Žilina patrila na Slovensku vždy medzi basketbalové bašty. Družstvo mužov však už niekoľko rokov absentuje v najvyššej slovenskej súťaži. No táto situácia už nemusí trvať dlho. Na extraligovú mapu sa môže vrátiť aj mužstvo spod Dubňa. A to už tento rok. O smelých plánoch hovoríme s Milanom Rožánkom. Ten trénoval v ostatnej sezóne družstvo mužov v prvej lige a patrí k nestorom žilinského basketbalu.
Basketbalová extraliga v Žiline sa nehrá už niekoľko rokov. Skúste ešte raz objasniť, prečo je tomu tak?
– Som zástanca toho, aby sa v Žiline hrala extraliga. Momentálne je v našej najvyššej súťaži taká situácia, že nikto nevypadáva. Vedenie ligy chce mať 12 mužstiev, a to sa mu zatiaľ nedarí naplniť. A Žilina vždy patrila k špičke slovenského basketbalu. Keď skončila Žilina naposledy v extralige na bronzovej priečke, hráči sa nám rozpŕchli, lebo si predstavovali lepšie finančné ohodnotenie. Z extraligy sme tým pádom nevypadli, ale sme sa odhlásili, pretože sme nemali zodpovedajúci káder a najmä finančné možnosti, keďže hlavný partner s nami ukončil zmluvu o sponzorovaní basketbalu. Bola to veľká škoda.
Takže je reálne, že Žilina pôjde znovu do extraligy?
– Pred touto sezónou prišiel do Žiliny vynikajúci hráč, náš odchovanec, bývalý reprezentant Slovenska Ondro Šoška, ktorý má záujem venovať sa basketbalu funkcionársky, čo je výborné. Momentálne je veľmi málo funkcionárov a kvalitných trénerov. Je potrebné, aby aj do Žiliny prišiel jeden mladý, ambiciózny a perspektívny tréner. Samozrejme, niečo nás bude stáť. No ak chceme, aby naša hra vyzerala kvalitne, musíme siahnuť do vrecka. Ja a Ondro Šoška veľmi túžime po tom, aby sa tu hrala extraliga. Máme veľkú snahu a sme ochotní urobiť všetko pre zloženie takého mužstva, ktoré by mohlo najvyššiu súťaž v Žiline hrať. Čas však rýchlo beží. Skončila sa sezóna a každý hráč chce mať čo najskôr definitívu, kde bude hrať a aj za koľko. My sme tu trošku takí pomalí. Toto je potrebné riešiť veľmi rýchlo, preto hľadáme za pochodu adekvátnych funkcionárov, ktorí by vedeli významnejšie pomôcť a zabezpečiť predovšetkým finančný rozpočet, aby sme mohli hrať extraligu pravidelne a na úrovni.
Ako si predstavujete zloženie mužstva?
– Máme mládežnícku pyramídu, odkiaľ vychádzajú hráči, ktorí by mohli dopĺňať po každej sezóne extraligové družstvo mužov. Žiaľ, naši mladí hráči často akoby už neverili, že v Žiline môžeme vytvoriť zodpovedajúce podmienky pre extraligový basketbal. Chceme, aby v prípadnom mužstve boli hlavne domáci odchovanci. No musím podotknúť, že na Slovensku je málo vysokých hráčov. Aj z toho dôvodu by sme mali akceptovať dvoch-troch pivotov spoza hraníc. Bez nich to dôstojne, žiaľ, nepôjde.
Takže nebránite sa prípadnému angažovaniu zahraničných hráčov.
– Niektorí funkcionári v Žiline nesúhlasia so zahraničnými hráčmi. Aj ja som viac-menej proti. Sme na Slovensku a na ihrisku by mala byť prevaha našich hráčov. Ja navrhujem traja Slováci na ihrisku a spolu s nimi maximálne dvaja cudzinci. Dobrým príkladom je Karlovka Bratislava, ktorá mala v tejto sezóne samých domácich hráčov. No v hlavnom meste majú široký výber. Sú tam prakticky zhromaždení všetci basketbalisti – vysokoškoláci, možno aj „na sklad“, ako sa hovorí tým hráčom, ktorí nehrajú. My sme v Žiline momentálne v situácii, že nemáme hráča – vysokoškoláka. V minulosti sme sa práve my v Žiline vyznačovali veľmi kvalitným a silným tímom vysokoškolákov. Tých sme doplnili dvoma-troma skúsenejšími hráčmi, z čoho vznikol veľmi silný a úspešný basketbalový tím.
Milan Rožánek chce extraligu v Žiline už v októbri. (zdroj: AUTOR)Sú momentálne v Žiline hráči, ktorí by mali na extraligu?
– Máme 6-8 odchovancov, ktorí by mohli extraligu hrávať. Nie som si však celkom istý, aj keď by som si prial, aby to tak bolo, či aj tí naši najlepší by boli schopní hrať úlohu tzv. „žolíkov tímu“. Teda byť piliermi extraligového družstva. Niekto musí ten extraligový tím držať, ťahať a na nich sa potom môžu nabaliť ďalší perspektívni hráči.
Čiže vy by ste chceli už túto jeseň hrať najvyššiu slovenskú súťaž, je tak?
– Ondro Šoška, ja a pár ľudí, ktorých nebudem menovať, chceme, aby sa už od októbra hrala extraligová súťaž mužov aj so žilinskou značkou. Ja osobne by som sa podujal dotiahnuť do nášho kádra mladých vysokých zahraničných hráčov, dobrých doskakovačov so zodpovedajúcou výkonnosťou, aby boli oporami družstva. Dnes však všetko závisí od peňazí. Posledné dve sezóny bolo pár našich hráčov platených. Nebolo to veľa. Vieme, že pri extralige sa musíme pohybovať v iných finančných dimenziách. Lebo ak nie, aj keď by sme pre nás zohnali vysokých hráčov zo zahraničia, finančne silné kluby našej najvyššej súťaže by nám ich aj tak uchmatli.
Vy ste však skončili v prvej lige na treťom mieste. Do extraligy postupuje iba víťaz. Takže aká je cesta medzi elitu?
– Existuje možnosť, že klub zaplatí tzv. „divokú kartu“, ktorá samozrejme niečo stojí. Pri zrealizovaní príslušného rozpočtu a kádra hráčov, by sme mohli extraligu hrať už v najbližšej sezóne. Je to odvážny krok, ale odvážnemu šťastie obyčajne praje a my by sme takýto chceli byť. Pamätám sa na naše prvé kroky, keď sme si vybojovali právo hrať extraligu v Československu. Tiež sme zopár jednotlivcov stáli na zelenej lúke. Mali sme v rukách len chuť a vôľu. A podarilo sa.
Čo ak to nevyjde?
– Ak nebudeme hrať v budúcej sezóne extraligu, tak podľa môjho súkromného názoru to bude, žiaľ, ďalší výrazný krok späť. Neviem, čo bude s našimi najlepšími hráčmi, či nám ich ďalšie kluby nerozoberú. Máme v družstve napríklad najproduktívnejších hráčov prvej ligy – Merešša a R. Rožánka, ktorí sú aj reprezentanti Slovenska v kategórii do 20 rokov. Povráva sa, že ich chcú vyskúšať aj v širšom reprezentačnom výbere A-tímu. Otázka je, či ostanú u nás. Je na nich vyvíjaný veľký tlak. Ak sa neskonsolidujeme hneď, budeme opäť len začínať.
A vy osobne by ste akú funkciu v klube zastávali?
– Neviem presne. Povedal som, že som ochotný pomôcť. Momentálne zastávam funkciu predsedu basketbalového oddielu Academic ŽU, kde by som najradšej videl pôsobenie extraligového družstva s perspektívou tak, ako tomu bolo v minulosti. Minulý rok som povedal, že už končím, mám už totiž svoj vek. Donútil som sa, keď sa zdalo, že nebude mať kto viesť družstvo mužov v prvej lige. Tréner Bučák začal pracovať na dve zmeny, a tak samozrejme musel s mužmi skončiť.
Kto by teda trénoval mužstvo?
– Mám tip na veľmi dobrého, kvalitného a perspektívneho trénera. Aj jemu musím čo najskôr oznámiť, či áno alebo nie. Uvidíme, ako to všetko dopadne. Všetko je ešte v štádiu riešenia a je to otvorené.
