Po celom Slovensku na stenách niektorých starších domov môžeme vidieť maličké výklenky a v nich kríže alebo sochy svätých. Hoci je niekedy ťažké vypátrať ich pôvod, ani jeden tam nie je náhodou. Vždy sú spojené s nejakým zaujímavým osudom. Niektoré vám teraz priblížime.
Terchová–Biely, Potok Jozef Bučkuliak: Moja mama dlhé roky upratovala v terchovskom kostole. Raz pred polnočnou omšou šla ešte do šopy pre suché kostolné prádlo, keď vtom sa strecha pod snehom preborila a spadla na ňu. Mama bola celá dolámaná, ale prežila a z vďaky za svoj život, dala v roku 1958 k domu pristaviť túto kaplnku. Sochu Panny Márie do nej priniesla na chrbte v plachte až z Trnavy. Za minulého režimu ju viac ráz prikázali zbúrať a mama mala kvôli nej asi pätnásť súdov. Režim sa pominul, aj mama nás pred dvomi rokmi opustila, no kaplnka na pamiatku tu zostala dodnes. Panne Márií v noci, v nedeľu a vo sviatok svieti na hlave svätožiara.
Lietavská Svinná,
Mária Kasáková: Na začiatku minulého storočia vyhorela u nás celá ulica, všetky drevené domy, humná aj maštale. V roku 1912 si tu ľudia postavili niekoľko nových murovaných dvojdomov, aby ušetrili materiál. Ja som sa narodila v tom prvom skraja. Postavili ho moji starí rodičia. Keďže náš dom bol na začiatku, pre spomienku a pre ďalšiu ochranu do výklenku na stenu umiestnili sošku Panny Márie. Určite nás chráni, veď cez vojnu v 45–tom roku bola úplne celá chalupa dostrieľaná, ale do sošky ani jedna strela nezablúdila.
Dolná Tižina, Peter Bačinský: Našu chalupu postavili v roku 1943. Predtým tu vyhoreli pri požiari všetky domy okrem jedného. Moji starí rodičia Martin a Helena Ďuranovci chodievali každý rok na púť do Poľska. Aby sa požiar v dedine už neopakoval, z jednej púte priniesli sochu Panny Márie a dali ju do drevenej kaplnečky na stenu k ceste. Tú vyrobil brat starého otca Tomáš Ďurana. Neviem, či je to vďaka tej soške, ale odvtedy tu už taký rozsiahly požiar nebol.
Žilina–Strážov, Margita Kyšková: Takéto sochy svätých boli kedysi v Strážove skoro na každom dome. Dnes ju mám len ja. Dom postavili moji rodičia pred 95 –timi rokmi. Vo výklenku bola najskôr socha Svätej rodiny. Stála tam dlho, nespadla, ani keď cez vojnu vedľa nás vybuchla mína. Potom ju však ktosi zhodil a rozbil. Nahradil ju Svätý Jozef, ale toho nám zas ukradli. Teraz tam mám už asi desať rokov sošku dvanásťročného Ježiška, dala mi ju susedka. Táto malá kaplnka slúži aj ako dobrý orientačný bod, keď niekto hľadá môj dom.