôvodne neboli. To by sme mohli urobiť už v budúcom roku,“ predpokladá Juraj Blanár.
