FK Terchová je lídrom piatej ligy a tým pádom patrí aj k jedným z najvážnejších kandidátov na postup do štvrtej ligy. O aktuálnej situácii v klube hovoríme s trénerom FK Pavlom Šuhajom.
Terchovej sa v tejto sezóne zatiaľ darí, takže v klube môže vládnuť spokojnosť. Je tak?
– Čo sa týka tabuľkového postavenia, tak sme spokojní. Som však tréner maximalista, určite nie sme spokojní s predvedenou hrou. Prvé dva jarné zápasy sme hrali vonku. Oba sme vyhrali, ale čo sa týka hry, nebolo to príliš oslnivé. Ako-tak spĺňal kritéria, čo sa týka herného prevedenia, duel so Štiavnikom. Ale znova sme padli na zem, keď sme v Strečne totálne vybuchli. Bol to asi náš najslabší výkon v sezóne. Takže stále je čo zlepšovať.
Ale o postupe do štvrtej ligy určite uvažujete...
– Skloňuje sa slovo postup, lebo ako som už spomínal, som maximalista. Moju myšlienku pochopili aj funkcionári i hráči. Tí chcú byť tiež maximalisti. Jednoznačne chceme ísť za postupom, ale nie je to prvoradý cieľ, že by sme šli hlava-nehlava za jeho splnením. Pripravujeme sa vždy na najbližší zápas. Túto myšlienku vštepujem aj hráčom pred každým tréningom či zápasom.
Čo môže rozhodnúť v ostatných ligových stretnutiach?
– Momentálne je fáza súťaže, keď sa láme chlieb. Pomaly sa dostávame do jej záverečnej fázy. Tam budú rozhodovať mnohé faktory, napríklad zdravotný stav hráčov, karty, forma, ktorá momentálne nie je stopercentná, čo všetci vieme. Vracajú sa nám hráči po zraneniach, ako napríklad Maťo Papala, Ďuro Vantúch. Ich zranenia prišli v poslednom zápase pred súťažou. Sú to kľúčoví futbalisti, ktorí patrili medzi top štyroch strelcov súťaže. Vypadli nám prakticky pred prvým majstrovským zápasom. Rozhodovať môže aj to, že sa nepozeráme na situáciu u našich súperov, ale sami na seba, a to je dôležité. Sledujeme účasť na tréningoch alebo či má forma našich hráčov stúpajúcu tendenciu a podobne.
Spomínate tréningy. Aká je na nich účasť?
– Klobúk dolu pred účasťou. Je to ako na dedine, nie sme profesionáli. Máme študentov, pracujúcich, čo chodia na týždňovky. Máme tréningy v stredu a piatok. V stredu príde okolo 12 až 14 hráčov, v piatok približne 18 až 20. Takže v tomto smere vládne spokojnosť.
Máte druhý najlepší útok v lige. Môže aj ofenzíva rozhodnúť o vašom úspechu?
– Určite. Bol som počas hráčskej kariéry hrotovým útočníkom, tak aj preto preferujem útočný futbal. Mám radšej výsledky 4:2, 5:3 ako 1:0, 0:0. Futbal sa má hrať pre divákov. Hlavným korením futbalu sú totiž góly. Snažím sa aj hráčom vštepiť ofenzívne poňatie hry. To, že máme druhý najlepší útok, nás teší. No máme aj druhú najlepšiu obranu. Je dôležité, keď je takto káder vyvážený v ofenzíve aj v defenzíve. Momentálne možno naša hra trpí na kráse. Skôr sa totiž zameriavame na výsledok, ako na hernú kvalitu. No futbal musí robiť radosť chalanom a dôležité je, aby aj ľudia na nás chodili radi pozerať.
Sú v tíme aj výrazné individuality, ktoré mužstvo ťahajú?
– Máme to celkom fajn skĺbené. Nechcem vyzdvihovať výkony individualít. Dôležitý je kolektív, ale len vtedy, keď ho tvoria všetci. Aj hráči na lavičke, aj tí, čo sa na ňu nedostali, hospodárka, tréner, funkcionári. To je jedna rodina, ktorá by mala ťahať za každých okolností. Ale máme to celkom fajn vyvážené. Či už sú to skúsení hráči – Vlado Labant, Lukáš Gallo, Jano Vantúch, Maťo Poleť. Popri nich sú mladí a draví futbalisti ako Maťo Papala, Ďuro Vantúch, Jano Kačáni a mladý brankár Milan Sága. Ten je momentálne našou veľkou oporou. V každom zápase chytá vynikajúco. Je u nás na hosťovaní z U19 MŠK Žilina. Rozdiely však nerobím, či má hráč 20 alebo 30 rokov. U mňa je prvoradý kolektív a hráči, ktorí bojujú za Terchovú.
Spomínali ste veľmi zlý zápas so Strečnom. Čomu pripisujete taký herný výpadok vášho tímu?
– V týždni pred tréningom sme si tento zápas rozobrali. Som pri mužstve rok a pol a bol to náš najslabší výkon, čo si pamätám. Pýtal som sa aj hráčov na ich názor, čo sa vlastne stalo. Prvých desať minút prvého a druhého polčasu nebolo až takých zlých. Cez polčas padli v kabíne aj tvrdšie slová, hecovali sme sa k lepšiemu výkonu i pohybu. Potom sme začali niečo tvoriť, no dostali sme gól a na mužstvo padla deka. Prvé tri jarné zápasy sme zvládli a hráči si už asi mysleli, že to príde samo a súper sa sám porazí. Hráči sa spoliehali jeden na druhého, chýbal kolektívny výkon a možno sme súpera trošku i podcenili. Bolo to o našich chybách. Ja ako tréner som sa zrejme tiež sekol na niektorých postoch, no to patrí k životu. Na tento zápas sme ale už zabudli. Chceme to odčiniť už v najbližšom stretnutí.
No takáto facka môže tímu pomôcť, súhlasíte?
– Presne tak. To sme si povedali aj na prvom tréningu hneď po zápase. Dobre, že facka prišla teraz a nie v tých kľúčovejších dueloch. Na zápasoch vonku môžeme stále iba získať. Avšak to neospravedlňuje náš posledný výkon. Možno, ak to budeme hodnotiť o ďalších päť-šesť zápasov, tak si povieme, že facka prišla práve vtedy, kedy mala. Chlapci sú odhodlaní odčiniť tento výkon. Uvidíme, ako sa to odzrkadlí.
