BYTČA. S nápadom priniesť do Bytče trvalú spomienku na nezmyselné a cielené vyvražďovanie židovského obyvateľstva prišiel Pavel Král. Bytčiansky rodák a čestný občan mesta má v Bytči svoje korene. Ako mladík sa takmer sám stal obeťou systematického vyhladzovania nacistickým Nemeckom. V sedemnástich rokoch mal ako Žid nastúpiť do transportu, ktorý smeroval do Osvienčimu. Pavlovi sa podarilo uniknúť takmer istej smrti. Skrýval sa v Bytči, v Trenčíne a v Žiline. Po vypuknutí Slovenského národného povstanie sa pridal k partizánom v Rajeckej doline. Dnes žije v Prahe. Svoje spomienky na holokaust zvečnil v knihe Židia v Bytči.
S nápadom prišiel Pavel Král za architektom Jozefom Olšavským. Ten je autorom umeleckého návrhu pamätníka. Sám tvrdí, že spoločne sa stali tandemom, ktorý od prvých úvah doviedol nápad až do procesu schvaľovania bytčianskym mestským zastupiteľstvom. Pôvodne chcel svoje dielo, ktoré má pripomínať obete nacistického vraždenia, umiestniť na Ulici mieru, kde v minulosti stál židovský cintorín. Poslanci mestského zastupiteľstva však rozhodli inak. Monument platený zo súkromných zdrojov bude mať svoje miesto pri synagóge.
„Od začiatku sme mali vytipovaných asi päť lokalít, tá ktorú odporučili poslanci bola tiež jednou z nich. Po viacerých diskusiách a hlavne kvôli nejasnej situácii okolo synagógy, sme ako najvhodnejšiu vybrali tú na Ulici mieru,“ objasňuje Jozef Olšavský. Dodáva, že aj zastupiteľstvom vybrané miesto je vhodným priestorom na umiestnenie pamätníka, pretože v blízkosti sú najväčšie turistické atrakcie Bytče.
Zámer autora ráta s vytvorením priestoru s dvoma chodníkmi a vydláždenou plochou s veľkosťou šesť krát osem metrov. Na nej bude stáť objekt z drevenej konštrukcie. Okrem slovenčiny bude na ňom v nemeckom, anglickom a hebrejskom jazyku napísané „Pamätník obetiam Holokaustu z Bytče a okolia“.
„Mená obetí podľa priloženého zoznamu vygravírujeme do oceľovej, alebo nerezovej platne vo veľkosti 25 milimetrov. Mená budú umiestnené na štyroch stranách objektu, vždy sto mien na každej strane. Pri objekte navrhujme umiestniť lavičky a v centre objektu aj exteriérové podlahové svietidlo,“ odhalil svoju architektonickú koncepciu Jozef Olšavský.
Pietne miesto by mohlo v Bytči stáť už na jeseň. „Do stavby by sme sa chceli pustiť čo najskôr, po vybavení povolení a výbere dodávateľa. Oslovili sme Kanceláriu prezidenta Slovenskej republiky a Veľvyslanectvo štátu Izrael,“ hovorí architekt, ktorý je členom Kráľovského inštitútu britských architektov RIBA.
Podľa dochovaných údajov žilo medzi rokmi 1851 až 1931 v Bytči a okolí tristo až päťsto židovských obyvateľov. Tvorilo to približne desatinu celkovej populácie mesta. Holokaust preriedil rady židovskej náboženskej komunity v meste takmer na nulu. Etnológ Tomáš Truchlík, ktorý skúmal vzťahy miestnej židovskej a nežidovskej komunity, tvrdí, že bytčianskych Židov najskôr deportovali do okolitých zberných a pracovných táborov. „Odtiaľ ich následne odvážali do koncentračných táborov Osvienčim, Treblinka, Terezín a ostatných. Holokaust prežilo len veľmi málo bytčianskych Židov. Na pamiatku obetí holokaustu pochádzajúcich z Bytče a okolia postavil umelecký sochár Daniel Kafri, ktorého rodičia taktiež pochádzali z Bytče, pamätník v Tel Aviv-Holone.“
Po druhej svetovej vojne sa do Bytče vrátila len časť Židov. Išlo prevažne o tých, ktorí sa skrývali, prípadne o tých, ktorí ešte pred vojnou odišli do zahraničia. Z koncentračných táborov sa vrátilo len niekoľko Židov. „Následne niektorí členovia komunity odchádzajú do sveta, najčastejšie do Izraela, Britského kráľovstva a do Spojených štátov amerických,“ dodal Truchlík.
