Keď zaznamená futbalista hetrik, tak je hráčom zápasu a dostane sa mu uznania od trénera, spoluhráčov i fanúšikov. Ak dá štyri alebo päť gólov v jednom stretnutí, tak hovoríme o heroickom, ba možno až životnom zápase. Ako však nazvať gólovú explóziu Jozefa Chrenka z FK Hliník? Futbalista klubu účinkujúceho v druhej DOXXbet triede Oblastného futbalového zväzu Žilina mal uplynulú nedeľu jednoducho svoj deň. Pri rekordnom víťazstve svojho tímu nad Lietavou v pomere 12:1 sa podieľal málo vídaným streleckým predstavením. Konto súpera zaťažil až šesťkrát a stal sa bez váhania ústrednou postavou celého 20. kola.
Šesť gólov v jednom zápase, to sa tak často nevidí. Podaril sa vám niekedy podobný husársky kúsok?
- Podarilo sa mi to ešte v mládežníckych kategóriách. Minulý rok som strelil štyri a aj päť gólov. Tentokrát ich bolo až šesť. Mám výborných spoluhráčov, dobre mi prihrávajú (smiech).
Ako vlastne vyzeral zápas? Vyhrať 12:1 je veľká rarita.
– Boli sme jednoznačne lepší. Čo som počul a čo mi hovorili aj chlapci z Lietavy, hostia neprišli v najsilnejšej zostave. Dali sme rýchle góly, po polčase sme viedli už 5:0 a bolo prakticky rozhodnuté. Potom to už išlo. Viete ako to je, veľa robí aj psychika. Chalani opadnú na duchu a zápas sa potom vyvíja tak, ako sa vyvíja. Bol to však predovšetkým náš dobrý výkon. Nechcem len o súperovi hovoriť. Začali sme dobre, vychádzali nám gólové situácie.
Zápas ste si teda dosýta užili, súhlasíte?
– Samozrejme. Keď dáte šesť gólov v jednom stretnutí, čo sa nestáva každý deň, tak si ho musíte užiť.
Čo vám povedal tréner a spoluhráči po zápase?
– Tréner nás mohol po takejto nádielke iba pochváliť. Chalani mi to hneď „osolili“, zobrali to ako dva hetriky. Musel som doniesť čosi do kabíny za dva hetriky (smiech). To sú však príjemné starosti. A aj sa patrí niečo doniesť do šatne, keď vám chlapci na ihrisku takto pomôžu. Sám by to človek nedokázal.
Môžete aj konkretizovať, čo ste priniesli? Či to zostáva v šatni?
– Sú veci, ktoré zostávajú v kabíne. Nič extra, je to ako u ostatných mužstiev. Išlo o nejaké občerstvenie.
Patríte k najskúsenejším hráčom tímu. Môže byť vaša gólová explózia príkladom aj pre mladších spoluhráčov?
– Určite. Keď som bol mladý, tiež som sa veľa učil od tých starších. Náš tím má v kádri viacero starších hráčov. Ja mám teraz 40. Myslím si, že mladší sa od nás určite nejaké veci učia. Je to taký prirodzený kolobeh.
Hliník patrí k najlepším celkom druhej triedy. Aké sú vaše ciele v tejto sezóne?
- Snažíme sa hrať čo najlepšie a byť v tabuľke čo najvyššie. Výsledky sú dané aj tým, že my starší chalani, čo sme v mužstve, sme spolu hrávali futbal v treťoligovej Bytči. Sme tam takí štyria. Ideme niekoľko rokov spolu, takže sme aj zohratí. Prejavuje sa to i na ihrisku a keď sa k tomu pridajú mladí, tak sme celkom aj dobrý kolektív. Chceli by sme sa umiestniť čo najlepšie, aj kvôli fanúšikom. Nebavili sme sa však o konkrétnom umiestnení alebo že ideme tvrdo za postupom. Samozrejme, najradšej by sme skončili prví. Uvidíme, ako sa budú vyvíjať ďalšie zápasy.
