Pokus znížiť počet štátnych sviatkov si vláda Roberta Fica zo Smeru zopakuje. Do jej programu to navrhuje ministerstvo hospodárstva. Koľko a ktoré štátne sviatky by sa mali rušiť, minister Peter Žiga zo Smeru nehovorí.
„Vláda pristúpi k zrušeniu niektorých štátnych sviatkov a ich zmenou na pamätné dni tak, aby ich počet bol porovnateľný s okolitými krajinami,“ píše sa v návrhu, ktorý má denník SME k dispozícii.
Najviac sviatkov
Slovensko má z okolitých štátov najviac štátnych sviatkov – 15. Ministerstvo píše, že sú s tým spojené vyššie náklady zamestnávateľov, aj priame výpadky hrubého domáceho produktu.
Česko a Poľsko majú štátnych sviatkov po 12, Rakúsko 13, Maďarsko len 9.
Druhá vláda Roberta Fica zo Smeru plánovala zrušiť dva voľné dni, 1. september (Deň ústavy) a 15. september (Sviatok Sedembolestnej Panny Márie). Najmä po tlaku katolíkov od nápadu upustila.
Rastislav Machunka z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení hovorí, že vítajú akékoľvek zrušenie štátnych sviatkov. Ak ho vláda presadí, bude to podľa neho znamenať pre HDP prírastok 0,5 až 0,8 percenta za každý pracovný deň navyše.
„Štátne sviatky spôsobujú vyššie náklady firmám. Ich zrušenie má aj pozitívny vplyv na HDP,“ tvrdí aj Tibor Gregor z Klubu 500. V roku 2011 jeden sviatočný deň podľa neho spôsobil výpadok na HDP od 190 do 260 miliónov eur.
Zatraktívnenie pracovnej sily
„Z môjho pohľadu pracovného trhu ide o krok k zatraktívneniu pracovnej sily. Všetko však závisí od toho, ako zareagujú zamestnanci. Teda, či dokážu vyvolať tlak na rast miezd alebo nie,“ vraví analytik INESS Martin Vlachynský.
Uvedomuje si, že tlaky na zamestnancov môžu byť rôzne v rôznych častiach Slovenska. Je rozdiel byť pracovníkom IT v Bratislave a pracovať napríklad v Rožňave, kde je vyššia nezamestnanosť.
Riaditeľ INEKO Peter Goliaš hovorí, že rušiť sviatky navrhovali už aj v minulosti ako jedno z konsolidačných opatrení.
Zrušením jedného zo sviatkov by štát do rozpočtu podľa neho dostal niekoľko desiatok miliónov eur, a ak by vláda zrušila viac dní, suma by sa rýchlo zvyšovala.
Prognostik Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž za rušenie štátnych sviatkov nie je.
Vysvetľuje, že Slovensko dnes patrí ku krajinám, kde ľudia robia najviac. Z jeho pohľadu teda môžu byť krajiny, kde je síce menej štátnych sviatkov, ale aj menej pracovných hodín.
„Ľuďom sa zmenší počet hodín voľného pracovného času. Dnes mnohí zamestnávatelia nepreplácajú nadčasy,“ upozorňuje Baláž.
Šéf odborárskeho zväzu Kovo Emil Machyna povedal, že rušením sviatkov sa automaticky predĺži pracovný čas, s čím odbory súhlasiť nebudú. Ich cieľom je znižovať počet pracovných hodín.
Návrhy nevyšli
Druhá Ficova vláda tiež zvažovala, že voľné dni pri niektorých sviatkoch ako je 5. júl (Cyril a Metod), 1. máj a 8. máj, či 29. august, bude presúvať z pondelka až na štvrtka na piatok.
„Možno by bolo veľmi správne nechať voľný deň na piatok, aby sa urobil predĺžený víkend,“ povedal v júni 2012 Fico.
Nakoniec k ničomu takému nedošlo. Vláda sa nedohodla s cirkvou na 15. septembri a ani voľno 1. septembra nezrušila.
Voľno tiež nepresúvala z pracovného týždňa na nedeľu, čo by bolo popretie významu sviatočných dní.
