ŽILINA. Na obnove Novej synagógy sa pracuje vo veľkom štýle. S dobrým počasím robotníci vyšli von a pracujú na fasáde tejto výnimočnej stavby. „Od jesene konečne môžeme čerpať veľký grant EHP, ktorý sme získali ešte koncom roka 2014. Aktuálne sa zvonku dokončuje obnova expresívnej omietky fasády, kamenári opravujú kamenné časti, čoskoro bude aj kamenný plot zo zadnej južnej strany a bočná rampa od pošty, ktoré boli v minulosti úplne zbúrané,“ povedal Marek Adamov, riaditeľ Stanice-Záriečie a koordinátor celej obnovy.
Zreštaurovali omietky
Vo vnútri počas zimy reštaurovali všetky omietky. „Veľa vecí sa do tohto grantu nezmestilo a robíme ich z iných zdrojov – vymieňame nižšie strechy, naťahujeme kilometre elektroinštalácie a pustili sme sa aj do prístavby tzv. zimnej modlitebne, ktorá náš projekt rozšírila o ďalšie desiatky metrov štvorcových.“
Momentálne vyhlásili druhé verejné obstarávanie na podlahy, terasy, dlažby a schody vo vnútri a zvonka, ale aj vstupné dvere či dokončenie striech, na ktoré získali podporu od Úradu vlády.
„Na začiatku sme o synagóge vedeli akurát to, že je významná vďaka svojmu architektovi Petrovi Behrensovi. Nevedeli sme nič o samotnej stavbe, neexistovali takmer žiadne dokumenty, výkresy, fotografie,“ doplnil.
Chýbala dokumentácia
Bola to teda od začiatku detektívna práca a pomohli im najmä historici architektúry a reštaurátori. „Keďže sme budovu objavovali veľmi pomaly, odkrývaním originálu, náš projekt sa musel neustále meniť. Aj tento rok sme ešte objavili okná v interiéri, o ktorých sme nevedeli, a opäť sme prekresľovali projekt rekonštrukcie.“ Podľa zainteresovaných je to ozajstné dobrodružstvo a na rekonštrukcii sa nedá dopredu odhadnúť.
„Stále zostane pred nami množstvo ďalších prác, najmä v interiéri, ktoré bude treba dokončiť a na ktoré nám ešte chýba 150-tisíc eur. Aj tento rok sa pridali naši dlhoroční sponzori,“ doplnil Adamov. Pomôcť by mohli aj dve percentá či verejná zbierka.
„Je to dôležitá a výnimočná architektúra, vďaka svojmu autorovi. Oproti iným sakrálnym židovským stavbám je originálna, takto sa synagógy nestavali, v Európe je ich pár,“ povedal a doplnil, že je to možno aj tým, že na prvý pohľad nepripomína kostol.
Má veľké využitie
Vďaka svojej jednoduchosti je priestor otvorený aj iným funkciám. „Pre nás je to priestor s potenciálom pre kultúrny život, nielen pamiatka svojej doby a svojho architekta. Neplánovali sme to, ten projekt si vybral nás. Keď o synagógu neprejavil záujem nikto väčší a židovská obec prišla s ponukou za nami, uvedomili sme si, že je to naša povinnosť.“ Tak začali a nebol to ľahký začiatok. Skutočné dobrodružstvo sa začne až po otvorení zrekonštruovanej stavby. „V našom kalendári svieti dátum 1. december 2016. Musí sa to podariť.“
Mesto podľa Adamova komunikuje dobre. „Cítime podporu a to, že nám je mesto naklonené a našu iniciatívu víta. Financie ale v meste chýbajú a vzhľadom na medializované informácie sme ani od mesta finančnú podporu doteraz nežiadali, okrem menších grantov z grantového programu alebo podpory v podobe bezplatného vývozu odpadu z búrania na začiatku alebo iných nefinančných pomocí.“
Ocenili by finančnú podporu
Možno teraz na záver rekonštrukcie by podľa iniciátorov mesto projekt mohlo „odmeniť“ jednou mimoriadnou dotáciou. „Zachraňujeme budovu, ktorá nám nepatrí a nebudeme z nej nikdy mať nejaký prospech, robíme to naozaj pre ľudí.“
Na začiatku sa hovorilo o kunsthalle, výstavnom priestore pre súčasné vizuálne umenie. „Ale už počas rekonštrukcie sme boli viackrát pootvorení a zistili, že ľudia a obyvatelia mesta chcú od nás viac než len jednu funkciu, a tak dnes hovoríme skôr o kultúrnom centre. Základom budú výstavy, ale určite budeme aj priestorom pre koncerty, festivaly, konferencie a spoločenské podujatia, miestom, kde sa stretávajú ľudia.“
Tento rok sa sústredia naplno na rekonštrukciu a jej dokončenie. „A samozrejme, na hľadanie posledných financií, ktoré nám chýbajú. Na stavbe je teraz tak rušno, ako málokedy za posledné roky, keď sme sa posúvali vpred skôr malými krôčkami,“ povedal s nadšením Adamov.
Na konci júna a v júli si chcú urobiť malú pauzu pri obnove. „Už tradične budeme hostiť festivaly Fest Anča a KioSK a bude pootvorené. V auguste budeme opäť hostiť účastníkov pešieho pochodu Vrba Wetzler a na jeseň chystáme pár ďalších akcií.“
Bohužiaľ, koncerty na jeseň minulého roka ukázali, že akustika synagógy je viac než komplikovaná a vyžaduje si ďalšie desaťtisíce eur – kým sa to nevyrieši, koncerty nebudú možné. „A po celý rok robíme na príprave výstavy Stana Filka, ktorou by sme chceli zrekonštruovaný priestor Novej synagógy v decembri pokrstiť,“ doplnil.
