ŽILINA. V roku 2020 po dokončení diaľnic D1 a D3 okolo Žiliny klesne intenzita dopravy na hlavnom ťahu pod Strečnom o 80 percent a na výjazde zo Žiliny do Martina po ceste I/18 o 68 percent. Dopravné prognózy vypočítal Výskumný ústav dopravný v Žiline. „Dostavba D1 a D3 významne pomôže aj najvyťaženejšej žilinskej križovatke Košická pri Hypertescu. V roku 2015 dosiahla špičková hodinová intenzita na úseku križovatka Košická - cesta I/18 výjazd zo Žiliny smerom na Martin 2 926 vozidiel za hodinu. V prípade dostavby diaľničnej infraštruktúry v podobe diaľnice D1 a D3 sa zníži špičková intenzita v tomto úseku na 928 vozidiel za hodinu. To predstavuje pokles 68 percent v roku 2020," povedal generálny riaditeľ Výskumného ústavu dopravného v Žiline Ľubomír Palčák.
V okolí Žiliny sa aktuálne stavajú diaľničné úseky D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka a Lietavská Lúčka - tunel Višňové - Dubná Skala a tiež úsek diaľnice D3 Strážov - Brodno. Celkovo merajú 29 kilometrov a ich súčasťou sú aj štyri tunely- 2,2-kilometrový tunel Považský Chlmec na diaľnici D3 a na diaľnici D1 2,3-kilometrový tunel Ovčiarsko, sedemstometrový tunel Žilina a aj najdlhší slovenský 7,5-kilometrový tunel Višňové.
Podľa Palčáka je Žilina významným dopravno-komunikačným uzlom severného Slovenska. Bez dobudovaných diaľnic vedie najväčší podiel tranzitnej dopravy cez mestskú infraštruktúru. „Dopravnú obslužnosť aktuálne zabezpečuje tretí mestský okruh, ktorý v súčasnosti nahrádza diaľničné úseky severozápadného obchvatu D3 a južného obchvatu D1. Štvorpruhová mestská komunikácia tretieho okruhu zabezpečuje okrem vedenia tranzitnej dopravy aj distribúciu vnútornej mestskej dopravy a vonkajšej zdrojovej a cieľovej dopravy. Po dobudovaní kľúčovej diaľničnej siete sa tak výrazným spôsobom odľahčia aj preťažené intravilánové úseky mestských prieťahov," dodal Palčák.
