Čo hovoria prvé priebežné výsledky monitoringu?
- Predpokladám, že v priebehu tohtoročného monitoringu by sme mohli mať 50 až 55 pozorovaní medveďa. Čo sa týka duplicít v pozorovaní, tak asi 20 až 30 percent budú duplicitné. Ide o predbežné zistenia. To neznamená, že v Malej Fatre je toľko jedincov.
Koľko medveďov by sa podľa vašich odhadov mohlo pohybovať po horách Malej Fatry?
- Predpokladáme, že asi 80 až 100 kusov. Touto metódou sa nedajú zistiť presné čísla, ani nás až tak nezaujímajú. Pozorujeme iba predhorie a územie nad hranicou lesa. V území lesa ani presne nevieme, čo sa deje. V lese by sme potrebovali mať päťsto ľudí, čo je nereálne. Zaujíma nás skôr to, aké lokality sú obývané medveďmi, aké medvede sa v nich nachádzajú a ako sa správajú.
Čo prekvapivé priniesol tohtoročný monitoring?
- Máme lokalitu, ktorá dlhodobejšie vykazuje absenciu medveďov, pričom v minulosti to bola dobrá lokalita. Širšie okolie tohto priestoru pozorovalo päť ľudí. Iba jeden z nich videl medveďa a to iba jediného. Ide o oravskú stranu Malej Fatry pri kóte Stoh vedľa Rozsutca. Pýtame sa prečo je to tak? Už aj minulý rok tam boli problémy, ale pred tým sme v žľaboch naraz videli troch-štyroch medveďov.
Vytláčajú ich odtiaľ turisti?
- Vedie tadiaľ jeden chodník, ale používa ho len málo turistov. Zamýšľame sa nad tým, či tu svoju rolu nezohráva pytliactvo, pretože neprebiehala tu žiadna lesnícka činnosť a je to jedna z najpokojnejších oblastí.
Našli ste aj nejaké stopy, ktoré by poukazovali na pytliactvo?
- V tej oblasti bol napríklad v roku 2007 upytliačený veľký medveď. Mal vyše tristo kilogramov. Našli sme tiež minulý rok kostrové pozostatky v tejto lokalite. Čiže pytliactvo tu pravdepodobne existuje. Ale nemusí to byť tento faktor. Môže ísť o súhru okolností.
Čo vás ešte prekvapilo pri predbežnom analyzovaní získaných údajov?
- Pozorovali sme veľa vodiacich samíc s mláďatami. Zaujímavé je, že sa ukazuje pomerne nízka miera prežívania mláďat v prvom roku života. V minulom roku sme mali v jednej lokalite medvedicu so štyrmi ročnými mláďatami. V tomto roku nikto nepozoroval samicu, ktorá by vodila štyri dvojročné mláďatá. Pýtame sa, či tie mláďatá uhynuli, alebo ich zabil dospelý medveď. Musí existovať nejaká príčina úmrtnosti. Vieme, že vodiace medvedice sa zdržiavajú na pomerne malých územiach, netúlajú sa kade-tade. Možno už mláďatá od seba odohnala, medvieďatá sa rozišli a samica už je v ruji.
V ktorej lokalite hlásili pozorovatelia pomerne vysoký výskyt medveďov?
- Štandardne sú takéto lokality v predhorí, najmä na južnom predhorí Malej Fatry v okrese Martin, poľovný revír Turany. Veľký pohyb tam zaznamenávame v nadmorských výškach okolo 500 metrov nad morom. V predhorí sme pozorovali vodiace samice, ale aj páry. Práve tam mal jeden pozorovateľ zážitok, keď medvedica ulovila malé srnča, ktoré nechala ako korisť svojim mláďatám.
Je nejaké vysvetlenie na to, že sa medvede vo väčšom počte zdržiavajú v nižších nadmorských výškach?
- Jednak je to tým, že predhorie nie je tak atakované ľuďmi, ako jadro parku, kde je množstvo turistických chodníkov. Zatrávnené predhorie ľudí až tak neláka. Zvieratá tam nachádzajú pokoj a majú hojnosť potravy, ktorej časť tvoria aj mláďatá premnoženej raticovej zveri. Teraz, keď sa rodia zvieratá, je to pre medveďa ľahko dostupná korisť. Medvede tam však vyhľadávajú aj kolónie mravcov. Je veľa druhov lúčnych mravcov, ktoré obsadzujú práve takéto biotopy. Pre vodiace medvedice sú veľmi zaujímavým zdrojom potravy larvy týchto mravcov. Hlavnou potravou medveďov je však vegetácia a plody.
Monitoring robíte pravidelne už 14 rokov. Čo ste sa za toto obdobie dozvedeli o medvedej populácií v Malej Fatre?
- Nemožno skonštatovať to, že stavy medveďov radikálne rastú, čo si vo všeobecnosti myslí verejnosť. Zdá sa, že autoregulačné procesy tu fungujú. Ďalším zistením je, že v daných podmienkach, pri pomerne vysokej hustote týchto zvierat, je spolužitie človeka a medveďa relatívne bezproblémové. Rozhodne tu nie je situácia vyhrotená tak, ako v Tatranskom národnom parku.
Keď predpokladáte, že na území národného parku a v jeho ochrannom pásme žije asi stovka medveďov, cítia sa na tomto území z hľadiska počtu komfortne, alebo znesie teritórium ešte ďalších jedincov?
- Počet medveďov dosť závisí od potravinovej ponuky. Teoreticky by to mohlo byť ešte väčšie číslo. Zdá sa mi však že už sa rapídne nezvyšuje. Nepozorujeme, aby sa každý rok dramaticky zvyšovali počty jedincov. Toto je zrejme nejaké optimum. Navyše, medveď nie je prísne teritoriálny druh, ako sa mnoho ľudí mylne domnieva. Na relatívne malej ploche môže spolunažívať niekoľko jedincov súčasne. Tieto skutočnosti sú vo svete dobre známe a v posledných rokoch sme ich vďaka telemetrickému výskumu potvrdili aj u nás. Je nesprávne tvrdiť, že domovský okrsok medveďa má dvetisíc hektárov a odtiaľto vyženie iné jedince.
Majú medvede pri premnožení tendenciu migrovať, napríklad na Oravu alebo Kysuce?
- Medvede nie sú prísne teritoriálne zvieratá, teda obsadzovanie nových lokalít nemusí byť spôsobené „pretlakom“ v populácii. Žijú v krajine a krajinu objavujú, najmä mladšie jedince sa pohybujú a začínajú objavovať nové teritória s vhodnou potravou a úkrytmi. Občas migrujú do kysuckých vrchov, odtiaľ potom ďalej aj smerom do Poľska či Čiech. Môžu si to zobrať ktorýmkoľvek smerom. Ide len o to, či si nájdu vhodné podmienky. Ak nie, tak sa vrátia. Z telemetrie napríklad vieme aj to, že medvede chytené v oblasti Oravskej Lesnej sa sťahujú na zimný spánok práve do Národného parku Malá Fatra.
