Sedemnásť rokov prác venoval Jozef Pekara výrobe dreveného betlehemu. Na viac ako ôsmich metroch vyrozprával svojimi slovami príbeh božieho narodenia zasadeného do kulisy Rajeckej Lesnej s asi tromi stovkami postáv. Rezbárske dielo sa rýchlo stalo vyhľadávanou turistickou atrakciou. Ján Rusnák, farár vo farnosti Rajecká Lesná tvrdí, že významne obohatilo aj duchovný rozmer pútnického miesta.
Prečo sa podľa vás dostal betlehem v Rajeckej Lesnej za pomerne krátku dobu do povedomia ľudí a jednoznačne uspel aj medzi čitateľmi týždenníka MY Žilinské noviny ako najkrajšia dominanta v kraji?
- Za to povedomie o betleheme vďačím môjmu predchodcovi, ktorý bol zapálený za myšlienku a aj jej propagáciu. Veľmi veľa finančných prostriedkov, ktoré sa mu podarilo zohnať, vložil do výroby letákov, bilboardov. Z každej strany v okolí Rajeckej Lesnej sú doslova na kolene vyrobené reklamy, ktoré zabrali. A samozrejme, dnes už propagujeme dielo cez internetovú stránku, kde už niekoľko rokov beží panoramatická animácia, do ktorej ľudia môžu vojsť a po tejto skúsenosti aj fyzicky prísť navštíviť betlehem. Stretol som človeka, ktorý síce dielo videl na internete, ale keď ho uvidel na vlastné oči, od úžasu si sadol, vyvalil oči a tlačili sa mu slzy do očí. Sám vravel, že sa mu vynára detstvo, vrátil sa do čias svojich starých rodičov, do remesiel, do ruchu pri dedinských prácach. Ľudia si predstavujú atmosféru dediny, susedské debaty, zvuk kosy, podkovanie koňa. Tí najmladší sú prekvapení z niekdajšieho životného štýlu a starší pri pohľade na betlehem akoby pomyselne listovali v albume života.
V Slovenskom betleheme si niečo iné nájde starší človek počas púte a niečo iné v ňom hľadá turista z Čiech. Čo v ňom objavujete vy?
- Duchovný rozmer. Maštaľka narodenia Pána je srdcom betlehemu. Z neho sa všetko odráža. Remeslá, denná práca, bežný život a celá situácia, ktorá je zachytená, je napojená cez vieru. Z rozprávania starých ľudí viem, že nešli na roľu skôr, kým sa nepomodlili. Keď sa z poľa vrátili, poďakovali sa za kus obrobenej zeme. Jeden pán mi vravel, že keď prerábal pôdu, prerábal tým aj svoj charakter. Narodenie Pána ukazuje celý priestor, v ktorom je viera spojená s prácou človeka a naplnením jeho života.
Vnímajú návštevníci toto rezbárske dielo ako duchovné, alebo skôr ako umelecké?
- Ja si myslím, že ako duchovno-umelecké. Vždy sa ma návštevníci pýtajú, čo je jeho hlavný motív? Lebo, keď prídu ku dielu, nevedia, na ktorú stranu skôr pozrieť. Lebo tam sa niečo deje, aj na druhej strane sa niečo deje. Tam sa zváža drevo, tam je bača Ondrej, tam idú kosci, tam sa zbiera vinič. Potom zazrie muziku, svadbu, všeličo možné. Keď sa pozrie na maštaľku, potom to dáva všetko zmysel. To je príčina toho všetkého, čo už videl.
(zdroj: JURAJ ZBYŇOVEC)Čo motivovalo Jozefa Pekaru vytvoriť takéto dielo? Bral to autor ako božie vnuknutie, alebo jednoduchý záujem o rezbárstvo?
- Je mi ľúto, že som autora nepoznal osobne. Bol veriaci a inšpiráciu čerpal z terchovského betlehemu. Myšlienka postaviť betlehem prišla na objednávku kňaza Vojtecha Valentu do kostola v Rajeckej Lesnej. Pôvodne išlo o zobrazenie biblického výjavu. Ale postupne prichádzali ďalšie motívy. Uvažovalo sa o umiestnení v Bazilike, ale aj v presbytériu pôvodného kostola, ktorý ešte stojí na námestí a napokon sa rozhodli dobudovať komplex Domu narodenia Pána, v ktorom je umiestnený betlehem dnes. Podľa skicáru bolo pôvodnou myšlienkou vytvorenie biblického výjavu a postupom času sa idea rozvíjala a autor vytvoril najskôr kolorit stredného Slovenska, potom západného a východného Slovenska v závislosti od priestorov, v ktorom je betlehem umiestnený. Jozef Pekara veľa hĺbal, obzeral sa, vnímal, ako pracujú remeselníci. Najskôr si všetko zaznamenával na papier a neskôr z lipového dreva doslova vyťahoval figúrky.
Dielo sa postupom času stalo turistickým lákadlom nielen v Rajeckej doline, ale aj ako atrakcia celoslovenského významu. Ako sa vysporiadávate s turistickým záujmom?
- Obohacuje má ľudský rozmer a jeho výpovedná hodnota. Ľudia sa pri betleheme stretávajú a rozprávajú. Pretože dnes sa už rozpráva cez sprostredkovateľa, hovoríme cez mobil, cez Skype, cez sociálne siete. Keď sa pri diele zastavia dva-traja ľudia, už sa rozprávajú, jeden hovorí zážitok zo svojho dvora, druhý zo svojho prostredia. Aj mňa to obohacuje. Ja už tých ľudí nikdy nemusím stretnúť, ale stretávam ich v polohe, kde pred nimi ožíva betlehem a spolu s ním aj spomienky. Ľudia tu ožijú. Prichádzajú tu mĺkvi napríklad z domovov dôchodcov a potom naberú silu.
Aj vďaka betlehemu je dnes obec o niečo známejšia aj ako pútnické miesto. Kam betlehem posunul Rajeckú Lesnú?
- Veľmi nás posunul. Po smrti môjho predchodcu prišiel útlm a pýtali sme sa, čo ďalej. Betlehem dnes dotvára kolorit nášho trojlístka. Ľudia prídu pozrieť betlehem, prídu pozrieť Baziliku a prídu pozrieť kalváriu. Už si nevieme predstaviť, že by tu betlehem chýbal.
Je možné, aby sa celý trojlístok ešte v budúcnosti rozvíjal?
- V jednom roku tu máme 29 cirkevno-spoločenských akcií. Tento areál neslúži len na cirkevné podujatia, ale aj kultúrne, ako Frivaldská heligónka, Farfest. Snažíme sa to posúvať ďalej, aby podujatia slúžili nielen obyvateľom Rajeckej Lesnej, ale minimálne celej doliny. Tak, ako je myšlienka betlehemu prepájať duchovno s kultúrou a životom na dedine, tak to robíme aj tu pri organizovaní podujatí. Som rád, že ľudia a dobrovoľníci sa naštartovali a robia to pre to, že sa stretnú.
Vyžaduje si betlehem náročnú údržbu?
- Máme staršieho pána Ondreja Kašubu. Osobne sa poznal s pánom Pekarom a on ho zasvecoval do mechaniky. Tá funguje na jednoduchom princípe štyroch motorčekov zo stieračov Liazky. Motorčeky kedysi ešte išli pomaly. Dnes zháňame staré súčiastky, kožené remence, reťazové prevody kde sa dá. On je náš pán doktor, ktorý dáva dielu život.
(zdroj: JURAJ ZBYŇOVEC)
