RAJEC. Už po piatykrát si nadšenci s ekologickým cítením na dva dni zbalili svoje veci a prišli pomôcť vykosiť a vypratať chránené územie Šujské rašelinisko v blízkosti Rajeckej Lesnej. Asi desať brigádnikov nafasovalo kosy, vidly a hrable a ich úlohou bolo zabrániť zarastaniu a tým aj vysychaniu vzácneho biotopu. Kosili trstinu a bezkolenec, teda trávy, ktoré sa agresívne šíria na úkor iných druhov rastlín. Pokosenú biomasu vyniesli z územia, aby tak pomohli ekosystém udržiavať v pôvodnom stave.
Podľa botaničky Správy Národného parku Malá Fatra vo Varíne Anny Dobošovej sa brigády osvedčili. Päť rokov sa v prácach angažujú dobrovoľníci. Predtým si najali koscov, alebo to robili vlastnými silami podľa svojich možností. Pomoc človeka mokradiam je však nevyhnutná. „Bez zásahu človeka by sa rozrástli agresívne trávy. Ich odumreté suché časti, sušina, sa každoročne hromadia. Narastanie vrstvy sušiny odďaľuje hladinu podzemnej vody a lokalita vysychá. Jej rozkladom sa uvoľňuje množstvo živín, ktoré umožnia uchytenie drevín. Postupne by plochy zarástli drevinami a mokraďový ekosystém by sa úplne zmenil – vznikol by les,“ naznačila Anna Dobošová perspektívu ekosystému bez pravidelného kosenia. Dodala, že v dnešnej dobe, keď sú podobné lokality narúšané ľudskými aktivitami, sa tento proces zrýchľuje.
Chránené nálezisko Šujské rašelinisko sa nachádza asi tri kilometre južne od Rajca v nadmorskej výške 475 metrov a má rozlohu takmer 11 hektárov. V polovici sedemdesiatych rokov sa najmä v severnej a západnej časti vyťažila rašelina až na štrkové podložie. Dnes je v prírodnej rezervácii so štvrtým stupňom ochrany zakázaná ťažba i akákoľvek stavebná činnosť. V roku 1983 bola lokalita vyhlásená za chránené územie. Pre mokrade sa hrozbou nestávajú iba invazívne druhy rastlín a šíriace sa trstiny. Nebezpečenstvo predstavuje aj prach z blízkeho kameňolomu a ukladanie odpadov. „Šujské rašelinisko je cenné ako mokraď, pričom mokrade sú chránené medzinárodnými zmluvami a dohodami. Cenné je z historického hľadiska, je spomienkou na vývoj územia od dávnej minulosti. Nachádza sa tu množstvo chránených druhov rastlín a živočíchov. Toto bolo dôvodom jeho zaradenia medzi celoeurópsky chránené územia v sústave NATURA 2000,“ ozrejmuje Anna Dobošová, ktorá je v Správe národného parku Malá Fatra vedúcou Oddelenia starostlivosti o chránené časti prírody a krajiny.
Botanici na neveľkej ploche rašeliniska zrátali viac ako 160 druhov rastlín, medzi nimi uvádzajú vzácnu šašinu hrdzavú, vŕbu rozmarínolistú a všivec močiarny. Na jar kvitne na fialovo prvosienka pomúčená a mäsožravá tučnica obyčajná. Mäsožravé rastliny sú vo všeobecnosti typické pre flóru rašelinísk, keďže si tu rastliny musia kompenzovať nedostatok živín a dusíka. Zo živočíchov majú európsky význam hlaváč bieloplutvý, kunka žltobruchá a vydra riečna. V jazierkach sa dajú spozorovať raky a mloky. Keď tu v roku 2013 urobil Dušan Šácha spolu s Ladislavom Rackom výskum, zistili dvadsať druhov vážok. Najvzácnejšie šidielko ozdobné je druhom európskeho významu a žije v potôčikoch pretekajúcich cez rašelinisko.
