V piatok 8. apríla sme sa rozlúčili s pápežom Jánom Pavlom II., ktorý zomrel v sobotu 2. apríla. Životná púť Karola Wojtylu sa začala pred 84 rokmi, 18. mája 1920 vo Wadowiciach pri Krakove. Tento istý dátum oslavuje aj 84-ročná Žilinčanka Terézia Holešová, ktorá sa narodila v rovnaký deň a rok ako Svätý Otec.
"Som rodená Kysučanka, narodila aj vyrastala som v Lodne," hovorí Terézia. "S mužom som sa spoznala v Čadci, kde bol na vojne, zaľúbili sme sa v decembri a už vo februári bola svadba. To vtedy tak chodievalo. Muž už zomrel, robil na železnici. Bolo nám spolu dobre, bol to veľmi dobrý muž, taký ako kus dobrého chleba." Terézia s rodinou pracovala aj v Čechách, doma bolo vtedy roboty málo. Má ešte brata, dvaja súrodenci zomreli ako mladí. Život bol vtedy ťažký. "Narodeniny ani meniny sme prv nemali vo zvyku oslavovať, až keď sa jeden syn oženil, tak sme začali v rodine trochu oslavovať." Terézia Holešová už dlho vie, že s posledným pápežom mali rovnaké dátumy narodenia. K Jánovi Pavlovi II. mala vrelý vzťah: "Mala som ho rada, bol taký milý. Slovákov mal rád, chodil nás navštevovať... Sledovala som to v televízii. Aj teraz som sa pustila do plaču, keď som sa dozvedela, že umrel. Ale sa pekne držal, hoci to nemal ľahké." Počas zimy nechodila veľa do kostola, bolo kĺzko a cesty boli zlé. Nohy už neposlúchajú tak ako kedysi. V minulosti mala viac úrazov, bála sa. "Ale teraz, keď sa už oteplilo, ak mi dá pánbožko zdravia, začnem znova chodiť. Chodievala som rada do Farského kostola v meste, ale teraz, keď zdraželi lístky v trolejbusoch, budem chodiť radšej bližšie. Kostol je aj tu na Vlčincoch, to dôjdem aj pešky." Terézia Holešová pri svojom úctyhodnom veku prekvapuje čulosťou a vitálnosťou. Sama chodieva peši aj na nákupy. Hovorí, že zdravie ju zatiaľ poslúcha, dokonca pije dve kávy denne. Celý život pracovala na družstve alebo bola pri deťoch. Po návrate z Čiech bývali v Rosine pri Žiline, neskôr priamo v meste. Z rodinného domu pri Rajeckej ceste išli bývať na sídlisko Vlčince. Býva so synom Viliamom, ktorý sa o ňu vzorne stará. "Poviem vám, život je niekedy ťažký. Aj si občas poplačem. Ale potom ma zo sĺz bolia oči. Tak potom ani neplačem. Inak vidím aj počujem dobre, okuliare nosím len na čítanie. Pozerala som pápežov pohreb v televízii a bolo mi ho ľúto. Ale nikto z nás tu nezostane večne. Niektorí ľudia sú takí rohatí, že sa vzpierajú, ale ísť tam musíme všetci. Ja som s tým vyrovnaná." Terézia Holešová by však mohla životný elán a náladu rozdávať plnými priehrštiami.