Jeho kroky ho pred rokom doviedli domov, do rodnej Starej Bystrice a Ľubošov príchod doslova ako živou vodou pokropil mužstvo. „S futbalom som začínal v Starej Bystrici v žiackom mužstve,“ spomínal „Faky“ na prvé kontakty s loptou. „Po odchode z materského klubu som zamieril do neďalekého Kysuckého Nového Mesta, kde som strávil tri roky, potom som tri a pol roka hrával za Žilinu. Keď som dosiahol vek, vtedy ešte povinnej vojenskej služby odišiel som do Tábora a odtiaľ do pražskej Slávie, kde som strávil naozaj dva pekné roky,“ spomínal Ľubomír aj na českú skúsenosť. „Po návrate na Slovensko som hral dva roky v Banskej Bystrici a potom tri roky v drese Slovana. Z Bratislavy moje kroky zamierili na opačný kút republiky do Košíc a po roku a pol v drese 1. FC som opäť obliekal dres a hájil farby Banskej Bystrice. Nasledovala krátka epizódka v Trenčíne, po nej Kremnička a Rakytovce, až som nakoniec zakotvil doma, v Starej Bystrici,“ zahĺbené Ľuboš rozprával o pestrej kariére. Dôvody, ktoré ho viedli k návratu na sever Slovenska, boli viac menej rodinné. Dres piatoligistu obliekol sám, z vlastnej iniciatívy. „Chcel som chlapcom pomôcť. Tu som s futbalom začal, tak tu aj skončím. Stará Bystrica hrávala niekoľko rokov stabilne vždy o najvyššie priečky, no nedá sa večne vyhrávať. Vo futbale je normálna vec, že sa prestane dariť. Aj preto som sa vrátil, aby som pomohol a som rád, že zatiaľ nás netrápia zostupové priečky. Na jar by sme chceli v tabuľke poskočiť o nejaké to miestečko vyššie. Pre náš futbal je tiež dobré, že mu pomáha aj obecný úrad,“ komentoval Ľubo Faktor stav futbalu v Starej Bystrici. Podaktorí hráči ho vnímajú ako „ikonu“ futbalu, ale ako sám hovorí: „To nemôžem posúdiť, sme kamaráti a beriem ich rovnako ako berú oni mňa,“ dodal najslávnejší futbalista Starej Bystrice.
Kačabar
Športová 486/20
Nové Mesto nad Váhom